Dominik SKUTEZKY
/ Döme / Domenico / Dávid / SKUTECKÝ
(Gajary 1849 – Banská Bystrica 1921)

Práca sa končí
1920
A 4287, olej, plátno, 83 x 106 cm, značené vľavo dole: „D. Skutezky 1920“

Dielo je vystavené v GMB, v Pálffyho paláci v rámci stálej expozície.
Dominik Skutezky sa narodil do židovskej rodiny majiteľa mydlárne, meno Dávid (Menike, po hebrejsky najmladší) si v Taliansku zmenil na Domenico a v Uhorsku na Döme. Štúdium začal na AVU vo Viedni (1865 – 1866, prof. K. Wurzinger, E. Enghert, K. Blaas), pokračoval v Benátkach (1867 – 1870, prof. P. Molmenti) a v Mníchove (1870), kde po ohlase výstavy G. Courbeta v roku 1869 upustil od ďalšieho štúdia historickej maľby. Žil a tvoril vo Viedni (1871 – 1875) a v Benátkach (1876 – 1889), kde sa svojimi dielami úspešne zapojil do medzinárodnej siete obchodu s umením. V roku 1889 sa natrvalo usadil v Banskej Bystrici, ale bol neustále na cestách po Európe.
V Bystrici sa Skutezky venoval portrétom a žánrovým výjavom, neraz až s banálnym humorom, ale aj zobrazeniu mestského trhu, kde spájal epické, rozprávačské motívy so širokou mestskou scenériou v pestrých farbách a v slnečnom svetle. Tu v roku 1887 objavil svoju životnú tému, prácu v medených hámroch v okolí Bystrice, ktorej sa popri obrazoch na objednávku venoval vo svojej voľnej tvorbe. Život v hámroch inšpiroval maliara k vytvoreniu obrazov v nespočetných variantoch, v rôznych technikách, ale najmä v rôznej interpretácii. Žiara vyhne, odrážajúca sa od predmetov nezvyčajných tvarov a foriem, v kombinácii so slnečným svetlom fascinovala maliara takmer 35 rokov. Skutezky mal spočiatku zrejme čisto maliarsky záujem jednak o zmes svetla v neobyčajnom prostredí, a jednak o tzv. sociálnu maľbu, vzmáhajúcu sa aj v Nemecku, ktorej sa venoval napríklad A. F. Menzel. Neskôr sa jeho záujem prehĺbil, postavy získali individuálne črty a z epicko-žánrových výjavov sa stali žánrové portréty snažiace sa o stupňovanie sily výrazu, ktoré sú pre Skutezkého typické. Aby dosiahol tento cieľ, maliar raz zredukoval kompozíciu a zriekol sa popisnosti priestoru, inokedy sa sústredil na výraz tváre odpočívajúceho človeka. Skutezky na plátne zvečnil celý pracovný proces v medených hámroch, dlhý deň a činnosť robotníkov v dielňach, čím v našom širšom regióne udomácnil nový námet v žánrovej maľbe. Zároveň vytvoril protiváhu k dedinskému a ľudovému motívu a k typom postáv obľúbeným v modernej maľbe na Slovensku.
V diele Práca sa končí Dominik Skutezky pracoval s viacerými svetelnými zdrojmi v rámci maľby a využíval ich rôznu intenzitu, farebnosť a žiaru. Maľba je typickým príkladom približne päťdesiatich obrazov vytvorených väčšinou v hámroch na základe viacerých kompozične premyslených i maliarsky precítených štúdií, ktoré svojou tematikou a spontánnym záujmom o maliarske stvárnenie tvoria neodmysliteľnú súčasť dejín výtvarného umenia na Slovensku.

Stála expozícia Skutezkého diel sa nachádza od roku 1994 v rodinnej vile maliara v Banskej Bystrici.
Proveniencia: Maľba s názvom Práca sa končí sa dostala do zbierok GMB v roku 1974 nákupom od súkromného majiteľa.
Literatúra: BARTKOVÁ, Zuzana: Dominik Skutecký. Katalóg k stálej expozícii. Štátna galéria, Banská Bystrica, 1994; KELETIOVÁ, Magda: Dominik Skutecký (1849 – 1921). Katalóg. SNG, Bratislava, 1989; KELETI, Magdaléna: Dominik Skutezky. Katalóg. SNG, Oblastná galéria B. Bystrica, 1971; TILKOVSKÝ, Vojtech: Dominik Skutecký. Život a dielo. Bratislava, 1954; SZANA, Tamás: Magyar művészek. Skuteczky Döme. Budapešť, 1887, s. 129 – 144.

Mgr. Zsófia Kiss-Szemán