
Vedeli ste, že
GMB vydala k stálym expozíciám umenia 19. a 20. storočia nových sprievodcov v slovenskom a anglickom jazyku?
Stanislav Stankoci
Stanislav Stankoci:
Obchodník s dažďom, 1988, akryl, plátno, 100x85 cm. A 6988. Zakúpené
od autora v roku 1989.
Nezvyknem vyberať dielo mesiaca podľa
jubilea autora, ale v tomto prípade urobím výnimku, keďže ide
o udalosti dve. Pán profesor Stanislav Stankoci sa v tomto mesiaci
nielenže dožíva šesťdesiatky, ale po ôsmych rokoch aj končí vo funkcii rektora
na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Kandidovať po dvoch
obdobiach už ďalej nemohol a možno ani nechcel. Viem, že svoju funkciu
robil s obrovským nasadením a zanietením (ako člen správnej rady VŠVU
som to mohol vnímať aj trochu z vnútra), na strane druhej mu príliš veľa
času neostávalo na grafický dizajn a ešte menej na maľbu. Bola by preto
škoda, keby sme si ho nepamätali aj ako osobitého maliara, najmä
v priebehu 80. a 90. rokov maľoval priam náruživo. V roku 1991
mal samostatnú výstavu na celom rozsiahlom druhom poschodí Mirbachovho paláca, čo
sa tak mladému autorovi nikdy predtým, ale ani potom, už nepodarilo. V roku
2000 mal v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy ďalšiu komornejšiu
výstavu, pri príležitosti ktorej mu vyšla aj monografia. Podotýkam, že sme
vtedy nemohli ani len tušiť, že sa raz stane rektorom Vysokej školy výtvarných
umení v Bratislave.
Vo svojich maľbách používal
predovšetkým akryl, ktorý najlepšie
vyhovoval jeho spôsobu maľby s nanášaním a prekrývaním viacerých
vrstiev. Jeho tvorba v druhej polovici 80. rokov bola charakterizovaná ako biopoetika vo virtuálnom
prostredí. Evidentný je tu záujem o mikrokozmos, štruktúru diela.
V prípade tohto obrazu – čo
v jeho ostatných dielach je len málokedy prítomné – sa odohráva aj príbeh.
Vychádza z hry Richarda Nasha z roku 1954, ktorá bola preložená do
mnohých jazykov, hraná na Brodway a sfilmovaná Burtom Lancasterom
a Katherine Hepburnovou. Je to príbeh o viere v seba ale aj
o nádeji na iný život. V obraze sa pomerne výrazne oslobodzuje od
pevného tvaru, zobrazuje v ňom niečo nestále, neuchopiteľné, ako je
neuchopiteľná aj samotná nádej. V obraze, ktorý je namaľovaný mimoriadne
spontánne, ale aj sústredene, môžeme identifikovať monumentálne pôsobiacu
figúru čiastočne prekrývanú modrými a fialovými dažďovými kvapkami, ako
symbolu bytostného prelínania sa človeka s prírodou.
Ivan
Jančár