Mikuláš Galanda: Madona, okolo 1935, olej, plátno, 46x38cm. Značené vpravo dole v obraze: G. Inv.č. A 3329

   Pre želanie radostného prežitia vianočných sviatkov a osobných a pracovných úspechov v novom roku sme ako dielo vybrali Madonu od Mikuláša Galandu. Pripomeňme si aspoň niektoré jeho hlavné životopisné údaje.

Narodil sa 4. mája 1895 v Malej Vieske pri Turčianskych Tepliciach. Zomrel 5. júna 1938 v Bratislave. V rokoch 1905 - 1911 študoval na Štátnom maďarskom gymnáziu v Lučenci, ťažká choroba, v dôsledku ktorej mu museli amputovať nohu (1911) mu však štúdium skomplikovala. Počas tohto obdobia intenzívne navštevoval kurzy kreslenia. V roku 1914 začal študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Raksányi) o dva roky (1916) štúdium prerušil pre vojnové udalosti a vrátil sa do Turčiansky Teplíc. Stal sa úradníkom na notárskom úrade, súčasne sa venoval  maliarskej činnosti (maľba kulís pre ochotnícke divadlo) a spoločne s bratom Richardom vydával ilustrovaný časopis Hárman (Traja). V roku 1922 študovať na Umelecko priemyselnej škole v Prahe (prof. V. H. Brunner). Tu sa zoznámil s Ľudovítom Fullom , s ktorým ho až do smrti spájalo úprimné ľudské i umelecké priateľstvo. V r. 1923 prestúpil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe (prof. Brömse, Thiele). V r. 1929 sa presťahoval do Bratislavy kde od r. 1930 vyučoval ako profesor na večerných kurzoch učňovských škôl a na Škole umeleckých remesiel. V rokoch 1929 – 1932 mal spoločný ateliér s Ľ. Fullom, kde vznikol aj manifest slovenského avantgardného umenia  - Súkromné listy. Propagovali a kliesnili v ňom cestu novým umeleckým názorom na výtvarné umenie a jeho funkciu v spoločnosti. V r. 1936 sa zúčastnil XX. bienále v Benátkach. V r. 1937 získal striebornú medailu na svetovej výstave v Paríži, vystavoval na výstave československého umenia v Moskve a o rok nato (1938) v New Yorku. Okrem maliarstva sa rovnocenne venoval voľnej knižnej kresbe a úžitkovej grafike.
   Uvedené dielo patrí medzi vrcholné autorove diela z polovice 30. rokov. Zobrazuje Galandov typický motív – matku s dieťaťom v náručí. Na komornom priestoru tu vytvoril majstrovské dielo v prepojení meditatívne zobrazenej Madony a malého Ježiška s výrazným gestom pravej ruky. Pevne modelované tvary vychádzajú z Picassovho raného ružového obdobia. Neutrálne modré pozadie je doplnené o kruh okolo postáv, čím sa výrazne posúvajú do priestoru. Pre starostlivo prepracovanú drapériu už používa iný odtieň modrej, samotná tvár Madony je predelená na dve farebnú plochy bielej a ružovej, ako je to typické aj pri ďalších Galandových obrazoch tohto obdobia.  Z celého diela vyžaruje neha a harmónia a je symbolom želaného pokoja týchto sviatočných dní. Grafické riešenie  sme zverili Andrei Andreutti, ktorá sa nebála prepojiť tento klasický obraz so špecifickým dizajnom a prežiarila ho výraznými striebornými hviezdami s magickým modrým pozadím.

Ivan Jančár
riaditeľ GMB
kurátor Zbierky novej grafiky

Literatúra: KOSTROVÁ, Z.: Mikuláš Galanda. Piešťany: Pallas, 2001; VACULÍK, K.: Mikuláš Galanda. Bratislava: Tatran, 1983; PETRÁNSKY, Ľ.: Mikuláš Galanda. Bratislava: Pallas, 1978; KÁLMAN, J.: Mikuláš Galanda. Slovenské umenie. Bratislava: SSVU, 1944.