Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

Mešťanosta Prešporka Heinrich Justi  | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Vedeli ste, že

Galéria mesta Bratislavy vydáva detských sprievodcov k výstavám?

Dielo mesiaca júl

Kornel Spányik (1858 – 1943)

Mešťanosta Prešporka Heinrich Justi


Kornel Spányik : Mešťanosta Heinrich Justi

 

Koniec 19. storočia. Olej na plátne, 190 x 97 cm Značené vľavo hore: 1804 – 1878. Psz. k. v Polgármestere Justi Henrik.

Zbierka Galéria mesta Bratislavy, inv. č. A 1194.

            “17. október 1878 ostane v dejinách bratislavského hasičstva dňom smútku, lebo v tento deň stratilo hasičstvo nielen svojho predsedu a dobrodincu, ale mesto Bratislava významného muža. H. Justi dobrovoľný hasičský spolok založil a najviac podporoval... Pohreb sa konal 19. októbra 1878, o 3. hodine popoludní, zo smútočného domu na Ventúrskej ulici. Výkrop vykonal mestský farár Heiller s veľkou asistenciou. Pri smútočných zvukoch hasičskej kapely kráčal smútočný sprievod popri radnici do sv.-ondrejského cintorína, kde Justiho telesné pozostatky za dojímavého spevu „Liedertafel“ boli ešte raz pokropené a spustené do chladnej zeme.“ (Malárik, J. Bratislavské hasičstvo 1867 – 1937, Bratislava 1937).

             Týmito slovami prepísali autori originálny zápis z kroniky prešporského dobrovoľného hasičského zboru z roku 1878. Pomenovanie Bratislava tam samozrejme nebolo, viaže sa až k roku 1919. Citát opisuje poslednú rozlúčku s výraznou osobnosťou dejín mesta, označovanou aj ako ‚najvýznamnejší mešťanosta Prešporka 2. polovice 19. storočiaʼ – Heinrichom Justim. Práve v čase jeho pôsobenia v rokoch 1867 – 1875 sa dnešná Bratislava stala municípiom, na čele mesta stál župan ako zástupca vlády a administratívu viedol mešťanosta predsedajúci mestskej rade. Justi sa narodil v roku 1804 v Kluži, dnešnom Rumunsku. Študoval na tamojšom gymnáziu, neskôr v Sibiu a v rôznych vojenských školách. V rokoch 1818 – 1829 slúžil v armáde, po dokončení právnických štúdií bol pracovníkom mestského magistrátu Prešporka. V revolučných rokoch 1848/49 bol veliteľom prešporskej národnej gardy a bojoval proti hurbanovským povstalcom v bitke pri Senici. Za účasť v revolúcii stál v roku 1850 pred vojenským súdom, ale po deviatich mesiacoch bol oslobodený a uchýlil sa do ústrania, čo ale neznamenalo, že zaháľal. V tomto období sa venoval založeniu a vedeniu prešporskej plynárne. Do verejného života sa vrátil až po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867. V čase svojho pôsobenia vo funkcii mešťanostu bol veľmi aktívny, reorganizoval mestskú správu, dal upraviť nábrežie po regulácii toku Dunaja, zaviedol stavebný poriadok, zakladal mestské parky, na jeho podnet sa začala budovať kanalizácia a mesto kúpilo s radnicou susediaci Apponyiovský palác či areál v mieste dnešného Horského parku. Stál pri založení mnohých spolkov – typickom prejave vtedajšej meštianskej kultúry - okrem Dobrovoľného hasičského zboru aj Bratislavského okrášľovacieho spolku a jeho múzea a Mestskej knižnice. V júli roku 1869 mu bolo v mestskej reprezentačnej sieni slávnostne  odovzdaný zlatý záslužný kríž cisárom Františkom Jozefom I. Jeho autokratické vystupovanie a novátorské prístupy sa však nie vždy stretli s pochopením, a tak sa napokon musel funkcie vzdať. O tri roky na to zomrel, dobová tlač spomína, že ako chudobný muž s trpkým pocitom nedocenenia. Dvadsať rokov po jeho smrti inštalovali v Horskom parku pomník na jeho počesť s portrétom od sochára Alojza Rigeleho (1879 – 1940). 

             Reprezentačný portrét mešťanostu Justiho, ktorý tu prezentujeme ako dielo mesiaca júla, získala Galéria mesta Bratislavy prevodom zo zbierok Múzea mesta Bratislavy v roku 1959. Vznikol zrejme na objednávku mesta, presnejšie jeho zastupiteľov, čo najznačuje článok periodika Pressburger Zeitung o inom chystanom Spányikovom diele – portréte Dezidera von Szilágyiho (1840-1901), na ktorý sa v roku 1899 vyzbierala potrebná suma. V texte sa spomína, že keďže vo veľkej sále reprezentantov nie je pre maľbu miesto, ani dobré osvetlenie, plánujú ju umiestniť v malej radnej sále Apponyiho paláca ako pendant k portrétu Augusta von Treforta (1817-1888) a z tejto miestnosti presunú Justiho portrét do pracovne mešťanostu (všetky portréty sú dnes v GMB). Múzeum mesta Bratislavy obraz neskôr vystavovalo vrámci svojej stálej expozície sprístupnenej v 30-tych rokoch 20. storočia v Apponyiho paláci. Datovanie Justiho podobizne do konca 19. storočia bolo určené aj podľa analógií z obdobia, ktoré bolo charakteristické zmyslom pre pátos, pompu a teatrálny efekt. Prešporský rodák Spányik pôsobil na prelome storočí v Budapešti, neskôr sa vrátil aj do Prešporka, kde sa aktívne zapájal do činnosti tunajšieho umeleckého spolku (v rokoch 1907, 1909 – 1917 bol aj jeho predsedom). Aj keď sa venoval rôznym žánrom, dominuje uňho portrétna tvorba, v ktorej používal uvoľnený maliarsky rukopis, sýtu farebnosť, ale aj zmysel pre detail.

             Zobrazenie Justiho maľoval podľa fotografie z ateliéru Eduarda Kozicsa (1829 – 1874), ktorá vznikla pravdepodobne v prvej polovici 70-tych rokov 19. storočia. Pozrieť si ju môžete v článku Jána Vyhnánka v nižšie uvádzanej citácii. Kompozíciu zachoval, portrétovaný sedí za písacím stolom, hlavou podopretou ľavou rukou, ktorú má natočenú k divákovi. Maliar však oproti originálnemu záberu v ateliéri preštylizoval nábytok do luxusnejšej podoby v duchu dramatickejšieho podania ako je nariasenejšia drapéria závesu v zadnom pláne, do pravej ruky  portrétovaného umiestnil veľké brko a ľavý horný roh obrazu zdobí erb rodiny Justi s názvom a rokmi výkonu jeho funkcie ako mešťanostu Prešporka. Zmenu si dovolil aj pri odeve, kým v Kozicsovom zábere je Justi v jednoduchom obleku, tu má namiesto saka dlhší trištvrťový kabát a na nohách vysoké čižmy. Taktiež tvár s fúzami a bradou pôsobí viac uhladene a reprezentatívnejšie. Tieto zmeny mohli byť požiadavkami objednávateľa maľby a dúfame, že sa čoskoro vďaka výskumu dozvieme o nej ďalšie podrobnosti. Obraz je v súčasnosti sprístupnený v expozícii obrazárne Primaciálneho paláca, kde máte možnosť vidieť viaceré portréty niektorých ďalších osobností, ktoré formovali tunajší politický, spoločenský a kultúrny život.

 Jana Luková

Výber z literatúry:

Das Portrait Desider v. Szilágyi´s In. Pressburger Zeitung 17. Mai 1899, s. 2.

MANNOVÁ, E. Spoločenské elity Prešporka v 19. storočí. Reprezentácie meštianstva v spolkovom živote a pri inscenovaní pohrebov. Bratislava. Zborník Múzea mesta Bratislavy / Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2016, Vol. 28, (2016).

KURINCOVÁ, E. – JANOVÍČKOVÁ, M. Mesto v ateliéri/Ateliér v meste. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2016.

VYHNÁNEK, J. Heinrich Justi – najlepší mešťanosta Bratislavy? In. http://www.bratislavskerozky.sk/sk/Cerstve-rozky/Historia/heinrich-justi-najlepsi-mestanosta-bratislavy-.html

OBUCHOVÁ, V. Ondrejský cintorín. Bratislava: Marenčin PT, 2004.

Kol.: Slovenský biografický slovník II. zv. Martin: Matica slovenská, 1987.

 

 

 

 

 

 

« predošlé
Dielo mesiaca Jún 2018
Topografia IV. (Loďky)
Autor: Rudolf Sikora
ďalšie dielo »
Dielo mesiaca August 2018
I see you
Autor: Michal Černušák
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Portrét Karola VI. (III.) ako uhorského kráľa
Autor: Johann Jacob Matern di Cilano
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.