Oči dokorán pre Ladislava Gudernu

Tvoril vlastné svety s príšerkami a absurditami. Ladislav Guderna sa ako umelec presadil nielen v Československu

Maľba Coincidence je jedným z diel nitrianskeho rodáka Ladislava Gudernu, ktoré vzniklo v roku 1989. Dielo sa dostalo do zbierky Galérie mesta Bratislavy darom pri autorovej návšteve Slovenska v roku 1990, pri príležitosti jeho súbornej výstavy v Slovenskej národnej galérii.

Obraz dievčiny sediacej na pódiu s oponou a so surrealistickými rekvizitami sa stal ikonickým dielom autorovej neskoršej tvorby, aj po tom, čo bolo spracované do formy poštovej známky v roku 1991. O tvorbe a diele Ladislava Gudernu rozpráva kurátorka a teoretička Žofia Kiss-Széman.

➤ Ladislav Guderna je jedným z najvýznamnejších reprezentantov surrealizmu v slovenskom prostredí. Surrealistické hnutie sa v Európe zrodilo v medzivojnovom období. Akými myšlienkami sa surrealizmus vyznačoval?

V histórii maliarstva, a vôbec umenia sa z času na čas objavili tendencie, ktoré uprednostňovali skôr myslenie v obrazoch a viac pracovali s fantáziou. Čiže tradičná logika alebo racionalita išli do úzadia a k slovu sa dostávali skôr imaginácie, sny a podobne.

No a práve v medzivojnovom období 20. storočia surrealistické hnutie preferovalo snové myšlienky bez nejakej kontroly, ale takisto bez nejakých morálnych, etických alebo estetických kánonov. Sústredilo sa na priestor podvedomia, na vnútorný svet samotného autora. Podkopávalo tak platné normy a vyznačuje sa revoltou, tak ako aj v prípade Ladislava Gudernu.

V mene kreativity vznikli diela s novým cieľom, s novým obsahom vnútorného sveta človeka, ktoré sa viac vyznačovali asociáciou myšlienok, emócií a podobne. Tieto diela obsahujú veľký počet metafor, ktoré sa však nedajú celkom jasne určiť či vysvetliť, čo znamenajú. Posúvajú tak výtvarné umenie do oblasti poetizmu.

A tak vznikajú veľmi poetické diela, ktoré nie sú logicky alebo racionálne uchopiteľné.

➤ Ako a kedy prišiel Guderna do kontaktu so surrealizmom na Slovensku?

So zásadami surrealistického umenia sa Ladislav Guderna zoznámil už v 40. rokoch 20. storočia, keď študoval u Jána Mudrocha. Vďaka nemu sa dostal aj do úzkeho styku s predstaviteľmi nadrealizmu. Čiže hlavne básnikmi, ako boli Štefan Žáry, Rudolf Dilong, Jan Rak a podobne, ale aj Rudolf Fabry, Ervín Semian. Ako výtvarník spolupracoval na ich zborníkoch, knižkách, básnických zbierkach a podobne. Tie ilustroval, niekedy robil aj obálky. Boli také zborníky ako napríklad Vo dne a v noci z roku 1941 a podobne.

➤ Aký bol autorov umelecký vývoj? Sú nejaké motívy, ktoré sú pre neho v tvorbe typické a ku ktorým sa opakovane vracia celý život?

Autorov umelecký vývoj bol dlhý. Pracoval od 40. rokov 20. storočia až do svojej smrti v roku 1999. To znamená, že sústavne tvoril päť dekád. Na druhej strane musíme povedať, že ten vývoj bol budovaný organicky, neboli tam nejaké veľké zlomy či zlomový vývoj. Čo sa týka formálnych prvkov, od samého začiatku sa Gudernova tvorba vyvíja od expresionizmu smerom k surrealizmu. Má to však rôzne peripetie a pridané hodnoty. Napríklad v 50. rokoch, v období socialistického realizmu, sa u neho posilňuje obrazová dejivosť, ale aj realistické prvky a zredukovanejšie tvary.

Šesťdesiate roky priniesli pre neho isté uvoľnenie, do popredia sa dostávajú už aj surrealistické prvky. Zaznamenávame nástup imaginárnej krajiny alebo imaginárnych zátiší a podobne. Sú to nádherné práce a práve 60. roky boli na Slovensku jeho vrchol. Práce posúva trochu do poetizmu, čiže to nie je taký typický surrealizmus v ponímaní už spomínaného medzivojnového svetového hnutia.

Po okupácii v roku 1968 sa Guderna rozhodol emigrovať a celá jeho tvorba sa postupne vyvíjala do vyslovene surrealistickej podoby.

➤ Pri emigrácii do Kanady aj s rodinou za sebou necháva pomerne významnú etapu svojho života. Môžeme si spomenúť niečo z profesionálnej dráhy, ale aj funkcie, ktoré zastával?

Za sebou zanecháva tridsať rokov svojho dospelého života. Emigroval, keď mal 47, čiže bol vyzretý, úspešný umelec, výtvarník, organizátor. A toto všetko sa po auguste ’68 rozhodol zanechať. V tom čase bol na vrchole slávy.

V roku 1948 bol zastúpený na Bienále v Benátkach, potom aj v Sao Paule v päťdesiatom siedmom. Získal čestný diplom a striebornú medailu na EXPO v roku 1958 v Bruseli a podobne. Čiže okrem nejakých úspechov v Československu môžeme zaznamenávať aj skutočne veľký svetový úspech.

V roku 1957 sa stal predsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave, a teda bol funkcionárom v rámci režimu. Ale podľa mňa dúfal, že sa to bude uberať iným smerom. Funkciu sa mu podarilo udržať aj v 60. rokoch. čo je veľmi zaujímavé, ale po vojenskej invázii sa rozhodol opustiť krajinu. Zrejme, napriek všetkému, si nevedel predstaviť návrat do 50. rokov. S rodinou a dvoma ešte nedospelými deťmi sa rozhodol odísť, najprv do Viedne a potom do Kanady, do Toronta. Nakoniec žil až do konca života vo Vancouveri.

➤ Poďme teda povedať niečo o samotnom diele Coincidence. Je z neskoršieho obdobia. Dobre ilustruje autorovu predstavivosť a bohatý vnútorný svet, čo bolo veľmi príznačné pre jeho tvorbu. Aké boli znaky neskoršej Gudernovej tvorby, ktorú poznáme už zo zahraničia?

Dielo Koincidencia, ak to môžeme po slovensky takto nazvať, pochádza z roku 1989. Poznáme jeho rôzne varianty, v rôznych vyhotoveniach. Na všetkých týchto maľbách, ak to opíšeme, panuje vládkyňa. Taká veľmi divná postava s vymyslenými príšerkami okolo, s prízrakmi a bytosťami, ktoré túto vládkyňu obklopujú a pobývajú v jej ríši.

Jej ríša je vymedzená obrazovým priestorom, ktorý je zdanlivo náhodným svetom na jednej strane, ale na druhej strane môžeme tieto svety vždy dávať do paralely so skutočnými ríšami, so skutočnými vládkyňami a podobne.

Priestor a čas je neistý, ale aj napriek tomu si myslím, že tieto možnosti v maľbe sú. Tento svet sa javí ako dokonalý, ale pritom musíme myslieť na to, že ten obraz predstavuje ríšu samotnú. Čiže je to taký svojimi zákonitosťami daný svet v rámci konkrétneho umeleckého diela. Autonómny svet s príšerkami a absurditami, ktoré sú zároveň veľmi typické aj pre náš svet. Tieto paralely tam vieme jasne sledovať a zároveň sa to veľmi ťažko opisuje, ako všetky surrealistické diela. Celkový dojem je oveľa dôležitejší.

➤ Čiže je to zložený obraz, ktorý má na základe asociácií vytvárať nejaký dojem, realitu mimo tej našej, funkčnú samu pre seba.

Určite áno. Tento obraz je zaujímavý aj preto, lebo je to zároveň aj posledné dielo, ktoré bolo zobrazené na Československej poštovej známke. Pričom diela voľného umenia sa žijúcemu autorovi len málokedy podarilo dostať na známku.

Guderna je v tomto výnimka, pretože známok s jeho dielom bolo viacero. V Kanade bol jedným zo zakladateľov tzv. mailartu, k čomu určite prispela aj táto jeho známková tvorba.

➤ Čo bol mailart? Kedy sa v ňom Guderna stal aktívnym a aký mal dosah na jeho tvorbu?

Ladislav Guderna už mal za sebou históriu, čo sa týka tvorby známok, aj v Československu. Do známkovej tvorby vstúpil v roku 1964. Ako medzinárodne oceňovanému výtvarníkovi mu vyšlo pár dobrých návrhov. Vďačiť mohol jednak svojmu postaveniu, ale aj precíznosti, ktorú dokázal vo svojej voľnej tvorbe dosiahnuť. Čo je veľmi dôležité pre malý formát, akým je známka.

Prvý návrh urobil v roku 1964 k 20. výročiu založenia OSN. Ale venoval sa aj iným témam, napríklad významným historickým budovám ako Nitriansky hrad, ale aj zjazdom KSČ. Čiže známkovú tvorbu mal už zažitú, keď prišiel do Kanady. Tam bol odrezaný od zvyšku sveta a poštové umenie objavil až tam.

Treba povedať, že pre neho to bola nová forma komunikácie s ostatným svetom a nové výtvarné médium. Ale mailart nie sú len známky, to nie je len filatelia. Patria tam aj pohľadnice a menšie knižné formáty, prípadne grafiky, ktoré sa mohli poštou prevážať. To bola charakteristická črta mailartu – umožňoval umením komunikovať a sprostredkoval ho. Ladislav Guderna to napísal aj vo svojom článku, že najdôležitejšia charakteristika, mailartu bola práve to, že bolo dostupné pre každého.

Čo je však ešte veľmi dôležité aj pre Ladislava Gudernu je, že mailart je výsostne osobný. Čiže mohol veľmi dobre využiť aj uplatniť obrazy vnútorného sveta umelca.

➤ To, že Guderna mal celý život blízko k tvorbe surrealistických básnikov, sa prejavilo aj v početných spoluprácach. Tento záujem o literatúru si preniesol aj do Kanady, kde inicioval vznik magazínu a stal sa aktívnym členom skupiny surrealistov. Ako sa prebojoval do povedomia miestnej výtvarnej komunity?

Mal vynikajúce skúsenosti aj s časopiseckou tvorbou a umeleckými časopismi už na Slovensku, spolupracoval s mnohými básnikmi. Tie básnické zbierky, respektíve zborníky nadrealistických básnikov, vychádzali na Slovensku najmä v 40. rokoch vo vydavateľstve Scarabeus.

Guderna vo Vancouveri založil vlastný surrealistický časopis s týmto názvom. Čiže volal sa Scarabeus a fungoval v rokoch 1979 až 1998, dokopy vyšlo 25 čísel. Vydával ho spolu so synom Martinom, ktorý ho redigoval aj výtvarne, aj textovo. Postupne uverejňovali nielen svoje diela, ale takisto aj úvahy o teoretických otázkach surrealizmu, básne aj informácie o rôznych výstavách, predovšetkým však o výstavách surrealistov.

V roku 1975 vznikla vo Vancouveri aj surrealistická Skupina západného pobrežia, Gudernovci sa stretávali s ostatnými surrealistickými umelcami, spoločne organizovali výstavy, spoločne vydávali časopisy.

Neskôr to bola skupina Vancouver Melmoth na základe gotického románu. Scarabeus však bol vyslovene iniciatíva Ladislava Gudernu. Vďaka nemu sa dostal aj do vzťahu s ostatnými surrealistickými umelcami, nie iba výtvarníkmi, ale aj s básnikmi či teoretikmi. V rámci surrealistického povojnového hnutia to bola to veľmi významná skupina.

➤ Ladislav Guderna prežil pomerne činorodý, veľmi plodný život a zanechal po sebe veľké dielo. Je známe posledné dielo, ktoré namaľoval pred smrťou?

Jeho posledné dielo je z roku 1999. Vieme o ňom od syna Martina, ktorý nám ho priniesol do Galérie mesta Bratislavy na Gudernovu výstavu, ktorá sa uskutočnila v roku 2011. Je to grafický list bez názvu, ale s Martinom Gudernom sme ho nazvali Neznáma.

Dôvod bol, že symbolizuje a syntetizuje všetky dôležité a charakteristické črty jeho tvorby. Sú tam motívy ako žena, z prírody vtáky alebo ryba vo vzduchu, ale takisto skarabeus ako symbol slnka či symbol jeho literárno-časopiseckej tvorby. Ale je tam aj koleso či časť kolesa, čo poukazuje na kolobeh života a všetky základné princípy spájania rôznych prvkov a dojmov na základe asociačného reťazca.

Preto je to dielo významné, okrem toho, že je skutočne jeho posledné. Mimochodom, tento rok si pripomíname aj 25. výročie jeho úmrtia.

➤ Ktoré konkrétne dielo z tvorby Ladislava Gudernu máte najradšej vy, kurátorka a teoretička, ktorá sa mu venovala?

Ja mám veľmi rada obraz Edita. Vlastne jeho prvý obraz z roku 1946, je to hlava ženy, ktorá vystupuje v tvorbe Ladislava Gudernu ako stále sa opakujúci motív, a to organicky naprieč celou tvorbou.

Je to žena, v ktorej sa pozbierali všetky dôležité vlastnosti femme fatale. Obsahuje rozporuplné vlastnosti, za ktoré môže byť zatracovaná, ale zároveň môže aj oblažovať. Táto jedna ženská postava symbolizuje veľmi široké spektrum.

Rozhodne by sme to mohli vnímať ako paralelu s Pannou zázračnicou od Dominika Tatarku, ktorý napísal svoju verziu ženy, ktorá je panenská aj naivná či neustále sa rodiaca, dokáže sa obnovovať aj neustále zaujímať. Vyznačuje sa mladosťou a čistotou. V tejto prvej maľbe z roku 1946, keď spoznal svoju manželku Evu Pospíšilovú, bol Guderna taký nadšený ideálom ženy, že sa mu ju podarilo veľmi krásne a elegantne zobraziť.