Diskusia: Vrstvenie času. Kreativita, rod a pokročilý vek v širších súvislostiach
8. 4. / 18.00
Diskusia sa zameria na rodovo podmienenú skúsenosť starnutia so špecifickým dôrazom na ženské starnutie v kontexte tvorby a kreativity.
Vychádza z presvedčenia, že hoci vek je zásadná sociodemografická charakteristika moderného človeka, starnutie v spoločenských schémach stále podlieha rodovej pre-determinácii. Staroba, podobne ako rodová identita, môže byť nahliadaná ako kultúrne konštruovaný pojem, ktorého obsah sa mení v rôznych dobách a systémoch sociálnej reprodukcie.
Diskusia sa bude preto sústrediť predovšetkým na skúsenosť ženských autoriek 65+. Otvorí do značnej miery stále tabuizované témy ageizmu, feminizácie staroby, marginalizácie starších umelkýň, sociálneho vyhasínania a kultúrneho starnutia, ako aj širšie sociologické súvislosti aktívneho vyššieho veku. Prepojí línie veku a rodu, ovplyvňujúce ženskú umeleckú tvorbu a pokúsi sa hľadať odpovede na to, akým spôsobom sa s touto problematikou vyrovnáva umenie, sociológia, filozofia a ich súvisiace teórie.
Východiskom pre diskusiu je kurátorský koncept výstavy Grey Gold: Dotyk ↗, aktuálne prebiehajúcej v GMB.
Na záver diskusie sa uskutoční uvedenie monografickej publikácie k výstave.
ETELA FARKAŠOVÁ je spisovateľka, filozofka, členka Spolku slovenských spisovateľov, SC PEN, Rakúskeho zväzu spisovateľov (ÖSV). Píše prózu, eseje, poéziu, venuje sa aj recenzistike. Takmer štyri desaťročia pôsobila na Katedre filozofie a dejín filozofie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Na literárnej scéne pôsobí približne polstoročie. Vydala viac ako tridsať kníh (Deň za dňom, Stalo sa, Scenár, Hodiny lietania, Záchrana sveta podľa G., Priestory, Priateľstvá padajúceho lístia, Etudy o bolesti a iné eseje, Uvidieť hudbu a iné eseje, O tichu, pomalosti a iných hodnotách, Na rube času, Opretá o ticho....), jej knižky boli preložené do viac ako desiatich jazykov. Za svoju tvorbu získala mnohé významné ocenenia.
LIBUŠE JARCOVJÁKOVÁ je v súčasnosti jednou z najvplyvnejších a najviditeľnejších českých fotografiek doma aj v zahraničí. V priebehu posledných rokov si získala pozornosť vďaka viacerým zahraničným výstavám, napríklad vo francúzskom Arles, kde bola hviezdou 50. ročníka slávneho festivalu Les Rencontres d’Arles, či vďaka svojej účasti na výstave Multiple Realities: Experimental Art in the Eastern Bloc, 1960s – 1980s vo Walker Art Center v Minneapolise v Spojených štátoch. Vyštudovala pražskú FAMU. Dlhodobo fotografovala rómsku a vietnamskú komunitu v Československu, ako aj slávny pražský LGBTQ bar T-Club. Po roku 1985 sa legálne vysťahovala do Západného Berlína. Po návrate do Česka v roku 1992 začala vyučovať fotografiu na viacerých umeleckých vysokých školách. Jej autorské fotografické knihy Černé roky (2017) a Evokativ (2019) patria k skvostom svojho žánru.
LUCIE VIDOVIĆOVÁ je česká sociologička a sociálna gerontologička. Pôsobí ako odborná asistentka na Katedre sociológie Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity, kde spoluzaložila Centrum pre výskum starnutia (CERA). Od roku 2001 spolupracuje aj s Výskumným inštitútom práce a sociálnych vecí (RILSA). V roku 2018 bola zvolená za prezidentku výskumnej sekcie pre starnutie pri Medzinárodnej sociologickej asociácii (ISA). Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje sociológii starnutia, najmä otázkam vekovej diskriminácie, aktívneho starnutia a sociálneho vylúčenia. Podieľa sa aj na projektoch zameraných na environmentálnu gerontológiu, sociálnu politiku, trh práce, rodinu a celoživotné vzdelávanie. Spolupracuje s národnými aj európskymi inštitúciami, pôsobí ako konzultantka v implementačných projektoch a zapája sa do aktivít vládnych aj mimovládnych organizácií v oblasti seniorskej advokácie a popularizácie vedy. Má aj osobnú skúsenosť s neformálnou starostlivosťou.