Waters and Cages

Zvukovo-obrazové prostredie Petra Machajdíka WATERS AND CAGES reflektuje na strane jednej ekonomické a spoločenské potreby a ciele dnešnej civilizácie, avšak súčasne nabáda k zamysleniu sa nad ekologickými a politickými problémami súčasnej doby. Je založené na obojstrannej a umelecky vyváženej komunikácii viacerých komponentov.
Základnými piliermi diela sú auditívna a vizuálna sféra, doplnené podobne ako u niektorých predošlých Machajdíkových prác aj o iné oblasti ľudského vnemu, predovšetkým dotykovej a čuchovej sféry.
Klietky, v ktorých sa nachádzajú nádoby so zmesou vody najznečistenejších svetových veľtokov akými sú Jang C'-ťiang, Mekong, Ganga, Indus, Dunaj, La Plata, Rio Grande a Níl, symbolizujú zmeny uprostred organických zložiek ekosystému, najmä ohrozenie zoocenózy, ale aj zmeny u anorganických zložiek ekosystému, t.j. prostredia. Dotýkajú sa problematiky vymierania jednotlivých druhov živočíšnej ríše, a to predovšetkým v dôsledku zhoršovania ekologických systémov, ich štruktúry, organizácie a zmien v nich prebiehajúcich. Priamo sa to týka i vtáctva. Vizuálnym stvárnením obmedzovania života vtáctva (ale nielen vtáctva) vo zvukovo-obrazovom prostredí WATERS AND CAGES je práve klietka, ktorá zároveň vyjadruje potláčanie ľudských práv spojené s väznením mnohých aktivistov v rôznych regiónoch sveta.
Druhou rovinou prostredia je pocta Johnovi Cageovi (cage = klietka), ktorého nedožité sté výročie od narodenia a dvadsiate od jeho návštevy Slovenska si pripomíname v tomto roku. Pocta umelcovi, ktorý svojou hranice konvenčnosti presahujúcou tvorbou a myslením neodmysliteľne ovplyvnil vývoj hudby, výtvarného a tanečného umenia, literatúry a filozofie.
John Cage (5. september 1912 - † 12. august 1992) patril k jedným z prvých skladateľov, ktorí do svojej tvorby inplantovali prvky iných tak umeleckých (teda nie hudobnoštýlových) ako aj neumeleckých disciplín. V jeho prácach z druhej polovice dvadsiateho storočia sa možno stretnúť napríklad s nahrávaním zvuku rastlín.
Z akustického systému, nainštalovanému v klietkach znejú tóny C – A – G – E, ktoré dopĺňajú štyri minúty a tridsaťtri sekúnd* trvajúcu zvukovú koláž z rozhovorov s Johnom Cageom. Rovnakú časovú dĺžku majú i pauzy medzi týmito kolážami.
* 4:33 je jednou z Cageových najdôležitejších skladieb. Stojí pri začiatkoch tzv. konceptuálneho umenia v hudbe.
Peter Machajdík (*1961, Bratislava) sa v 80. rokoch uchádzal o štúdium na Vysokej škole múzických umení, kde však neuspel, nakoľko koncept jeho vtedajšej tvorby bol silne ovplyvnený západnou avantgardou. V roku 1992 odišiel do Berlína na pozvanie medzinárodného umeleckého programu Berliner Künstlerprogramm des DAAD. Jeho tvorba bola prezentovaná v rámci mnohých významných medzinárodných festivalov: Hörgänge vo Viedni, Nuovi Spazi Musicali v Ríme, young.euro.classic a Inventionen v Berlíne, LakeComo Festival, Bratislavské hudobné slávnosti, Festival starej hudby v Bostone, v Tate Modern v Londýne apod. Machajdíkové skladby zaznievajú v interpretácii vynikajúcich umelcov, akými sú Floraleda Sacchi, Elina Mustonen, Guido Arbonelli, David Moss, Jon Anderson z legendarnej skupiny Yes, Boris Lenko, Milan Paľa, Jozef Lupták, Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, Štátna filharmónia Košice, Janáčkova filharmonie Ostrava, Pomorská filharmónia Bydgoszcz, Quasars Ensemble, Československé komorné duo, Enikö Ginzery, Mayuko Kida, Eugen Prochác, Piet Van Bockstal a mnohí ďalší. Je spoluzakladateľom súboru Transmusic Comp. Machajdíkove zvukové prostredia a objekty boli prezentované na festivaloch New Work v Calgary, Bremer Kunstfrühling, Audio Art v Krakowe, AVE v Arnheme, Elektronická jar vo viedenskom Kunstvereine, v Historickom múzeu v Hannoveri, Kunstforum Ostdeutsche Galerie v Regensburgu, Logos Foundation v Gente, Institut Unzeit v Berlíne, De IJsbreker v Amsterdame apod.