Diskusia: Za zrkadlom ekonomiky

11. 3. / 18.00

Pozývame na diskusiu, ktorej zámerom je spoločne mapovať rozpory i slepé miesta súčasného usporiadania: medzi súčasnou ekonomikou a demokraciou, medzi expertíznymi analýzami a politickou realitou, medzi globálnymi štruktúrami moci a lokálnymi možnosťami odporu.
Východiskom pre diskusiu je kurátorský koncept výstavy Dym a zrkadlá, aktuálne prebiehajúcej v GMB. V centre záujmu výstavy je ekonomické a politické pozadie súčasného autoritárskeho obratu. Namiesto sporov medzi liberálnymi a populistickými diskurzmi sa tak i diskusia zameria na témy prehlbovania sociálnych a ekonomických nerovností, erózie sociálneho štátu, a na rastúcu koncentráciu moci v rukách technologických a finančných aktérov. Teda na procesy, ktoré zásadne ovplyvňujú fungovanie demokracie, aj politickej reprezentácie.
Diskutujúci hostia sa z perspektívy politickej ekonómie, politológie a kurátorsko-kunsthistorickej praxe pokúsia pomenovať, ako súčasné dominantné ekonomické princípy – najmä neoliberálne modely orientované na rast, šetrenie, dereguláciu a privatizáciu – podkopávajú demokratické inštitúcie a sociálnu súdržnosť. Zároveň otvoria otázky, aké alternatívne ekonomické a politické rámce sú dnes mysliteľné a aké limity majú pokusy o ich presadenie v podmienkach globálnej ekonomickej závislosti a geopolitického napätia.
MIRA KERATOVÁ je historička umenia a kurátorka. Absolvovala magisterské štúdium v odbore Veda o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a doktorandské štúdium v odbore Dejiny a teória výtvarného umenia a architektúry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pôsobila ako odborná asistentka na Fakulte výtvarných umění VUT v Brne. V súčasnosti pracuje ako kurátorka zbierky moderného a súčasného umenia v Galérii mesta Bratislavy a kurátorka v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici. Zaoberá sa súčasným umením a historickou neoavantgardou, najmä východoeurópskym performatívnym umením 60. a 70. rokov 20 st. Je kurátorkou výstavy Dym a zrkadlá.
MATÚŠ LUPTÁK je ekonóm a dátový profesionál, ktorý ma skúsenosti z verejnej správy (ako analytik Útvaru hodnoty za peniaze či Hlavný ekonóm Mesta Bratislava) aj súkromnej sféry. Už od vysokoškolského štúdia v Edinburghu sa venuje témam okolo nepodmieneného príjmu a podobným, alternatívnym formám usporiadania spoločnosti. V poslednej dobe publikuje na tieto a podobné témy v magazíne Kapitál. K jeho inšpiráciám patria Janis Varoufakis a Ed Zitron.
ROBERT ŽANONY pôsobí ako vedecký spolupracovník slovenského zastúpenia nemeckej sociálnodemokratickej nadácie Friedrich Ebert Stiftung. Je absolventom štúdia publicistiky a vedy o komunikácii a politológie Viedenskej univerzity. V rokoch 1998 - 2017 pôsobil v oblasti politickej komunikácie a volebného marketingu, v rokoch 2003 - 2006 bol komentátorom ľavicového týždenníka Slovo, v rokoch 2012 - 2013 pôsobil ako lektor politickej a reklamnej komunikácie na Goethe Uni Bratislava, je autorom knihy „Dopamínová past - Politický mozek, digitální veřejnost, nefunkční dialog“ (Praha, 2023), na pozvanie prednáša na akademickej pôde, prednostne na témy dôsledkov presunu politickej diskusie do digitálneho priestoru a klimatickej komunikácie, v ostatných rokoch publikuje na portáli Kapitál a pravidelne v denníku Pravda.
BOHDAN SMIEŠKA pôsobí v stredoeurópskom priestore občianskeho a neziskového sektora od roku 1996. Dlhodobo sa venuje analýzam, konzultáciám a facilitáciám tak pri tvorbe participatívne vznikajúcich verejných politík ako i pri strategickom a organizačnom rozvoji neziskových organizácií alebo verejných inštitúcií. V minulosti pracoval pre National Democratic Institute, zakladal a viedol Centrum komunitného rozvoja, pôsobil ako programový riaditeľ Nadácie Intenda a konzultant a projektový manažér v PDCS.