V galérii drieme nastražené prostredie a čaká, kým ho oživíš. Je hladné po ľudskej prítomnosti. Naplní sa, keď mu vystavíš svoje telo a naleješ doň svoj obsah. Ak ho pustíš, prejde tvojou pokožkou, sliznicami, rohovkami aj vnútorným uchom. Bude sa ťa bezprostredne týkať, až ťa celkom pohltí. Vo vnútri stretneš hmotu, hladkú aj priečne pruhovanú, zrejúcu a mokvavú. Okúsiš hustnutie vlákien a chvenie tkanív, zažiješ poddajnosť kostí aj neoblomnosť gravitácie. V útrobách ti neostane nič iné, len sa spoľahnúť na zmysly. Obídu myseľ, neuvidia zmysel; vrátia ťa do záhybov vlastného tela. Nič sa nedozvieš, ale niečo snáď pochopíš. Spomenieš si, že si hmota ako každá iná, viazaná na tie isté cykly, ako zvyšok živého a zomierajúceho sveta. Na tom, že si tu, nemáš predsa vinu, ani zásluhu. Umy si chodidlá, budeš sa vyzúvať.

Diela zo zbierok Galérie mesta Bratislavy, ktoré sa dnes v expozícii nachádzajú, reprezentujú stredoeurópsku umeleckú produkciu 18. storočia. Obrazy a sochy boli vybrané tak, aby čo najkomplexnejšie predstavili bratislavské umelecké dianie obdobia baroka, zasadené do širšieho stredoeurópskeho kontextu.

Primaciálny palác, ktorý patrí k najkrajším klasicistickým stavbám Bratislavy, dal v roku 1778 postaviť arcibiskup kardinál Jozef Batthyány podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho. Palác a známa Zrkadlová sieň, ktorá sa v ňom nachádza, sa stali dejiskom mnohých významných historických udalostí: v roku 1805 tu bol podpísaný tzv. prešporský mier medzi rakúskym a francúzskym vojskom, otváral sa tu Uhorský snem, ktorý zasadal v budove dnešnej Univerzitnej knižnice.

Grafické kabinety tvoria interiérovú výzdobu dvoch miestností prvého poschodia Mirbachovho paláca, ktorú si objednal pravdepodobne jeden z pôvodných vlastníkov budovy. Výnimočné sú nielen svojimi rokokovou štukou zdobenými stropmi, ale aj dreveným obložením, do ktorého je vsadených 290 grafických listov, rytín, leptov a mezzotínt z druhej polovice 17. a 18. storočia, ktoré boli sekundárne kolorované neznámymi autormi.

Projekt "Pasáž" predstavuje akúsi symbolickú "skratku naprieč svetmi", v ktorých existujeme či pobývame: cez svet faktický, reálny, do sveta ľudskej kultúry, kde je skutočnosť zamieňaná za skutočnosť inú - virtuálnu - za skutočnosť slova, textu, znaku, symbolu, obrazu a potom späť.