Monument mikrobiómu, socha Črevo v ZOO Bratislava

Oficiálne sprístupnenie diela sa bude konať v piatok, 17. 10. 2025 o 16.00 v ZOO. Črevo je umiestnené v oblasti Karpatský les pri výbehu danielov. Pre podujatie bude vytvorený navigačný systém - nasledujte šípky. Vstup na vernisáž do ZOO je zdarma od 15.30, ale je potrebné pri pokladnici oznámiť, že idete na vernisáž.

realizácia: 2020, výstava Gegenwarten I Presences, Chemnitz, Nemecko reinštalácia: 2025, Zoologická záhrada, Bratislava

Autorkami monumentálnej sochy Črevo (The Gut) sú Anetta Mona Chişa a Lucia Tkáčová. Dielo vytvorili v roku 2020 špecificky pre verejný priestor mesta Chemnitz (Saská Kamenica), ktorému dodnes dominuje 7,1 metrov vysoká bronzová hlava Karla Marxa – najväčšia Marxova busta na svete, vážiaca 40 ton. Autorky reagovali na túto „hegemonickú hlavu“ doplnením zvyčajne neviditeľnej a nepriznanej časti tela – hrubého čreva – čím do pomníkovej ikonografie vniesli telesnosť, ktorá narúša tradíciu oddeľovania hlavy od tela a racionality od fyzickej skúsenosti.

Dielo Črevo autorky poňali v rámci celostnej tzv. bodymind teórie o nedeliteľnosti tela a mysle, ktoré sú chápané ako vzájomne prepojené a ovplyvňujúce sa entity. Dielo tak kriticky prehodnocuje všeobecný názor, že hlava by mala byť hlavným riadiacim centrom ľudského organizmu s výhradným vplyvom na naše konanie či celkovú osobnosť. Chişa a Tkáčová poukazujú na to, že topologické úvahy o zložitosti vedomia neberú do úvahy ostatné časti tela a ignorujú mnohé súvislosti, napríklad vrátane bytostí, ktoré žijú v našich útrobách alebo na koži. Dielo Črevo je tak možné interpretovať aj ako "monument mikrobiómu" – vodorovný a inkluzívny orgán, ktorý upriamuje pozornosť na voľným okom neviditeľný, ale systémové procesy ovplyvňujúci svet mikroorganizmov. Nadrozmerná socha Čreva preto symbolicky reprezentuje všemožné kolónie rozmanitých foriem života, ktoré sú zásadné nie len pre naše trávenie, ale aj kognitívne funkcie.

Situovanie diela v areáli bratislavskej ZOO – na mieste určenom pre pozorovanie a zachovanie rozličných ohrozených živočíšnych druhov – tak môže u návštevníctva podporiť empatiu voči bytostiam, ktoré nutne nežijú len vedľa nás, ale i priamo v nás, pričom sú s nami previazané v symbiotickom vzťahu. Na podporu tohto vnímania socha svojim haptickým povrchom nabáda k somatickému prežívaniu v horizontálnom, nehierarchickom priestore, ktorý je možné preliezať, hrať sa v ňom alebo na ňom odpočívať.

ANETTA MONA CHIŞA a LUCIA TKÁČOVÁ tvoria umeleckú dvojicu od roku 2000. Ich práca sa pohybuje naprieč médiami – od objektov, inštalácií a videí po performancie a verejné sochy – a spája ich záujem o telo, jazyk a mocenské štruktúry. Telo vnímajú ako médium aj prostredie: je to priestor spolupráce, pamäte a konfliktu, ale aj miesto symbiózy a nových spojenectiev. Jazyk v ich tvorbe vystupuje ako nástroj aj pasca – odhaľuje mocenské hierarchie, zároveň vytvára priestor pre kritické myslenie a subverziu. Chişa a Tkáčová využívajú performativitu, materiálnosť a konceptuálne stratégie založené na paradoxe, inverzii či irónii, aby skúmali napätie medzi individuálnym a kolektívnym, medzi viditeľným a skrytým, medzi tým, čo je „dané“ a tým, čo sa ešte môže stať. Ich tvorba spochybňuje zaužívané poriadky, odhaľuje skryté fungovanie moci a otvára imagináciu nových foriem spolužitia a zmeny.