Oči dokorán pre Windows
Podcast
Pridané 27. 1. 2026
Matúš Lányi sa dlhodobo vo svojej tvorbe venuje kultúrnemu odkazu kresťanstva a jeho symbolike. Charakteristickou črtou jeho tvorby je transformácia klasických, v širokom zmysle posvätných tém na nečakané a sakrálnemu svetu vzdialené formy súčasnej komerčnej civilizácie. V aktuálnom podcaste sa rozprávame o jeho maliarskej sérii “Windows” z roku 2006 zastúpených v zbierke GMB.
Načítava sa…
➤ Vo svojej tvorbe sa dlhodobo venujete úlohe náboženstva v súčasnej dobe. Keď sme spolu prvýkrát komunikovali, ako prvé ste povedali, že by ste sa rád rozprávali aj o niečom inom než o náboženstve, pretože táto téma definuje celú vašu tvorbu a ľudia vás vnímajú len cez ňu.
Aby som to možno trochu upresnil – nevenujem sa úplne náboženstvu a viere. To je skôr osobnejšia vec. Som však ovplyvnený prostredím, odkiaľ pochádzam, aj prítomnosťou kresťanskej kultúry. Chcel by som zdôrazniť, čo si na tom veľmi vážim, čo obdivujem a čo ma fascinovalo a formovalo.
Na začiatku mojej tvorby bol aj kultúrny odkaz kresťanstva a fenomén, ktorý ho sprevádza na kultúrnom poli – či už vo výtvarnom umení alebo v hudbe. Toto ma fascinuje viac. Otázok viery som sa možno dotkol, keďže to spolu súvisí, ale v princípe moja tvorba vieru priamo nereflektuje.
➤ V zbierke máte zastúpené viaceré diela, skôr zo skoršieho obdobia. Asi najznámejšie sú maľby Windows, kde pomocou heslovitého jazyka prevzatého z počítačového systému citujete texty z evanjelia. Ako vznikol nápad prepojiť náboženský motív s digitálnym jazykom?
Formovalo sa to ešte ku koncu štúdia na vysokej škole. Základom bola istá teória, ktorá definovala existenciu ľudstva ako rieku dát. To ma oslovilo. Nechcem menovať autora, ktorý je do istej miery kontroverzný, ale hovorí o tom, že symbolicky „pretekáme“ dátami.
Túto symboliku som prevzal. V tom čase mal Windows svoju typickú podobu a ja som ju adaptoval do veľkorozmerných malieb, kde okná hlásajú rôzne citácie z Nového zákona.
Náboženstvo u nás bolo prítomné, ale nie fundamentálne – skôr ako kultúrna úcta. Moje osobné nastavenie je pomerne averzné voči inštitúcii cirkvi, no zároveň ma fascinuje kultúrny obal náboženstva a všetko krásne, čo na poli umenia vzniklo a stále vzniká.
➤ Pre väčšinu výtvarníkov sú témy spojené s vierou historicky veľmi zaťažené a radšej sa im vyhýbajú. Vy ich naopak rozvíjate už roky. Máte pocit, že naša spoločnosť je v duchovnej kríze?
To by som si netrúfol povedať. Ideme z krízy do krízy – spoločenskej aj inej. Keď sa však pozriem do minulosti, úcta ku kultúrnej tradícii spojenej s kresťanstvom bola kedysi väčšia než dnes.
Dnes je prístup odvážnejší, pretože človek už nevníma fundament ako absolútny, ale relativizuje ho aj na základe vlastných skúseností. Snažím sa na to pozerať s odstupom a viac reflektovať potenciál odkazu než samotný odkaz.
Moja otázka znie: má náboženstvo ešte význam? A ak áno, dokáže sa transformovať do inej formy fascinácie, ktorá by spoločnosť opäť nadchla?
➤ Vaše diela pôsobia kriticky voči duchovnému odkazu.
Nábožensky založení diváci ich vnímajú ako provokatívne či miestami kritické. Naopak sekulárnejšie publikum často nevidí význam venovať sa náboženským témam v súčasnom výtvarnom umení. Sú to dva póly.
➤ Od roku 2010 zakresľujete sakrálne pôdorysy do profánnych exteriérov v mierke 1 : 1. Čo stojí za týmto zámerom?
Zámer je podobný ako pri cykle Windows. Ak by sme boli len dátami či číslami, čo potom znamená dejinná skúsenosť s náboženstvom, Bohom či absolútnom?
Katedrály som zakresľoval napríklad na športové ihriská, čím som porovnával merateľné a nemerateľné veličiny. Neskôr som prešiel aj k porovnávaniu kultúrnych a spoločenských rozmerov.
➤ Bolo možné ihrisko počas inštalácie používať na šport?
Išlo väčšinou o už nepoužívané ihriská. Zo zeme však pôdorys takmer nevidno – človek v ňom skôr blúdi. Preto bolo nutné dokumentovať ho drónom, aby vznikla celková predstava.
➤ Čo umožňuje povedať doslovná mierka, čo by zmenšený model nedokázal?
Chcel som byť autentický v porovnávaní veličín. Futbalové ihrisko musí zostať futbalovým ihriskom v reálnej dimenzii, aby sa dalo porovnať s reálnym pôdorysom katedrály. V malom modeli by to nebolo úprimné.
➤ Ako prebieha príprava takéhoto projektu?
Zvyčajne v spolupráci s inštitúciou alebo majiteľom plochy. Treba pripraviť terén, pokosiť trávu, bojovať s časom, počasím aj fyzickou náročnosťou. Rozmeriavanie robím manuálne, kolíkujem body a postupne ich spájam. Je to náročné, ale aj mentálne relaxačné.
➤ Prispôsobujete materiál prostrediu?
Áno. Vždy sa komunikuje s majiteľom priestoru aj s pamiatkarmi. Materiál musí byť vhodný a šetrný.
➤ Aké materiály používate?
Najprv to bolo vápno na ihriskách, potom papierová páska. V interiéroch dnes používam recyklovateľný materiál podobný plastu, ktorý možno znovu použiť.
➤ V roku 2022 ste po ruskej invázii na Ukrajinu zakreslili Putinovu jachtu pri Spišskom hrade a neskôr projekt Parthenon. Je to spôsob vyrovnávania sa so sociálno-politickou nespravodlivosťou?
Tieto projekty nadväzujú na staršie práce. Po pandémii prišla vojna, ktorá ničí všetko – aj kultúru. Vznikla z toho silná skepsa, ktorú som reflektoval.
➤ Inšpiruje vás súčasná situácia k novým dielam?
Momentálne si chcem nechať odstup a uvidím, či sa vrátim ku katedrálam alebo k spoločenským témam. Práca v teréne ma láka viac než galerijné výstavy – je slobodnejšia.
➤ Na sociálnych sieťach zverejňujete digitálne simulácie.
Je to hra s umelou inteligenciou. Vizualizujem veci, ktoré som kedysi maľoval. AI to dokáže precíznejšie a je to pre mňa nový výtvarný nástroj, ktorý zároveň provokuje k rôznym témam.
➤ Pracujete teraz na nejakej výstave?
Momentálne nie. Celkový útlm kultúry vytvára menší tlak na tvorbu, najmä mimo centra diania.