Otis Laubert: Vyšľapaný ornament. Zo série Tapisérie, 2009
Asambláž (koberec a obuvnícke pliešky), 146 x 66 cm, zbierka GMB, B 1771
„Otis Laubert má zmysel pre humor a schopnosť prekonať jazykové a časové bariéry. ... Jeho tvorba obsahuje jazyk a význam predmetov, ktoré sa už v našom živote nachádzali. Je hranicou medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.“    

                                                                                                     Elaine A. Kingová

O AUTOROVI A DIELE

> Otis Laubert (1946 Valaská) študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu a na výtvarnú scénu vstúpil koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia. Vo svojej tvorbe využíva zdanlivo nepotrebné predmety a tzv. ready-mades, hotové predmety bežného použitia, ktoré kladie do nových súvislostí a dáva im nový život. Nepotrebné predmety (napr. detské hračky, korkové zátky, odznaky, vypísané fixky) získava od svojich kamarátov, alebo ich cielene kupuje a zhromažďuje vo svojom domácom depozite. Triedi, recykluje a kombinuje ich podľa významovej, tvarovej, materiálovej či farebnej príbuznosti. V kolážach, asamblážach (dielach vytvorených spojením rôznych predmetov), objektoch a inštaláciách ich stavia do nových, často neočakávaných a humorných vzťahov a súvislostí.
 
> Tvorba Otisa Lauberta vychádza z dadaizmu, pop-artu a odkazu Marcela Duchampa, (ktorý ako prvý umelec vystavil v galérii každodenné predmety – koleso od bicykla, 1913 či sušiak na fľaše, 1914, a zmenou ich kontextu nás priviedol k novým spôsobom uvažovania o umení). Niečo podobné robí aj Otis Laubert. Jednotlivé témy svojej tvorby rozvíja v cykloch, rozdelených podľa tém alebo materiálov (napr. Ornamenty, Mapy, Čierna a biela). Jeden z jeho cyklov využíva ornamentálne koberce, do ktorých vstupuje. Na prvý pohľad si na nich nič zvláštne nevšimneme, no keď sa prizrieme lepšie, zistíme, že sú pokryté novými ornamentmi z obuvníckych plieškov v tvare podkovičiek. Okrem toho, že násobí, zmnožuje ornament, používa aj predmet, ktorým sa podbíjali topánky, aby sa predĺžila ich životnosť. Po koberci Otisa Lauberta už nemôžeme chodiť, pretože je zavesený na stene v galérii. Neslúži svojmu pôvodnému účelu a vedie nás tak k objavovaniu nových súvislostí.

 
NÁMETY NA DISKUSIU

> Otis Laubert zbiera rôzne obyčajné, ale aj neobyčajné predmety, z ktorých vytvára celkom nové diela. Každý z nás má, alebo mal, nejakú zbierku (napr. známok alebo servítkov). Čo všetko sa dá zbierať a čo by ste chceli zbierať vy, keby ste mali dostatok prostriedkov? Aký význam má zberateľstvo? Kde sa môžeme so zbierkami a zberateľstvom stretnúť? 

> Dôležitou súčasťou diel Otisa Lauberta je ich názov. Ako by ste jeho dielo nazvali vy? Môžeme v ňom objaviť aj ďalšie súvislosti? Pre obuvníka sú kovové podkovičky praktickou pomôckou, pre Otisa Lauberta ornamentom a pre nás môžu byť napríklad aj symbolom šťastia alebo materiálom na vytvorenie šperku. Keby ste nevedeli, na čo sa pliešok používa, čo by ste si mysleli? Akú funkciu by ste mu vymysleli?

> Dielo Otisa Lauberta nám môže pripomenúť aj dávne časy, ktoré poznáme z literatúry, kedy nebolo bežné, aby mal každý člen rodiny niekoľko párov topánok. Niekedy boli v rodine len jedny topánky a obul si ich ten, kto ráno prvý vstal. Prvé zmienky o topánkach pochádzajú z 3. tisícročia pred Kristom. Vyrábali sa spletením stebiel trávy alebo priviazaním neopracovanej kože k nohe. Aj niektoré dnešné typy topánok majú svojich predchodcov v dávnej minulosti, napríklad sandále s remienkami majú svoj vzor v starovekom Grécku a Ríme, špicaté topánky zasa v stredoveku, podpätky sa začali používať začiatkom 17. storočia. Aké značky obuvi poznáte?

> Podkladom diela Otisa Lauberta je koberec s perzským orientálnym vzorom. Máte aj vy vo svojej izbe koberec? Akú funkciu má koberec a čo ho v súčasnosti zvykne nahrádzať?

Text je súčasťou celoslovenského vzdelávacieho programu pre školy UMENIE ZBLÍZKA 4: www.umeniezblizka.gmb.sk
 
Daniela Čarná
kurátorka a galerijná pedagogička