Komentovaný sprievod výstavou Maria Bartuszová – Byť prírodou s Gabrielou Garlatyovou

Výstava Maria Bartuszová – Byť prírodou ↗ rozvíja tému vzťahu človeka k prírode prostredníctvom holistického prístupu. Skúma abstraktné, geometrické a biomorfné tvary, zároveň reflektuje témy ekológie a feminizmu. Podstatnou súčasťou tvorivého myslenia autorky bola príroda; predstava sveta ako nekonečného priestoru, vesmíru, ktorý sa tvorivo prejavuje. Maria Bartuszová (1936 – 1996) sa od začiatku svojej sochárskej tvorby zaoberala prírodnými javmi a cyklami, ako sú dážď, vietor, neskôr topenie snehu. Stvárňovala ich premenlivú a dočasnú povahu, pohyb, časovosť, rytmus a silu, ktoré plasticky zachytávala do stuhnutého, pevného tvaru a hmoty v tvare kvapiek dažďa, zrnka alebo vajca.

Výstava sa zameriava na ťažiskové haptické skladačky zo sadry, ale aj hliníka či bronzu, určené na dotýkanie sa a skladanie. Bartuszovú tiež predstavuje ako sochárku, ktorá realizovala diela pre verejný priestor, najmä na východe Slovenska, v Košiciach, Rožňave, Revúcej, Tatranskej Lomnici alebo Vyšných Ružbachoch. Haptické skladačky nadobudli svoj plný význam počas jedných z prvých workshopov svojho druhu u nás. Boli určené pre zrakovo znevýhodnené deti zo Základnej školy pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči v rokoch 1976 a 1983. Organizačne ich pripravil a zdokumentoval Gabriel Kladek. Výstava preto rozvíja performatívnu percepciu umenia formou workshopových aktivít, ktoré ukazujú Bartuszovej zámer tvoriť umenie prepojené s každodenným životom.