Galéria mesta Bratislavy vždy realizovala aj výstavy mladých začínajúcich autorov a zároveň aj nakupovala ich diela do svojich zbierok. Je len prirodzené, že viacerí z mladých nádejných autorov nepokračujú v nastúpenej tvorivej ceste a ich tvorbu prekryje prach zabudnutia, spätný pohľad na nákupy v našej galérií však ukazuje, že v drvivej väčšine mali kurátori správny odhad a inštinkt. Takto sme napríklad od začiatku 60 rokov získali (z dnešného pohľadu za mimoriadne nízke finančné prostriedky) do zbierok mnohé špičkové diela Galandovcov, účastníkov Konfrontácií či ďalších autorov, ktorých tvorba sa už dnes zaraďuje medzi ťažiskové v kontexte vývoja slovenského moderného či súčasného umenia. V tomto roku sme sa rozhodli zakúpiť diela mladej slovenskej maľby, ktorá sa stala významným fenoménom našej dnešnej výtvarnej scény. Mnohé z nich budú prezentované aj na našej výstave z akvizícií GMB, ktorá sa bude konať od 2. septembra v Pálffyho paláci na Pánskej 19 v Bratislave.
     Jedným z tých, ktoré sme zakúpili, je aj obraz od Ildikó Pálovej (autorka má do 22. augusta výstavu na treťom poschodí Pálffyho paláca) Stav po psychiatrii. Patrí medzi Pálovej najspontánnejšie obrazy, nezaťažuje sa žiadnymi maliarskymi „pravidlami“ a bol namaľovaný bezprostredne po prepustení zo psychiatrickej liečebne vo Viedni. Je výsledkom jednotlivých zážitkov, miešajú sa v ňom pocity nádeje v jasných žltých farbách či pocity depresie a úzkosti vyjadrené mnohými čiernymi škvrnami. Na obraze sú zachytené skôr fragmenty spomienok - hlava, ruky, nohy, mačka, ale aj divoké predstavy, ako napríklad pes s vypúlenými očami fajčiaci hašiš. Pôvodne bol obraz rozdelený do štyroch polí, kde vpisovala slová súvisiace s jej ešte predchádzajúcou liečbou v Rimavskej Sobote, ako lekárska správa, psychomotoryka zrýchlená (tento text je autorkou prečiarknutý), poruchy psychiky, moč.neg., bwg neg., či slová súvisiace s jej pocitmi, ako kevés tér (málo priestoru). Neskôr však maľbou zotrela toto členenie a vytvorila súvislú plochu. Zakomponovala v jej ľavej časti aj hlavu svojho syna Dávidka, ktorého drží za ruky, vedľa jeho tváre je načrtnutý strom a kvety, v pravej časti sú to zase lúče slnka ako vyjadrenie nádeje. Tento obraz je aj akýmsi prechodom v jej živote a tvorbe, keď sa postupne dostala do fázy, kedy, ako sama povedala sa „cítim už oveľa pokojnejšie a mám rodinné zázemie napriek tomu, že mám život raz hore a raz dole“.

Ivan Jančár

Literatúra: JANČÁR, I.: Ildikó Pálová. Raz hore, raz dole. [Kat. výst.] Bratislava: Vyd. Krása – GMB, 2009; JANČÁR, I.: Nová krv. Mladá slovenská maľba. [Kat. výst.] Bratislava: GMB, 2007;  JABLONSKÁ, B.: Ildikó Pálová. Doma v Rimavskej Sobote. [Kat. výst.] Bratislava: Galéria Linea, 2008; PUTIŠOVÁ, M.: Nová Generácia. Umenie z Košíc. [Kat. výst.] Žilina: PGU, 2007; GARLATYOVÁ, G.: Umenie mesta. [Kat. výst.] Rimavská Sobota: Mestská galéria, 2006.