Výstavný plán 2024

Termín: 21. 9. 2023 – 28. 4. 2024
Kurátorky: Petra Hlaváčková, Nicole Sabella
a kol. (historička architektúry Klára Brůhová, sociologička Karina Hoření, historička umenia Mira Keratová, historička Denisa Nečasová, historička umenia Marianna Placáková)

Autori*ky: Menna Agha (EG/CA), Brady Burroughs a kol. (SE), Alžběta Brůhová (Platforma Architektky, CZ), Klára Brůhová (CZ), Stanislav Biler (CZ), Monika Bočková (SK), Katarína Csányiová (SK/AT), Magdalena Fischer (AT), Helena Huber-Doudová (DE/CZ), Petra Hlaváčková (CZ), Tomáš Hlaváček (CZ), Michaela Janečková (CZ), Ziliä Qansurá (Baškortostán/AT), Alina Matějová (CZ), Šárka Malošíková (CZ), Henrieta Moravčíková (SK), Markéta Mráčková (COSA, CZ), Denisa Nečasová (CZ), Martina Pouchlá (CZ), Emília Rigová (SK), Barbora Řepková (CZ), Nicole Sabella (DE/AT/CZ), Spolka (SK), Julischka Stengele (DE/AT), Šárka Svobodová (4AM Fórum pro architekturu a média, CZ), Barbora Šimonová (COSA, CZ), Janica Šipulová (Consequence Forma, CZ), Jaroslav Šlauf (JAUF, CZ), WOVEN (SK), Nikola Zahrádková (CZ)

Výstavný projekt Oslobodený priestor: starostlivosť – architektúra - feminizmus sa zaoberá témou ženskej emancipácie a feministických konceptov v historickom a súčasnom československom architektonickom prostredí. Kurátorský koncept tzv. rozpomínania sa vychádza z feministických teoretických rámcov Rosi Braidotti. Filozofka Rosi Braidotti píše o doterajšom poznaní, vrátane dedičstva humanizmu, ako o tzv. univerzálnom poznaní, ktoré prislúcha bielemu, heterosexuálnemu mužovi, vlastniacemu majetok. Do tohto univerzálneho kánonu sa odlišné myšlienkové koncepty buď nedostávajú alebo z neho časom vypadávajú a zostávajú zabudnuté. Také sú aj feministické dejiny, hoci už nie sú ani krátke, ani chudobné na zaujímavé situačné a alternatívne praxe; i tak zostávajú už po niekoľkých desaťročiach zabudnuté a jednotlivé historické momenty feministických dejín neprechádzajú do širšieho povedomia. Je potrebné ich znovu objavovať. Výstava pozostáva z častí venujúcich sa: historickým súvislostiam československého prostredia i paralelnej zahraničnej praxe cez rešerše, rozhovory a archívne materiály i súčasnej praxi prepájajúcej emancipačnej politiky s architektúrou.

Termín: 19. 6. 2024 – 10. 11. 2024
Autorka: Milota Havránková
Kurátorka: Anna Vartecká

Zámerom pripravovanej čiastočne retrospektívnej výstavy významnej fotografky prof. Miloty Havránkovej, pedagogičky a multimediálnej umelkyne je prezentovať bratislavskému, slovenskému a v širšom zmysle i stredoeurópskemu publiku hlavné okruhy jej rozsiahlej tvorby. Projekt tak nadväzuje na predchádzajúci veľký medzinárodný úspech autorky, kedy sa jej podarilo v roku 2016 zrealizovať prvú podobne koncipovanú retrospektívu nazvanú MILOTA v Dome U Kamenného zvonu v Galerii hlavního města Praha, ale i na divácky veľmi úspešnú výstavu vo Východoslovenskej galérii v Košiciach nazvanú TORZO / Laboratórium večných návratov (2019). Projekt autorky nazvaný Modrá strecha nielenže nadväzuje na túto trajektóriu jej tvorby, do značnej miery ju i komplexne završuje. Základný koncept vychádza z autorkinej osobnej histórie, ktorú prežívala vo svojom druhom domove, v starej pôvodnej chalupe. Na tomto mieste vychovávala svoje deti, unikala sem pred mestským a civilizačným chaosom, čerpala tu akúsi archetypálnu energiu ukrytú v koreňoch a pamäti tohto miesta. Hoci to nebolo v súlade s miestnou architektúrou a kultúrnou tradíciou, natrela autorka strechu chalupy na modro. Paralela modrej strechy tak otvára mnohé významové konotácie: je vizuálnou metaforou esencie vzťahu autorky k vlastným koreňom, k predkom, ale aj ku kontinuite, ktorú čoraz viac postrádame predovšetkým v rovine osobnej, kultúrnej a historickej.

Termín: 4. 12. 2024 – 27. 4. 2025
Autor: Július Schubert
Kurátorka: Zsófia Kiss-Szemán

Výstava je zameraná na celkovú tvorbu bratislavského rodáka Júliusa Schuberta (*1888 Bratislava – †1947 Bratislava), posledného predsedu Bratislavského umeleckého spolku (BUS) v kontexte výtvarnej scény v Bratislave. Výskum a prezentácia umeleckej tvorby autora poskytne komplexný obraz výtvarného života v mestskom prostredí. Maliarska tvorba Júliusa Schuberta bola spracovaná len čiastočne a v útržkoch, pritom Július Schubert zohrával v rokoch 1920 – 1945 významnú úlohu v rámci Bratislavského umeleckého spolku. Má veľké zásluhy na poli organizačnej i výstavnej činnosti. Jeho maľba bola invenčná a dnes je viac ako na Slovensku cenená v zahraničí, napríklad v Čechách. Maliarska tvorba Júliusa Schuberta je pomerne dobre zastúpená v zbierkach Galérie mesta Bratislavy. Zámerom je doplniť výber o diela z pozostalosti umelcovej rodiny, aj z ďalších verejných zbierok. Schubertove práce budú zasadené do kontextu výtvarného diania Bratislavského umeleckého spolku (BUS) a budú prezentované spolu s maľbami, sochami, grafikami ďalších predstaviteľov BUS. Takto divák dostane ucelený obraz o činnosti spolku s fokusom na tvorbu Júliusa Schuberta. Hlavným prínosom bude prezentácia výsledkov nového výskumu, čím by sa znížil ďalší dlh v dejepise medzivojnového umenia na Slovensku.

Termín: 4. 11. 2023 – 18. 2. 2024
Nadácia Miloty Havránkovej, Mesiac fotografie 2023
Autori*ka: Pavel Dias, Tibor Huszár, Karina Golisová
Kurátorka: Miroslava Urbanová

Výstava Archív skrytých významov predstavuje vybrané polohy česko-slovenskej dokumentárnej fotografie prostredníctvom tvorby zástupcov a zástupkyne troch generácií: Pavla Diasa (1938 – 2021), Tibora Huszára (1952 – 2013) a Kariny Golisovej (1997). V centre záujmu týchto autorov a autorky je človek nielen ako samostatne mysliace a konajúce indivíduum, ale aj ako súčasť rôznych sociálnych skupín a kolektívov, človek účastný na písaní malých a veľkých dejín. Autori a autorka programovo využívajú výrazové možnosti analógovej, zväčša čiernobielej fotografie. Tá podčiarkuje nielen ich vážnosť spojenú s historickým záznamom a archívny charakter, ale aj pominuteľnosť zachyteného a toho, čo na fotke ostáva neprítomné, nezachytiteľné. Robia to v odlišných historických momentoch a s rozdielnym prístupom k špecifickým otázkam dokumentárnej fotografie ako takej. Ich zábery aktívne vstupujú do formovania kolektívneho podvedomia a kultúrnej pamäti, no ich autorský vklad ostáva neodškriepiteľný. Dias a Huszár patria medzi fotografické superstars, ich cykly zachytávajúce významné udalosti a (nielen) politické elity sú dobre známe a vysoko hodnotené. Dias vyhľadáva naratívne celky a detaily zachytenia udalosti v jej premenlivej dynamike. Huszár vsádza na výrazovú silu portrétovaných ľudí, často z radov marginalizovaných skupín. Golisovej zábery rovesníkov*čok z umeleckej komunity zas majú charakter intímneho rozhovoru. Cítiť z nich tichý protest proti požiadavkám a rýchlosti doby, v ktorej vznikajú. Spoločnou kvalitou fotografií spomínaných autorov a autorky je napriek ich odlišným časopriestorovým východiskám nonšalantné a zároveň vypointované sprostredkovanie nálady a atmosféry zmeny, transformácie spoločnosti, ale aj človeka. Tieto vlastnosti nás dokážu aj dnes vtiahnuť do scény s rovnakou intenzitou ako v deň ich vzniku.

Termín: 7. 12. 2023 – 24. 3. 2024
Autori a autorky: Lenora de Barros, Juraj Bartoš, Peter Bartoš, Anna Daučíková, Ľubomír Ďurček, Petra Feriancová, Marcius Galan, Július Koller, André Komatsu, Maria Noujaim, Letícia Parente, Marco Paulo Rolla, Jana Želibská
Kurátor: Tiago de Abreu Pinto

Výstava s názvom LINGUA FRANCA je postavená na krátkom mikrohistorickom románe, ktorý napísal brazílsky spisovateľ a kurátor Tiago de Abreu Pinto (Salvador, 1984). Autor nám predstavuje medzigeneračný dialóg medzi vybranými brazílskymi a slovenskými umelcami a zaoberá sa symbolickou štruktúrou ich vzájomných prepojení. Tieto premostenia sa uskutočňujú prostredníctvom prehliadky umelcov, ktorí pôsobili od 70. rokov 20. storočia až po súčasné obdobie. Časový interval zohľadňuje rôzne politické a spoločenské premeny, ktoré obe krajiny prešli až do súčasnosti, hoci rozprávanie a samotné diela nemusia nevyhnutne vyjadrovať tieto napätia priamo; skôr sa pohybujú v oveľa poetickejšej, abstraktnejšej alebo lyrickejšej estetike. Brazílsky umelec a aktivista André Komatsu (São Paulo, 1978) a slovenská výtvarníčka a spisovateľka Petra Feriancová (Bratislava, 1977) vytvorili pre tento kontext spoločnú hybridno-muzeografickú inštaláciu, ktorá slúži ako chrbtica výstavy a stelesnenie LINGUA FRANCA medzi dvoma zdanlivo odlišnými kultúrami.

Termín: 24. 4. 2024 – 1. 9. 2024
Autorky: Katarína Hrušková, Lucia Tkáčová

Výstava Hlt kože priamo nadväzuje na výstavný projekt, ktorý mal svoju premiéru v roku 2021 v Galérii TIC v Brne. Somatická výstava – imerzné holistické prostredie určené pre ľudské telo divákovčky pohltí a pôsobí v rôznych rovinách súčasne: kognitívnej, emocionálnej, telesnej, senzorickej, bunkovej. V protipohybe k virtualizácii prežívania a trendu konzumovania umenia cez obrazovky má byť výstava vtelenou skúsenosťou, miestom, ktoré je treba fyzicky zažiť. Dramaturgicky je výstava rozdelená na tri kapitoly, z ktorých každá pôsobí na iné zmysly a vyvolávala v divákochčkách iné proprioceptívne telesné udalosti. Fyzické zážitky pomáhajú „vrátiť sa do vlastného tela" a precítiť svoju vtelenú prítomnosť. Celkovú skúsenosť významne formuje povaha prostredia – fyzikálne a chemické vlastnosti použitých materiálov, farba a intenzita svetla, gravitácia, poddajnosť podlahy, teplota vzduchu, frekvencia zvuku, pachy a vône.

Termín: 26. 10. 2023 – 28. 1. 2024
Autorka: Klaudia Kosziba
Kurátor: Matúš Novosad

Pred premenou (Before Metamorphosis) je reverzibilnou výpoveďou o médiu maľby v rámci súčasného umeleckého diskurzu. Projekt samotný pritom nemá ambíciu zaoberať sa primárne reflexívnou retrospekciou doterajšej tvorby autorky. Jej zámerom je ukázať spoločný základ, z ktorého odvodzuje každú premenu vo svojej maliarskej výpovedi. Ideové východiská spočívajú v objasnení princípov, ktoré považuje v maliarskom procese za trvalo prítomné a dôležité. Zväčšené monochromatické faktúry povrchov sôch a reliéfov z kameňa, príznačnými pre ľudskú kultúru s neidentifikovateľným zmyslom a posolstvom, ktoré sú iluzívne oživované inými životnými formami. (napr. hubami). Obraz, vytvorený maliarskym spôsobom, by v diskurze umenia, ktoré sa odvoláva na seba a uvažuje o sebe, rozhodne nemal chýbať. Kritický postoj v širšom kontexte performatívneho obratu v kultúre, v ktorej dnes už mediácia a vplyv sociálnych médií predstavujú silný exponent, by mal byť súčasťou profesionalizácie prístupu v maľbe.

Termín: 29. 5. 2024 – 15. 9. 2024
Kurátorský kolektív: Monika Bočková, Katarína Haberlandová, Laura Krišteková, Henrieta Moravčíková, Peter Szalay

Bratislava je mestom kontrastov. Na jej ploche sa v perimetri len niekoľkých stoviek metrov stretávajú stáročiami navrstvené štvrte a jednoznačné formy projektov architektov a urbanistov, urbánne divočiny, kde zdanlivo nie je nič, a sterilne uhladené zóny kancelárií a nadštandardných bytov. Bratislava, kde väčšina zástavby vznikla na základe desiatok precízne vypracovaných urbanistických plánov v modernom 20. storočí, tak na prvý pohľad pôsobí náhodne a neplánovito. Pripravovaná výstava v GMB nadväzuje na výskum realizovaný kreatívnym tímom Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV, ktorý bol publikovaný v roku 2019 na viac ako 350 stranách knihy (Ne)plánovaná Bratislava. Cieľom projektu je sprostredkovať tento výskum širokej verejnosti v médiu výstavy. Línia výstavy bude obsahovať tri základné vrstvy: časové údaje, opis udalostí, javov a dejov, a obrazový materiál. Zámerom projektu je osloviť vizuálne pútavou a obsahovo atraktívnou formou široké publiká, žijúce a pracujúce v Bratislave a tým prehĺbiť záujem o históriu a plánovanie (ich) mesta. Príbeh (ne)plánovanej Bratislavy zachytený na pôdoryse pripravovanej výstavy má ambíciu poskytnúť doteraz málo známe fakty, ktoré doplnia základné znalosti obyvateľov a obyvateliek. Výstava má byť aj impulzom pre zvýšenie angažovanosti verejnosti vo veciach verejných, akými sú napríklad aktívna participácia pri plánovaní verejného priestoru Bratislavy alebo rôznych pripomienkovacích konaniach týkajúcich sa dokumentov, ktoré budú mať zásadný vplyv na budúcu podobu mesta Bratislava.

Termín: 9. 10. 2023 – 16. 3. 2024
Kurátor: Daniel Grúň
Odborná spolupráca: Darko Šimičić, Miško Šuvaković

Autori*ky: Milan Adamčiak, BOSCH+BOSCH Group, Peter Bartoš, Mária Bartuszová, Zoran Belić W., Slavko Bogdanović, Atila Csernik, Jovan Čekić, Družina u Šempasu - Marko Pogačnik, Dubravka Djurić, Ľubomír Ďurček, Stano Filko, Tomislav Gotovac, Group of Six Artists, Michal Kern, Milan Knižák, Július Koller, Jiří Kovanda, Ivan Kozarić, Katalin Ladik, Vlado Martek, Karel Miler, OHO Group, Neša Paripović, Nenad Petrović, P.O.P. Group, Bogdanka Poznanović, Mirko Radojičić, Bálint Szombathy, Maja Savić, Rudolf Sikora, Mladen Stilinović, Petr Štembera, Miodrag Šuvaković - Group 143, Slobodan Tišma, Biljana Tomić, Goran Trbuljak, Jiří Valoch, Jana Želibská

Výstava prináša nový pohľad na umenie, pre ktoré sa zaužívali termíny „body art” a „land art”, súčasne má ambíciu predstaviť subtílnejšie a menej známe paralely medzi blízkymi a vzdialenejšími lokalitami dvoch dnes už neexistujúcich federatívnych štátov, Československa a Juhoslávie. Tieto paralely sú navyše podložené tým, že viacerí z umelcov boli vo vzájomnom osobnom alebo korešpondenčnom styku. Vymieňali si informácie a využívali poštový kontakt na distribúciu svojej tvorby. Výstava preto popri kategórii umeleckého diela bude operovať aj s obrazmi vo forme reprodukcií, využije archiválie, filmové a audio záznamy, časopisy, autorské tlače a iné typy publikácií. Choreografia výstavy bude nasledovať procesy zrodu, zániku, premeny, sily gravitácie či prírodných živlov - vzduchu, vody, zeme a ohňa. Upriami pozornosť na interakciu tela a prírody, návraty k archaickým rituálom, tváre ako masky, podoby stávania sa zvieraťom, ktoré vyúsťujú v moderný „poučený primitivizmus”. Výstava zahrnie rôzne formy umeleckej komunikácie - skupinové, participatívne, a iné. Terapeutické sprostredkovanie vnemov hmatu, pohybu, bolesti, rodu v zmysle starosti o seba, o priestor, o svet, o druhých. Dôraz na telo a prírodu v kontexte umenia 60. až 80. rokov dostáva práve dnes novú aktualitu v súvislosti s neustálym apelom na hrozby klimatickej krízy. Koncepcia výstavy sa usiluje divákom sprostredkovať „prírodné vedomie seba” ako predpoklad uvedomelého konania. Kým sa pustíme do ekologického aktivizmu a ochrany prírody, je potrebné, aby sme sa dokázali vrátiť k hlbokým senzorickým vnemom, kedy sa pociťujeme ako bytostne účastní na prírodnom a kozmickom dianí.