Oči dokorán pre Albrechta Dürera

➤ Na úvod si opíšme podmienky a kontext, v akých medirytina vznikla. Dnes, keď už sme zvyknutí na zobrazenie reality v perspektíve, si ťažko vieme predstaviť dobu, keď išlo o nový prelomový objav.

Aby sme sa vrátili do roku vzniku tohto diela, čo je rok 1514, musíme sa presunúť viac ako 500 rokov späť. Dostaneme sa na koniec stredoveku, k prelomu 15. a 16. storočia. V tomto období prišli veľmi dôležité míľniky ľudstva – bola napríklad objavená Amerika, otvorili sa nové možnosti obchodu, začala sa kolonizácia, geografické objavy.

Taliansko predstavovalo centrum renesančnej kultúry, kde žili umelci, vedci, myslitelia ako napríklad Leonardo da Vinci, Michelangelo, Galileo. Vznikali nové ideály, nové prístupy k umeniu, k vede, k filozofii. Veľmi dôležitý vynález, ktorý ovplyvnil dielo dnešného podcastu, bol vznik kníhtlače. Kníhtlač vznikla v polovici 15. storočia, vynašiel ju Gutenberg a začala nanovo formovať spôsob šírenia umeleckých diel alebo umenia.

Oproti tomuto dianiu stál zaalpský svet, teda naša západoeurópska oblasť, ktorá bola ešte pod silným vplyvom neskorej gotiky, ale už sem začali plynúť nové myšlienky a vplyvy renesancie. Do tohto obdobia sa narodil Albrecht Dürer, jedno z detí zlatníka pôsobiaceho v Norimbergu.

Okrem toho, že vytvoril 2000 kresieb, 250 drevorezov, 70 malieb a napísal tri knihy teoretického merania anatómie a perspektívy, urobil aj stovky rytín. Tejto technike sa venoval veľa, s ňou sa nakoniec aj preslávil. Veľa cestoval, niekoľkokrát do Talianska.

➤ Jedným z predpokladov na vznik tejto rytiny bola aj autorova možnosť cestovať. Kedy a kde sa prvýkrát zoznámil s technikou perspektívy?

Hneď ako sa oženil, odišiel do Talianska a už počas prvej cesty v rokoch 1494 – 1495 sa stretol s dielami rôznych renesančných majstrov, ktorí používali perspektívu. Napríklad Leonardo da Vinci, Andrea Mantega, Piero della Francesca.

Najviac ho ovplyvnil spis Leona Battistu Albertiho a Euklidova geometria, ktoré ho inšpirovali k vlastným štúdiám perspektívy a proporcií. Tie neskôr rozvinul aj vo svojich teoretických traktátoch, kde vysvetlil princípy perspektívy a geometrie vo výtvarnom umení. Čiže perspektíva bola pre neho veľmi prelomová a inšpiratívna.

➤ Mnoho umelcov vtedy nevedelo fungovať bez mecenáša. Kto boli Dürerovi podporovatelia? Do ktorých krajín ho zaviedli?

Jeden z jeho hlavných mecénov bol cisár Maximilián I., u ktorého pôsobil ako dvorný umelec v Augsburgu. Ale cestoval aj za Friedrichom Saským, ktorý ho podporoval, pravdepodobne bol aj v kontakte s obchodníkom a bankárom Jacobom Fuggerom, jedným z najbohatších ľudí tej doby na svete.

Tieto cesty ho zaviali aj do Ríma, do Benátok, do Nizozemska, do Antverp. Dôležité je, že bol nielen podporovaný mecénmi, ale dokázal si zarobiť tvorbou aj sám. Prišiel na to, že oveľa viac mu finančne vynesie, keď predá grafické listy, než keď namaľuje obraz, a navyše mu to zaberie menej času.

Preto posielal manželku na trhy do Norimbergu predávať grafiky. Dokonca povedal, že radšej predá grafický list do Frankfurtu a kľudne aj lacnejšie, pretože viac ľudí bude poznať jeho dielo. Tým pádom sa preslávil šírením svojej umeleckej tlače. Za jeden gulden sa v tom období dali kúpiť dve série Dürerových pašií, asi osem listov. Ročne zarobil asi 200 guldenov, čo nebola taká veľká suma, ale pomerne slušný peniaz za grafické listy.

Okrem toho, že robil drevorezy a drevoryty do kníh, tak sa vyučil aj medirytine, pretože zistil, že dokáže vytvoriť väčšie množstvo výtlačkov. Experimentoval s hrúbkou čiary a zistil, že medirytina nepovolí ani v najtenších čiarach. Lebo niekedy keď je čiara tenká, tak vydrží menej.

➤ Lebo sa časom zanesie farbou a potom nechytá na papier.

Áno. Čiže on v tejto technológii napredoval a to bolo len päťdesiat rokov po tom, čo vôbec prišla na trh. A ako úplne prvý v nej používal perspektívu a iné nové prostriedky, takže sa ňou preslávil.

➤ Ako známa osobnosť udržiaval blízke vzťahy s inými umelcami. S kým bol v kontakte?

Písal si s rôznymi umelcami. U niektorých vieme dokázať, že sa priamo ovplyvnili – napríklad Giovanni Bellini alebo rôzni filozofi, Erasmus Rotterdamský, Willibald Pirckheimer, Lucas Cranach alebo Konrád Peutinger. U ďalších, napríklad u Rafaela, vieme, že vlastnil Dürerove kresby a nejaké tlače. Ale nevieme, či tam bola nejaká priama súvislosť alebo nejaký osobný kontakt.

➤ Dostávame sa ku grafickému listu Melancholia, ktorý je témou tohto rozhovoru. Melancholia vznikla podľa literárnej predlohy; na ktorú knihu sa odvoláva?

Melancholia je jeden z najznámejších Dürerových výtlačkov alebo medirytín. Asi je dosť sporné, či vznikla podľa nejakej konkrétnej knihy, literatúry alebo filozofie. Venoval sa tomu Erwin Panofsky, ktorý medzi rokmi 1924 a 1963 napísal tri veľké štúdie. Napríklad Saturn a Melanchólia, kde si Panofsky myslí, že sa Dürer inšpiroval dielom The Occulta Philosophia od Heinricha Cornelia Agrippu. Ten rozdelil Melanchóliu do troch úrovní. Preto je aj v tom nápise Melancholia číslica 1. Tá predstavuje prvý stupeň a je spájaná s umením a umeleckým základom.

No v 80. a 90. rokoch 20. storočia sa ďalší historici znovu venovali tomuto dielu a zistili, že existujú iné spisy, talianske alebo iné teoretické traktáty, ktoré mohol Dürer v tom období poznať a na ktoré sa mohol odvolávať. Čiže je to dosť záhadná tlač, o ktorej bolo napísané veľmi veľa štúdií a rôznych odborných traktátov.

➤ Čo alebo koho autor zachytil na tejto grafike a aká je ikonografia zobrazených predmetov?

Tento list zobrazuje okrídlenú, zamyslenú postavu, ktorej tvár je v tieni, ale jej oči sú ostražité. Hlavu si opiera o ľavú ruku a v pravej sa pohráva s kalibračným kružidlom, aké sa používalo na mapy. Vedľa sedí Putto na mlynskom kameni a píše si do tabuľky, zatiaľ čo pod ním spí pes. Ten je medzi guľou, presným geometrickým tvarom a mnohostenom, veľmi zložitým geometrickým predmetom.

Po zemi sú rozhádzané tesárske nástroje, je tam rebrík, opretý o budovu, váhy, presýpacie hodiny, zvon. Na jednej zo stien, vzadu je vyrytý magický štvorec, v ktorom sú čísla. V každom riadku a stĺpci, horizontálne aj vertikálne, dáva súčet číslo 34. V spodnom riadku je číslo 15 a 14, ktoré naznačuje rok vzniku rytiny 1514.

V pozadí vidno priehľad do krajiny a horiacu hviezdu alebo padajúcu kométu, ktorá osvetľuje morskú krajinu, nad ňou sa klenie dúha. Je to veľmi zaujímavé zobrazenie stavu, ktorý sa nazýva melanchólia. Pojem pochádza z gréčtiny, konkrétne z dvoch slov. Melas znamená čierny a chole znamená žlč alebo tekutina.

V starovekej medicíne sa verilo, že melanchólia je spôsobená nadbytkom čiernej žlče v tele. Bola to jedna zo štyroch telesných tekutín, ktoré podľa Hippokratovej teórie ovplyvňujú našu fyzickú a psychickú rovnováhu. Nadbytok tejto čiernej žlče mal spôsobiť stav, ktorý dnes spájame s hlbokým smútkom, depresiou a duševným trápením.

Od čias starovekého Grécka po stredovek bola melanchólia považovaná za jednu najmenej žiaducich telesných štiav alebo menej chcených ľudských temperamentov. U melancholikov sa predpokladalo, že trpia, majú sklon k šialenstvu a obávaný temperament.

Na začiatku renesancie to Dürer spojil s tvorivým géniom alebo s prázdnotou spojenou s tvorbou umenia. Je plná všelijakej symboliky a aj ten obraz je pospájaný z rôznych aspektov. Zachytáva filozofiu, renesančnú vieru v umenie a v intelekt.

A toto všetko nadväzuje na to, že Dürer chcel niečo veľmi zložité povedať.

➤ Ako sa táto grafika dostala do zbierky Galérie mesta Bratislavy a aký má pôvod? Už sme spomínali, že práve grafické listy boli veľmi populárne v Dürerovej tvorbe, čo môže znamenať, že boli aj vo väčšej miere produkované ako maľby. Aj napriek tomu list, ktorý máme, pravdepodobne nie je originálnym dielom.

Áno, je to tak. Keď si chceme pozrieť pravého Dürera, našťastie to nemáme ďaleko. Môžeme ísť do Viedne do Albertiny a tam majú naozaj krásne kresby, maľby, grafiky. U nás v Galérii mesta Bratislavy máme niekoľko desiatok diel Albrechta Dürera. Vyplýva to z toho, že grafický trh je veľmi spojený s reprodukovaním.

Už v 16. a 17. storočí začali vznikať reprodukcie Albrechta Dürera. Napríklad Johannes Wierix alebo Jan Sadeler vytvárali kópie jeho diel. Neskôr vznikali novotlače z pôvodných matríc, ktoré boli populárne až do 19. storočia. Už v tejto dobe existovali rôzne falzifikáty alebo rôzne dotlače, ale asi najviac známa je takzvaná ríšska tlač alebo Reichsdruck. Bola tlačená v 30. a 40. rokoch ríšskou tlačiarňou v Berlíne a silne spojená s nacistickým Nemeckom.

Politická propaganda vtedy začala propagovať a vo vysokej kvalite reprodukovať významných nemeckých umelcov. Nemeckých v úvodzovkách (zaalpský autor), tých, ktorí sa považovali za súčasť germánskej kultúrnej identity. Tieto tlače boli veľmi šírené, rozdávali sa do škôl ako reprodukcie obrazov.

Najviac takto reprodukovaným umelcom bol práve Albrecht Dürer a jeho grafiky, napríklad Rytier, Smrť a diabol, Štyria jazdci apokalypsy, ale aj táto Melancholia. Boli vybraté ako symboly nemeckého génia a precíznosti a takéto reprodukcie zaplavili trh.

To, čo máme v našej zbierke, súvisí s rokom 1961, keď bola Galéria mesta Bratislavy založená. Väčšina diel bola delimitovaná z 19. storočia a 20. storočia zo zbierky Múzea mesta Bratislavy. Hovoríme o období, keď bol trh presýtený Dürerovými reprodukciami, a preto ich máme aj u nás pomerne veľa. Ale dúfame, že sa niekedy dozvieme, či je nejaká z nich originál.

➤ To teraz neviete povedať?

Nie, nevieme.

➤ Napriek tomu, že Melancholia vznikla v renesancii, umelci, ale aj teoretici sa opätovne k nej vracajú a odvolávajú sa na ňu. V čom tkvie sila tohto zobrazenia a v čom je aktuálne aj dnes?

Ja som čítala, že Dürer myslel túto melanchóliu ako tzv. Vexierbild alebo obrazové puzzle či skladačku, kde skombinoval všetky možnosti pravého umelca. Ten by mal prejsť obdobím melanchólie, aby vedel vytvoriť, znovu vstať a použiť všetky nástroje, ktoré sú tam zobrazené. Geometrické, matematické veci a vytvoriť dielo, ktoré je naozaj dielo s veľkým D.

Jediné, čo o tomto liste povedal sám autor, bolo, že ženská okrídlená postava má priviazaný k pásu mešec, čo symbolizuje bohatstvo a peniaze, a takisto má kľúče. Kľúče znamenajú moc. Čiže vieme na istotu povedať, že Dürer bol presvedčený, že umelec musí mať peniaze a moc, aby vedel, ako tieto dva atribúty v umení zladiť, aby v umení aj zostali. A ja verím, že aj v týchto neľahkých časoch tieto dva atribúty mohli pomôcť umeniu aj na Slovensku.

➤ Grafika a drevoryty sa v tomto období používali prevažne ako ilustrácie. Dürerove rytiny však boli komponované ako samostatné umelecké diela. V čom sa ich prevedenie odlišovalo od prác jeho súpútnikov?

Kníhtlač vznikla ako tlač z drevorytín, a tie väčšinou ilustrovali nejakú knihu. Väčšinou boli spojené s nejakým náboženským alebo biblickým motívom a veľmi rýchlo sa šírili. Boli úplne inak kvalitatívne zamerané. Maľba bola drahý, luxusný predmet, určený pre vyššiu spoločnosť. Drevorytina alebo tlač patrila na trh. Vedeli si ju kúpiť aj nižšie vrstvy obyvateľstva. Bola prenosná, vedeli ju mať pri sebe v čase modlitby.

Albrecht Dürer bol jeden z prvých, ktorý prišiel s nápadom tieto rytiny využiť aj inak. Vedel s nimi obchodovať, vedel v nich vytvoriť vlastné voľné diela. V tom období okolo roku 1500 vznikli okrem medirytiny aj tzv. lepty alebo iné tlače, kde je technológia trošku iná a dokázala umelcovi poskytnúť istý komfort, takže už nepotreboval takú zručnosť.

U Dürera bola medirytina veľmi úzko spojená s profesiou zlatníctva, kde naozaj potreboval rydlo, vedieť ryť a držať čiaru v jednej hĺbke celý čas. Lept bol omnoho voľnejší. Skrátka s tým ľudia začali experimentovať. On bol jeden z prvých, ktorý vedel vytvoriť rytiny v takomto veľkom rozsahu, s takými rôznymi námetmi a spropagovať médium ako také.

➤ Tu by sme mohli priblížiť, že zobrazovanie samotnej krajiny nebolo populárne až takmer do 19. storočia.

Áno, Dürer začal so zobrazovaním krajiny a vnímal ju ako nosnú tému, to bolo veľmi novátorské. Krajina bola dovtedy vždy len scéna, kde sa odohrával nejaký príbeh. Väčšinou náboženský motív najmä v talianskom prostredí, v zaalpskom, v nizozemskom, flámskom, to boli motívy spojené so žánrovým výjavom. V 18. storočí už existovala baroková krajina, tá sa od tej klasickej trochu odlišovala. To, čo my teraz poznáme, je krajina z 19. storočia.

Aby sme to uzavreli, keď rozmýšľame o drevoryte alebo rytine, alebo vôbec myslíme na nejakú tlač, vždy nám ako jeden z prvých napadne práve Albrecht Dürer. Priniesol do Zaalpskej oblasti renesančnú perspektívu a začal s ňou voľne pracovať. Mal geniálneho ducha, a to sa prejavilo napríklad aj v tom, že prvýkrát predstavil krajinomaľbu, a že krajina ako taká môže byť predmetom umeleckého diela.