Ohňostroj v Hofvijver / Vuurwerk in de Vyver / Feu d''artifice au Vyver

vyryl Romeyn de Hooghe, vydal Arnout Leers, 1691, lept, z knihy Govard Bidloo: Komste Van Zyne Majesteit Willem III. Koning Van Groot Britanje, enz. In Holland ... In''s Graavenhaage: Arnouod Leers, 1691.

      rozmery 35 x 49 cm, GMB, inv. č. C 6598, 17342

Ohňostroj ako pominuteľná zábava, ktorá „netrvá dlhšie ako bozk milenca“ (Vannoccio Biringuccio, Pirotechnica, 1540), sprevádza mimoriadne udalosti naprieč starým kontinentom od začiatku 15. storočia. Vybuchujúcu zmes síry, dreveného uhlia a dusičnanu draselného vynašli v Číne v 9. storočí. V Európe ju použili napríklad na oslavách pri príležitosti voľby protipápeža Jána XXIII. v roku 1410, svadby vojvodu Francesca Medici vo Florencii v roku 1579 či porážky hugenotov a nástupu Viliama III. Oranžského na anglický trón v roku 1689. Informácie sa zachovali vďaka textovým, ale aj obrazovým záznamom. Ideálnou formou bola grafika ako reprodukčná technika, najmä drevorez, medirytina, lept alebo litografia, ktorá sa dala jednoducho šíriť. Vznikali grafické listy nazývané „fête“ – zobrazenia, ktoré sa stali pripomienkou určitej udalosti a formou reprezentácie bohatstva a moci objednávateľa.

Jedným z takýchto zobrazení je grafický list s názvom Ohňostroj v Hofvijver. Autorom tohto veľkolepého leptu je Romeyn de Hooghe (1645 – 1708), známy najmä politickými karikatúrami Ľudovíta XIV. Bol významným predstaviteľom zlatého veku nizozemského baroka. Počas svojho života vytvoril viac ako 3 500 tlačí. Narodil sa v Amsterdame do rodiny výrobcu gombíkov. Aktívne tvoril najmä v rokoch 1670 až 1708, keď európsky barok strácal na sile, v období po veľkých majstroch ako Rembrandt van Rijn (1609 – 1669), Johannes Vermeer (1632 – 1675) alebo Frans Hals (približne 1582/1583 – 1666). Vizuál de Hoogheho diel bol založený na vlastnom vnímaní alegórie, náboženstva či klasických textov. Roku 1672 (rok nazývaný aj Rampjaar) podporil Viliama III., princa Oranžského (1650 – 1702) v jeho pláne nahradiť na tróne anglického kráľa Jakuba II. De Hooghe sa podieľal na jeho kampani, ktorá mala zabezpečiť verejnú podporu v krajine v prípade vojenskej invázie. „Slávna revolúcia“ (Glorious revolution) v roku 1688 viedla k zvrhnutiu Jakuba II. a Viliam III. s manželkou Máriou II. Stuartovou (1662 – 1694) boli korunovaní za anglického kráľa a kráľovnú.  

Pri príležitosti návštevy Viliama III. Oranžského sa 5. februára 1691 v Haagu konala veľkolepá oslava. De Hooghe vytvoril pre túto udalosť niekoľko slávobrán s maľbami zobrazujúcimi Viliamove vojenské a politické úspechy. Roku 1691 vyšla séria leptov ku knihe Govarda Bidlooa (1649 – 1713) Komste van Zyne Majesteit Willem III in Holland. Nočná scéna s veľkolepým ohňostrojom s monogramom Viliama III. Oranžského a kráľovskou korunou nad jazerom Hofvijve je jedným z pätnástich zobrazení z tejto série. Divák sleduje ohňostroj priamo z komplexu budov v centre nazývaných Binnenhof. Na ostrove v strede jazera, obklopenom fontánami, je na plote čitateľný nápis „Triumphet Semper Augustus“. Scénu dopĺňajú vojaci odpaľujúci muníciu, ktorí vo „farebných“ strelách, hluku a dyme splývajú a stávajú sa súčasťou ohnivého divadla, ktoré z diaľky pozoruje dav v pozadí. Chaos, spúšť z rakiet, striel a šľahajúceho ohňa zaniká v čiernobielej symetrii, ktorú De Hooghe vytvoril na počesť panovníka. Pominuteľný okamih zábavy – prezentácie moci a bohatstva v niekoľkých minútach – je zvečnený na jednom z unikátnych príkladov umenia ako politického nástroja v dejinách.

Patrícia Ballx

Výberová bibliografia

1. BAJCUROVÁ, Katarína. Bludní Holanďania. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2007.
2. BOORSCH, Suzanne. Fireworks! Four Centuries of Pyrotechnics in Prints & Drawings.  The Metropolitan Museum of Art Bulletin, 2000, roč. 58, č. 1.
3. The Book Illustration of Romeyn de Hooghe. Katalóg výstavy. Washington : National Gallery of Art, 2014.
4. NIEROP, Henk van. The Life of Romeyn de Hooghe (1645 – 1708). Amsterdam : Amsterdam University Press, 2018.