Výstavný plán 2023

Čo môžete vidieť v GMB

Galéria mesta Bratislavy pripravuje na celý rok 2023 bohatý výstavný plán, ktorý bude doplnený o vzdelávacie programy a sprievodné podujatia určené odbornej i širokej verejnosti.

Mirbachov palác

Svety Jindřicha Chalupeckého

Termín: 24. 11. 2022 – 19. 3. 2023
Kurátori: Tereza Jindrová, Karina Kottová, Tomáš Pospiszyl
Viac o výstave

Pozri, Prešporok! Od grafickej veduty k fotografickým pohľadom

Termín: 20. 4. – 3. 9. 2023
Kurátorky: Lucia Almášiová, Patrícia Ballx
a kol. (odborná spolupráca Boris Kvasnica)
Autori: Hans Myer (činný okolo 1560 vo Viedni), Georg Hoefnagel, Matthäus Merian (1593 – 1650), Johann Georg Bodenehr (1631 – 1704); Sebastian Zeller (1735 – 1777), Fridrich Bernhard Werner (1690 – 1778), Gottfried Prixner (1746 - 1819), Jozef Anton Lántz (činný okolo 1820), Johann Vincenz Reim (1796 – 1858), Ludwig Rohbock (1824 – 1893), Eduard Nepomuk Kozič (1829 – 1874) a iní. Viac o výstave

Oslobodený priestor / Architektúra a emancipácia

Termín: 21. 9. 2023 – 14. 1. 2024
Kurátorky: Petra Hlaváčková, Mira Keratová
a kol. (historička architektúry Klára Brůhová, sociologička Karina Hoření, historička Denisa Nečasová, historička umenia Marianna Placáková, teoretička umenia a performatívna umelkyňa Nicole Sabella)
Výstavný projekt Oslobodený priestor / Architektúra a emancipácia sa zaoberá témou ženskej emancipácie a feministických konceptov v historickom a súčasnom československom architektonickom prostredí. Kurátorský koncept tzv. rozpomínania sa vychádza z feministických teoretických rámcov Rosi Braidotti. Filozofka Rosi Braidotti píše o doterajšom poznaní, vrátane dedičstva humanizmu, ako o tzv. univerzálnom poznaní, ktoré prislúcha bielemu, heterosexuálnemu mužovi, vlastniacemu majetok. Do tohto univerzálneho kánonu sa odlišné myšlienkové koncepty buď nedostávajú alebo z neho časom vypadávajú a zostávajú zabudnuté. Také sú aj feministické dejiny, hoci už nie sú ani krátke, ani chudobné na zaujímavé situačné a alternatívne praxe; i tak zostávajú už po niekoľkých desaťročiach zabudnuté a jednotlivé historické momenty feministických dejín neprechádzajú do širšieho povedomia. Je potrebné ich znovu objavovať. Jedným z motívov pripravovanej výstavy o momentoch ženskej emancipácie a feministických konceptoch v historickom československom architektonickom prostredí je tento typ rozpomínania sa.

FOSSORA

Termín: 28. 9. - 19. 11. 2023
Kurátor: Erik Vilím
Autori*ky: Katarína Bajkayová, Šimon Chovan, András Cséfalvay, Katarína Hrušková, Jaroslav Kyša, Paula Malinowska, Lucie Svoboda Mičíková, Svätopluk Mikyta, Lucia Papčová, Rastislav Sedlačík, Denisa Slavkovská, Adam Šakový Viac info

Bratislava Design Week

Termín: 6. 12. - 10. 12. 2023
Kurátorská koncepcia: Ľubica Hustá
Viac info

Pálffyho palác

Erwin Wurm. Umelec prosiaci o milosť

Termín: 2. 10. 2022 – 29. 1. 2023
Kurátor: Aurel Hrabušický
a kol. (odborná spolupráca Alexandra Kusá, Václav Macek)
Autor: Erwin Wurm
Viac o výstave

Tekuté piesky

Nadácia Miloty Havránkovej, Mesiac fotografie
Termín: 3. 11. 2022 – 19. 2. 2023
Kurátorka: Anna Vartecká
Autori*ka: Martin Štrba, Martin Kollár, Ester Sabik
Viac o výstave

Čas a príliv neberú ohľad na nikoho

Medziobjekty Aleša Votavu
Termín: 8. 2. – 7. 5. 2023
Kurátorka: Anna Grusková
Autor: Aleš Votava Viac o výstave

TOTO! je príbeh ilustrácie

Termín: 4. 5. – 15. 10. 2023
Kurátori: Miloš Kopták, Mária Rojko, Ida Želinská
a kol. (texty r. 2014 – 2022: Ľuba Belohradská, Iveta Gal Drzewiecka, Beáta Jablonská, Ľubica Kepštová, Gita Kordošová, Ján Kralovič, Eva Trojanová, Peter Uličný, Miroslava Urbanová a ďalší)
Autori a autorky: Bachorík Otokar, Bombová Viera, Brun Róbert, Čapek Jindra, Cesnak Jozef, Čihánková Jarmila, Cipár Miroslav, Cpin Štefan, Čunderlík Marián, Deák Juraj, Drličiak Emil, Dubay Orest, Fila Rudolf, Gergeľová Viera, Hložník Ferdinand, Kállay Dušan, Kellenberger Ľubomír, Kiselová-Siteková Jana, Klimo Alojz, Kopták Miloš, Kraicová Viera, Král Vladimír, Lebiš Ján, Machaj Vladimír, Maťátko Matúš, Matlovičová Marína, Miertušová Anastázia, Nesselman Ladislav, Ondreička Karol, Ondreička Peter, Oravec Marián, Paľo Ľuboslav, Plocháňová Božena, Rappensbergerová Naďa, Schnitzer Teodor, Šesták František, Sigetová Agneša, Slaninková Katarína, Štanclová Kamila, výber ilustrácií z edície STOPY, Tarasová Irena, Vančo Bystrík, Votavová Blanka Viac o výstave

Ľ. S. (de)materializovaná

Termín: 18. 5. – 8. 10. 2023
Kurátorky: Daniela Čarná, Petra Hanáková Viac o výstave

Archív skrytých významov

Termín: 4. 11. 2023 - 18. 2. 2024
Kurátorka: Miroslava Urbanová
Autori*ky: Pavel Dias, Tibor Huszár, Karina Golisová
Výstava bude v poradí tretím projektom Nadácie Miloty Havránkovej (založenej v roku 2021). V súvislosti s nadačným konceptom, zameraným na podporu prezentácie fotografickej tvorby nielen etablovaných, ale i začínajúcich autorov*iek.
Vo svojich prioritách nadväzuje na základný fundament tvorby významnej slovenskej fotografky Miloty Havránkovej, ktorá prostredníctvom tohto média sústavne a presvedčene demonštruje vlastný nekompromisný postoj k otázkam vnútornej umeleckej slobody. Nadácia podporuje tvorbu, kurátorskú i výstavnú činnosť najmladších generácií a prispieva tak k chápaniu média fotografie ako komplexného, dynamicky sa rozvíjajúceho vizuálneho jazyka, komunikujúceho základné otázky nášho poznania a bytia.

Lingua franca

Termín: 7. 12. 2023 – 24. 3. 2024
Kurátor: Tiago de Abreu Pinto
Autori a autorky: Lenora de Barros, Anna Daučíková, Ľubomír Ďurček, Petra Feriancová, Stano Filko, Marcius Galan, Carla Guagliardi, André Komatsu, Letícia Parente, Marco Sara Ramo, Paulo Rolla, Katarína Zavarská, Jana Želibská
Výstava bude postavená na krátkom mikrohistorickom románe, ktorý kurátor a spisovateľ Tiago de Abreu Pinto napíše o siedmich brazílskych a siedmich slovenských umelcoch. V celom príbehu sa bude zaoberať myšlienkou siete. V tomto kontexte sa myšlienka siete vzťahuje jednak na medziľudskú sieť vytvorenú medzi kurátorom a umelcami, ale aj na viac symbolickú štruktúru prepojení, ktoré sa krížia a zaručujú priesečníky tohto budúceho rozprávania, ktoré zvýrazní sériu priblíženia dvoch území a štrnástich umelcov. Tieto premostenia sa uskutočnia prostredníctvom prehliadky umelcov, ktorí pôsobili od 70. rokov 20. storočia až po súčasné obdobie. Tento časový interval zohľadňuje rôzne politické a spoločenské premeny, ktoré obe krajiny prešli až do súčasnosti, hoci rozprávanie a samotné diela nemusia nevyhnutne vyjadrovať tieto napätia priamo; skôr sa pohybujú v oveľa poetickejšej, abstraktnejšej alebo lyrickejšej estetike. Diela na tejto výstave odkazujú na rôzne psychogeografické súradnice, na veci, ktoré sú buď málo viditeľné, alebo nechcú byť videné, a na rozmanité stratégie, ktoré aktivujú snenie, pocit krátkeho sna a dlhého života, extrémnu nerovnováhu medzi túžbou a realitou, ktorá buduje ostrý kontrast krátkodobej fantastickej túžby a dlhodobej chudoby bdelej reality. Názov výstavy odkazuje na sedem („sete“ v portugalčine) umelcov z každej krajiny, ktorí aktivujú estetickú sieť („siete“ v slovenčine) prepojení.

Pred premenou

Termín: 26. 10. 2023 – 28. 1. 2024
Kurátor: Matúš Novosad
Autorka: Klaudia Kosziba
Výstava je reverzibilnou výpoveďou o médiu maľby v rámci súčasného umeleckého diskurzu. Projekt samotný pritom nemá ambíciu zaoberať sa primárne reflexívnou retrospekciou doterajšej tvorby autorky. Jej zámerom je ukázať spoločný základ, z ktorého odvodzuje každú premenu vo svojej maliarskej výpovedi. Ideové východiská budú spočívať v objasnení princípov, ktoré považuje v maliarskom procese za trvalo prítomné a dôležité. Zväčšené monochromatické faktúry povrchov sôch a reliéfov z kameňa, príznačnými pre ľudskú kultúru s neidentifikovateľným zmyslom a posolstvom, ktoré sú iluzívne oživované inými životnými formami. (napr. hubami)
Aktuálnosť protipohybu v myslení, ktorý znamená performatívny obrat nielen v súčasnom umení, ale napr. aj vo filozofii, je vyjadrením intenzity skúsenosti alebo presnejšie: dôslednou artikuláciou reflexivity myslenia v kontexte takto ponímanej intermediality. Obraz, vytvorený maliarskym spôsobom, by v diskurze umenia, ktoré sa odvoláva na seba a uvažuje o sebe, rozhodne nemal chýbať. Kritický postoj v širšom kontexte performatívneho obratu v kultúre, v ktorej dnes už mediácia a vplyv sociálnych médií predstavujú silný exponent, by mal byť súčasťou profesionalizácie prístupu v maľbe. V neposlednom rade je v centre záujmu projektu aj existencia umeleckej scény, ktorá performativitu aplikuje na ťažiskovú polemiku s hlavnými diskurzmi maľby.