Umelecké poklady. Secesia
Secesia je medzinárodný výtvarný sloh, ktorý na konci 19. a začiatkom 20. storočia ovládol nielen maľbu, sochárstvo, architektúru a umelecké remeslá, ale dokonca i životný štýl.
Secesio latinsky znamená oddeliť. Secesní umelci sa chceli dištancovať od konzervatívneho akademického umenia a historizmu.
Alfons Mucha a František Kupka sú najslávnejší secesní českí výtvarní umelci. Obaja vytvorili svoje najvýznamnejšie diela v Paríži. Mucha sa však na rozdiel od Kupku často vracal do Čiech. Na našej výstave prezentujeme jeho vrcholné diela nielen z parížskeho obdobia, ale i tie, ktoré vytvoril počas pobytu v USA a v Čechách. Ladislav Medňanský a František Kupka majú spolu výstavnú premiéru v jednej sieni. Výnimočné Medňanského dielo je možné hodnotiť len v kontexte vrcholného európskeho maliarstva. Vizionár, košický rodák Anton Jasusch a obľúbený maliar Slovenska, Martin Benka, prezentujú svoje rané diela vytvorené pred rokom 1920, ktoré boli ovplyvnené secesiou. Vrcholným obrazom secesnej figurálnej maľby je triptych Jana Preislera Jaro. Autor ho s veľkým úspechom predstavil v pražskom Mánese v roku 1900.Veľmi dobe je zastúpený tiež Joža Úprka rozmerným plátnom Raj detí, ktoré patrí k najcennejším obrazom tohto moravského rodáka, ktorý žil dlhé roky na Slovensku v zámočku neďaleko Ilavy. Je zaujímavé, že rodák z moravských Ivančic Alfons Mucha dobyl nielen Paríž, ale i New York, kde ho v roku 1904 vítalo sto tisíc nadšencov. Zvláštne vydanie New York Times oslavovalo jeho príjazd. Pre jeho osobitú tvorbu sa vžilo označenie Mucha štýl.
Táto výstava v Galérii mesta Bratislavy je zameraná na obrazy, kresby, farebné litografie a sochy, ktoré sa nám podarilo zapožičať s veľkými ťažkosťami. V roku 2014 plánujeme pokračovanie s názvom Legendy svetovej secesie. Predstavíme plagáty Gustava Klimta, Toulouse-Lautreca a samozrejme Alfonsa Muchu. Naša tohtoročná výstava Umelecké poklady Secesia v Mirbachovom paláci je sondou, ktorá chce ukázať všetky tri hlavné programové secesné smery:
1.naturalisticko inpresionistický/ František Kupka, Martin Benka/
2.symbolistický/Ladislav Medňanský/
3.ornamentálne dekoratívny/hlavný predstaviteľ Alfons Mucha/
ALFONS MUCHA
Rok 1879 zohral významnú rolu v živote devätnásťročného Alfonsa Muchu. Po neúspešnom pokuse o prijatie na pražskú Akadémiu odišiel do Viedne k renomovanej firme, ktorá vyrábala divadelné dekorácie. Po strate miesta vo Viedni, prešiel do služieb kniežaťa Karla Khuena, pre ktorého úspešne vyzdobil zámky Emmahof a Gandegg v Rakúsku. Knieža nadšený jeho prácou ho poslal v roku 1885 na Akadémiu do Mníchova. V roku 1887 stále podporovaný štedrým mecenášom odišiel na štúdiá do Paríža.
Bol to správny krok, pretože Paríž mu neskôr umožnil stať sa svetovo presláveným umelcom. Nič však nedostal na zlatom podnose. V roku 1889 ho knieža Khuen prestal podporovať a Mucha bol odkázaný postarať sa o svoje živobytie sám. Veľa nechýbalo, aby v obrovskej parížskej konkurencii zapadol ako desiatky iných dobrých umelcov. Začal ako ilustrátor a to mu stačilo sotva na holé živobytie. V tej dobe sa kamarátil s Paulom Gauguinom, ktorému sa nevodilo o nič lepšie. Všetko sa zmenilo veľmi dramaticky 1. januára 1895. Paríž bol šokovaný vylepenými plagátmi Sarah Bernhardtovej, slávnej herečky, pre divadelné predstavenie „Gismonda“. Tento plagát zahájil éru „štýlu Mucha“, ktorý dominoval po viac než dve desiatky rokov. Mucha dostal zákazku úplne náhodou.
Tlačiareň Lemercier potrebovala pre novoročnú premiéru vyššie uvedenej hry novú reklamnú litografiu. Nikto z jeho renomovaných kolegov nebol počas vianočných sviatkov 1894 v Paríži a tak dostal zákazku neznámy Mucha. Na túto prácu mal zúfalo málo času. Jeho plagát bol takou inováciou, že sa ho tlačiareň obávala Sarah Bernhardtovej vôbec ukázať. Tá však bola nadšená a okúzlená, Paríž bol rovnakého názoru. Sarah objednala ďalšie plagáty a otvorila Muchovi dvere medzi parížsku smotánku. Ďalšie zákazky sa len hrnuli a Mucha nerád niekoho zarmútil a vyhovel. Vianoce roku 1894 a “Gismonda“ boli osudové pre slávneho umelca. Je to len dôkaz toho, že šťastie sa prikloní vždy k tím, ktorí vedia a okrem nutného talentu sú ctižiadostiví a pracovití.
Jan Kukal, autor a manažér výstavy
Finálny návrh na plagát výstavy v Salon des Cent 1897
Mimoriadna ukážka kresliarskeho umenia umelca. Výstava sa konala vo významnej parížskej galérii od 24. mája do konca júla 1897.
Bola to len druhá samostatná výstava A. Muchu v Paríži. Zamyslená mladá dievčina s výraznými slovanskými rysmi a „moravskou“ čelenkou zo sedmokrások drží v ruke so štetcom prázdne plátno s nakresleným srdcom a tromi kruhmi. Ako na mnohých iných plagátoch, aj tu sú dekoratívne rozprestreté zlaté vlasy. Výstava v Salon des Cent ukázala šírku Muchovho talentu. Medzi 448 vystavenými dielami boli ilustrácie, vrátane historických, kresby, návrhy, hotové plagáty, dekoratívne panó a kalendáre. Časopis La Plume vydal k výstave stostránkové číslo venované Muchovi s retrospektívnym prehľadom článkov o jeho tvorbe.
Petr Štembera, kurátor pripravovanej výstavy Legendy svetovej secesie v GMB, Pálffyho palác, 2014. Toto majstrovské dielo zapožičala Západočeská galéria v Plzni
Bratský sľub, kalendár 1928, farebná kníhtlač, súkromný majetok
Obľúbená téma A. Muchu, ktorý bol nadšeným propagátorom slovanskej vzájomnosti. Kalendár k desiatemu výročiu vzniku Československa zachytáva dvojicu vidiečanov, Slováka a Čecha, ktorých zbrataniu, vyjadrenému symbolicky stiskom ruky, žehná alegorická postava Slavie so žezlom v ruke a orlom ochranársky rozpínajúcim krídla nad ich ramenami.
Starena v pozadí predstavuje minulosť a žena v moravskom kroji s mladým chlapcom, zdvíhajúca ruku k požehnaniu dieťaťa, symbolizuje budúcnosť. Jasná dúha nad siluetou Hradčian zjednocuje a zjasňuje celý dej svetlom nádeje. V spodnej časti plagátového formátu je umiestnené kalendárium s voľným miestom pre dotlač reklamy.
PhDr. Marta Sylvestrová, kurátorka pripravovanej výstavy Legendy svetovej secesie v GMB, Pálffyho palác, 2014
MARTIN BENKA
„Martin Benka, otec slovenskej moderny: Pieseň roviny, 1919. Už priam baroková nadnesenosť kaligrafickej kreslenej osnovy, výstredné konflikty v prírode nevidených farebných senzácií, odkazuje tieto kompozície mimo impresívneho plenérizmu, ale najmä divadelne pojednaný, hlboko rozvinutý obrazový priestor v prvom obrazovom pláne dynamicky vymedzený nezvyčajnými, vzrušene sa zvierajúcimi rastlinnými fragmentmi a uzavretý monumentálnou klenbou oblohy svedčí o závažnejších ambíciách než len o snahe maliarsky postihnúť prostý náladový záznam výseku krajiny. Upomína na jeden z najdôležitejších princípov secesie.“
Ján Abelovský – Katarína Bajcurová, Výtvarná moderna Slovenska, 1997. Toto majstrovské dielo zapožičalo Slovenské národné múzeum v Martine.
JAN PREISLER
„Najvýznamnejší a najcennejší obraz výstavy: Jan Preisler, Jaro, 1900. Až rok 1900 priniesol Jánovi Preislerovi skutočný tvorivý úspech a postavil ho do čela českej secesnej figurálnej maľby. Na tretej výstave spolku Mánes predstavil svoj rozmerný triptych Jaro. ... Preislerov hrdina je vidiecky mladík, ktorý usadá k brezám do jarnej krajiny už zbavenej snehu, ale ešte nerozkvitnutej. Obsahom obrazu je i vnútorný súzvuk precitajúcich síl prírody a človeka. Tak ako vždy, základnou koncepciou je cyklická, so smútkom sa miesiaca radosť. Preislerovo Jaro bolo teda nielen výstižným obsahovým symbolom svojej doby, svedectvom citového rozpoloženia českej moderny a citlivým vyjadrením jej životného pocitu, ale z výtvarnej stránky tiež znamenalo významný krok vpred k vlastnému modernému poňatiu maľby. ... Obraz si u neho objednal architekt Jan Kotěra ako súčasť interiéru, ktorý vtedy štýlovo zariaďoval v Prahe. Bol to prvý výsledok ich spolupráce, ktorá mala v nasledujúcich rokoch priniesť niekoľko vynikajúcich ukážok zapojenia maľby do štýlovej secesnej architektúry.“
Prof. Petr Wittlich, Česká secesia, 1982. Tento výnimočný triptych zapožičala Západočeská galéria v Plzni.