Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

Mária Terézia na uhorskom sneme 11. septembra 1741 | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Výstavy GMB


Pozrite si celý archív výstav

Vedeli ste, že

GMB vydala k stálym expozíciám umenia 19. a 20. storočia nových sprievodcov v slovenskom a anglickom jazyku?

Dielo mesiaca jún

Lorenz Neumayer (Neymayer), R. Schein (?)

Mária Terézia na uhorskom sneme 11. septembra 1741


Lorenz Neumayer (Neymayer) (1796 – Viedeň 29. 11. 1845)

R. Schein (?)

Mária Terézia na uhorskom sneme 11. septembra 1741

značené vľavo dole: R. Schein del.

vpravo dole: Lr. Neumayer sc.

dole: Moriamur pro rege nostro Maria Theresia! Vitam et sanguinem amus! Reichstag zu Pressburg am 11. September 1741

akvatinta, nedatované (prvá polovica 18. storočia)

rozmery 300 x 450 mm

zo zbierky starej kresby a grafiky Galérie mesta Bratislavy, inv. č. C 1445

 

Najstaršia dcéra cisára Karola VI. Habsburského (1685 – 1740) sa narodila 13. mája 1717. Ako bolo vtedy zvykom, ešte v ten deň ju pokrstili a dali jej meno Maria Theresia Walburga Amalia Christina. Rok predtým zomrel cisárovi len niekoľko mesiacov po narodení syn a Mária Terézia s o rok mladšou Máriou Annou boli jeho jedinými potomkami. Karol VI. však myslel na pokračovanie rodu už predtým – 19. apríla 1713 prijal Pragmatickú sankciu, ktorá mala zabezpečiť nedeliteľnosť a neoddeliteľnosť habsburskej monarchie a určiť poradie následníctva na panovnícky trón. Pozícia mladej, len 23-ročnej regentky však bola po jeho nečakanej smrti 20. októbra 1740 napriek tomu veľmi neistá. Jej nástup k moci bol ohrozený. V očiach nepriateľov dynastia Habsburgovcov po meči vymrela, keďže aj z jej manželstva s Františkom Štefanom Lotrinským (1708 – 1765) sa narodili tri dcéry. V novembri 1740 jej predali moc rakúske mestá pri oslavách vo Viedni a už v decembri vpochodovali do Sliezska nepriateľské pruské vojská, čím sa rozpútala vojna o rakúske dedičstvo. Narodenie štvrtého potomka – syna Jozefa 13. marca 1741 prišlo v pravý čas. Uhorský snem začal zasadať 18. mája 1741 a dátum korunovácie bol určený na 25. júna 1741, kedy ju aj v Dóme sv. Martina v Bratislave (toho času Pressburg) korunovali za „uhorského kráľa“, teda ako mužského panovníka. Znovu sa do Bratislavy vrátila 11. septembra 1741, keď predstúpila v trónnej sieni Bratislavského hradu pred zástupcov uhorských miest.

 

Zobrazenie tejto historickej udalosti bolo vo výtvarnom umení častým námetom. Mladá regentka oblečená v smútočných šatách (keďže dvor držal smútok za jej tetou, arcikňažnou Máriou Alžbetou) s uhorskou korunou na hlave a korunovačným plášťom cez plecia v neľahkej situácii žiadala od uhorských stavov finančnú a vojenskú pomoc. Svojím krátkym, ale emotívnym prejavom magnátov dojala tak, že tasili šable a volali: „Vitam et sanguinem pro rege nostro“ (Život a krv za nášho kráľa) či „Moriamur pro rege nostro“ (Zomrieme za nášho kráľa). Prisľúbili jej vyhlásenie šľachtickej insurekcie a zapojenie uhorského vojska do boja za záchranu rakúskeho dedičstva.

 

Legenda vraví, že sa jej pri nohách motala malá dcérka Mária Anna (jediná preživšia z jej prvých troch dcér) a na rukách niesla svojho polročného syna Jozefa, ktorého vraj vo vhodnej chvíli uštipla do nohy, aby vzbudila súcit. Či šľachtu očarila svojou odvahou, šarmom alebo rozhodnosťou, to dnes nevieme, no magnáti svoj sľub splnili a bojovali na strane svojho „kráľa“.

 

Na grafickom liste málo známeho viedenského medirytca Lorenza Neumayera je zobrazená Mária Terézia sama, bez detí, obklopená uhorskou šľachtou tasiacou meče. Tlač vytvoril podľa kresby dnes neznámeho umelca R. Scheina (?). V horizontálne komponovanej scéne umiestnil Máriu Teréziu do stredu na vyvýšené pódium s baldachýnom nad hlavou a rokokovým mobiliárom po stranách. Okolo nej sú v dramatickej situácii zachytení uhorskí šľachtici. Pomocou grafickej techniky – akvatinty sa rytcovi podarilo v odstupňovaných plochách odtieňov šedej vytvoriť hĺbku a plastickosť z jemnej kresebnosti, ktorá by inak zanikla. Dramatické pózy a gestá šľachticov iba umocňujú napätú situáciu.

 

Námet uhorského snemu bol najmä v 19. storočí veľmi populárny. Počtom prevyšuje grafické spracovanie a knižné ilustrácie, ale môžeme ho vnímať aj v iných výtvarných médiách, napríklad v maľbe či soche. Propagácia a mytologizácia panovníčky Márie Terézie súvisí s vlasteneckým zmýšľaním a prehlbujúcimi sa patriotickými pocitmi v ríši. Do popredia sa dostáva najmä v druhej polovici 19. storočia v súvislosti s rakúsko-uhorským vyrovnaním a so vznikom Rakúsko-Uhorska v roku 1867, ako aj s milenárnymi oslavami (v roku 1896).

Patrícia Ballx

kurátorka zbierky starej kresby a grafiky

 

Výberová bibliografia:

1.            BASICS, Beatrix: IX-10. A „Vitam et sanguinem“ jelenet – Mária Terézia a pozsonyi országgyülésen. In MIKÓ, Árpád – SINKÓ, Katalin (eds.): Törtenelem – Kép, Szemelvények múlt müvészet kapcsolátáról Magyarországon. Budapest 2000, s. 538.

2.            KRAPF, Michael – REITER, Kornelia (eds.): Das Zeitalter Maria Theresias. Meisterwerke des Barock. Wien 2006.

3.            MRAZ, Gerda: Maria Theresia als Königin von Ungarn. Katalóg výstavy. Salzburg – Wien 1980.

4.            PAPP, Júlia: Reflexionen zur Ikonografie von Maria Theresia – im Spiegel der Wiener Biografiesammlungen um 1810. In Wiener Geschichtsblätter 65 (2010) H. 2, s. 91 – 104.

5.            TELESCO, Werner: Maria Theresia: Ein Europäischer Mythos. Böhlau Wien 2012.

6.            TELESCO, Werner: The mythologization of Maria Theresa – her role as „King“ of Hungary (1741) In ILBY, Elfriede – MUTSCHLECHNER, Martin – TELESCO, Werner – VOCELKA, Karl (eds.): Maria Theresia 1717 – 1780: Strategist – Mother – Reformer. Wien 2017, s. 310 – 311.

« predošlé
Dielo mesiaca Máj 2017
"M"
Autor: Karol Baron
ďalšie dielo »
Dielo mesiaca Júl 2017
Don Quijote
Autor: Cyprián Majerník

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Ďalšie výstavy/akcie


Mirbachov palác / Výstava
Autor: Christo
29. 6. 2017 - 27. 8. 2017
Mirbachov palác / Výstava
29. 6. 2017 - 17. 9. 2017
Pálffyho palác / Výstava
Autorka: Mária Čorejová
Kurátor: Miroslava Urbanová
16. 6. 2017 - 3. 9. 2017
Pálffyho palác / Výstava
Kurátor: Zsófia Kiss-Szemán
8. 6. 2017 - 1. 10. 2017
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Don Quijote
Autor: Cyprián Majerník
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.