Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

Umelecké poklady. Secesia | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Výstavy GMB


Pozrite si celý archív výstav

Vedeli ste, že

organizujeme celoslovenský program pre školy UMENIE ZBLÍZKA?

Výstava

Umelecké poklady. Secesia

Mirbachov palác (pozrite kontakt)
8. 3. 2013 - 9. 6. 2013

 

Secesia je medzinárodný výtvarný sloh, ktorý na konci 19. a začiatkom 20. storočia ovládol nielen maľbu, sochárstvo, architektúru a umelecké remeslá, ale dokonca i životný štýl.

Secesio latinsky znamená oddeliť. Secesní umelci sa chceli dištancovať od konzervatívneho akademického umenia a historizmu.

           

                        Alfons Mucha a František Kupka sú najslávnejší secesní českí výtvarní umelci. Obaja vytvorili svoje najvýznamnejšie diela v Paríži. Mucha sa však na rozdiel od Kupku často vracal do Čiech. Na našej výstave prezentujeme jeho vrcholné diela nielen z parížskeho obdobia, ale i tie, ktoré vytvoril počas pobytu v USA a v Čechách. Ladislav Medňanský a František Kupka majú spolu výstavnú premiéru v jednej sieni. Výnimočné Medňanského dielo je možné hodnotiť len v kontexte vrcholného európskeho maliarstva. Vizionár, košický rodák Anton Jasusch a obľúbený maliar Slovenska, Martin Benka, prezentujú svoje rané diela vytvorené pred rokom 1920, ktoré boli ovplyvnené secesiou. Vrcholným obrazom secesnej figurálnej maľby je triptych Jana Preislera Jaro. Autor ho s veľkým úspechom predstavil v pražskom Mánese v roku 1900.Veľmi dobe je zastúpený tiež Joža Úprka rozmerným plátnom Raj detí, ktoré patrí k najcennejším obrazom tohto moravského rodáka, ktorý žil dlhé roky na Slovensku v zámočku neďaleko  Ilavy. Je zaujímavé, že rodák z moravských Ivančic Alfons Mucha dobyl nielen Paríž, ale i New York, kde ho v roku 1904 vítalo sto tisíc nadšencov. Zvláštne vydanie New York Times oslavovalo jeho príjazd. Pre jeho osobitú tvorbu sa vžilo označenie Mucha štýl.

            Táto výstava v Galérii mesta Bratislavy je zameraná na obrazy, kresby, farebné litografie a sochy, ktoré sa nám podarilo zapožičať s veľkými ťažkosťami. V roku 2014 plánujeme pokračovanie s názvom Legendy svetovej secesie. Predstavíme plagáty Gustava Klimta, Toulouse-Lautreca a samozrejme Alfonsa Muchu. Naša tohtoročná výstava Umelecké poklady Secesia v Mirbachovom paláci je sondou, ktorá chce ukázať všetky tri hlavné programové secesné smery:

1.naturalisticko inpresionistický/ František Kupka, Martin Benka/

2.symbolistický/Ladislav Medňanský/

3.ornamentálne dekoratívny/hlavný predstaviteľ Alfons Mucha/

 

 

 

ALFONS MUCHA

 

            Rok 1879 zohral významnú rolu v živote devätnásťročného Alfonsa Muchu. Po neúspešnom pokuse o prijatie na pražskú Akadémiu odišiel do Viedne k renomovanej firme, ktorá vyrábala divadelné dekorácie. Po strate miesta vo Viedni, prešiel do služieb kniežaťa Karla Khuena, pre ktorého úspešne vyzdobil zámky Emmahof a Gandegg v Rakúsku. Knieža nadšený jeho prácou ho poslal v roku 1885 na Akadémiu do Mníchova. V roku 1887 stále podporovaný štedrým mecenášom odišiel na štúdiá do Paríža.

            Bol to správny krok, pretože Paríž mu neskôr umožnil stať sa svetovo presláveným umelcom. Nič však nedostal na zlatom podnose. V roku 1889 ho knieža Khuen prestal podporovať a Mucha bol odkázaný postarať sa o svoje živobytie sám. Veľa nechýbalo, aby v obrovskej parížskej konkurencii zapadol ako desiatky iných dobrých umelcov. Začal ako ilustrátor a to mu stačilo sotva na holé živobytie. V tej dobe sa kamarátil s Paulom Gauguinom, ktorému sa nevodilo o nič lepšie. Všetko sa zmenilo veľmi dramaticky 1. januára 1895. Paríž bol šokovaný vylepenými plagátmi Sarah Bernhardtovej, slávnej herečky, pre divadelné predstavenie „Gismonda“. Tento plagát zahájil éru „štýlu Mucha“, ktorý dominoval po viac než dve desiatky rokov. Mucha dostal zákazku úplne náhodou.

            Tlačiareň Lemercier potrebovala pre novoročnú premiéru vyššie uvedenej hry novú reklamnú litografiu. Nikto z jeho renomovaných kolegov nebol počas vianočných sviatkov 1894 v Paríži a tak dostal zákazku neznámy Mucha. Na túto prácu mal zúfalo málo času. Jeho plagát bol takou inováciou, že sa ho tlačiareň obávala Sarah Bernhardtovej vôbec ukázať. Tá však bola nadšená a okúzlená, Paríž bol rovnakého názoru. Sarah objednala ďalšie plagáty a otvorila Muchovi dvere medzi parížsku smotánku. Ďalšie zákazky sa len hrnuli a Mucha nerád niekoho zarmútil a vyhovel. Vianoce roku 1894 a “Gismonda“ boli osudové pre slávneho umelca. Je to len dôkaz toho, že šťastie sa prikloní vždy k tím, ktorí vedia a okrem nutného talentu sú ctižiadostiví a pracovití.

 

Jan Kukal, autor a manažér výstavy

 

Finálny návrh na plagát výstavy v Salon des Cent 1897

 

            Mimoriadna ukážka kresliarskeho umenia umelca. Výstava sa konala vo významnej parížskej galérii od 24. mája do konca júla 1897.

            Bola to len druhá samostatná výstava A. Muchu v Paríži. Zamyslená mladá dievčina s výraznými slovanskými rysmi a „moravskou“ čelenkou zo sedmokrások drží v ruke so štetcom prázdne plátno s nakresleným srdcom a tromi kruhmi. Ako na mnohých iných plagátoch, aj tu sú dekoratívne rozprestreté zlaté vlasy. Výstava v Salon des Cent ukázala šírku Muchovho talentu. Medzi 448 vystavenými dielami boli ilustrácie, vrátane historických, kresby, návrhy, hotové plagáty, dekoratívne panó a kalendáre. Časopis La Plume vydal k výstave stostránkové číslo venované Muchovi s retrospektívnym prehľadom článkov o jeho tvorbe.

            Petr Štembera, kurátor pripravovanej výstavy Legendy svetovej secesie v GMB, Pálffyho palác, 2014. Toto majstrovské dielo zapožičala Západočeská galéria v Plzni

 

Bratský sľub, kalendár 1928, farebná kníhtlač, súkromný majetok

            Obľúbená téma A. Muchu, ktorý bol nadšeným propagátorom slovanskej vzájomnosti. Kalendár k desiatemu výročiu vzniku Československa zachytáva dvojicu vidiečanov, Slováka a Čecha, ktorých zbrataniu, vyjadrenému symbolicky stiskom ruky, žehná alegorická postava Slavie so žezlom v ruke a orlom ochranársky rozpínajúcim krídla nad ich ramenami.

            Starena v pozadí predstavuje minulosť a žena v moravskom kroji s mladým chlapcom, zdvíhajúca ruku k požehnaniu dieťaťa, symbolizuje budúcnosť. Jasná dúha nad siluetou Hradčian zjednocuje a zjasňuje celý dej svetlom nádeje. V spodnej časti plagátového formátu je umiestnené kalendárium s voľným miestom pre dotlač reklamy.

 

PhDr. Marta Sylvestrová, kurátorka pripravovanej výstavy Legendy svetovej secesie v GMB, Pálffyho palác, 2014

 

MARTIN BENKA

 

„Martin Benka, otec slovenskej moderny: Pieseň roviny, 1919. Už priam baroková nadnesenosť kaligrafickej kreslenej osnovy, výstredné konflikty v prírode nevidených farebných senzácií, odkazuje tieto kompozície mimo impresívneho plenérizmu, ale najmä divadelne pojednaný, hlboko rozvinutý obrazový priestor v prvom obrazovom pláne dynamicky vymedzený nezvyčajnými, vzrušene sa zvierajúcimi rastlinnými fragmentmi a uzavretý monumentálnou klenbou oblohy svedčí o závažnejších ambíciách než len o snahe maliarsky postihnúť prostý náladový záznam výseku krajiny. Upomína na jeden z najdôležitejších princípov secesie.“

Ján Abelovský – Katarína Bajcurová, Výtvarná moderna Slovenska, 1997. Toto majstrovské dielo zapožičalo Slovenské národné múzeum v Martine.

 

JAN PREISLER

 

„Najvýznamnejší a najcennejší obraz výstavy: Jan Preisler, Jaro, 1900. Až rok 1900 priniesol Jánovi Preislerovi skutočný tvorivý úspech a postavil ho do čela českej secesnej figurálnej maľby. Na tretej výstave spolku Mánes predstavil svoj rozmerný triptych Jaro. ... Preislerov hrdina je vidiecky mladík, ktorý usadá k brezám do jarnej krajiny už zbavenej snehu, ale ešte nerozkvitnutej. Obsahom obrazu je i vnútorný súzvuk precitajúcich síl prírody a človeka. Tak ako vždy, základnou koncepciou je cyklická, so smútkom sa miesiaca radosť. Preislerovo Jaro bolo teda nielen výstižným obsahovým symbolom svojej doby, svedectvom citového rozpoloženia českej moderny a citlivým vyjadrením jej životného pocitu, ale z výtvarnej stránky tiež znamenalo významný krok vpred k vlastnému modernému poňatiu maľby. ... Obraz si u neho objednal architekt Jan Kotěra ako súčasť interiéru, ktorý vtedy štýlovo zariaďoval v Prahe. Bol to prvý výsledok ich spolupráce, ktorá mala v nasledujúcich rokoch priniesť niekoľko vynikajúcich ukážok zapojenia maľby do štýlovej secesnej architektúry.“

Prof. Petr Wittlich, Česká secesia, 1982. Tento výnimočný triptych zapožičala Západočeská galéria v Plzni.

 

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Ďalšie výstavy/akcie


Pálffyho palác / Výstava
Kurátor: Zsófia Kiss-Szemán
23. 9. 2016 - 6. 11. 2016
Pálffyho palác / Výstava
Kurátor: Naďa Kančevová
14. 9. 2016 - 30. 10. 2016
Pálffyho palác / Výstava
Kurátor: André Lytard
8. 9. 2016 - 30. 10. 2016
Mirbachov palác / Výstava
Autor: Jozef Jankovič
Kurátori: Juraj Mojžiš, Ivan Jančár
7. 9. 2016 - 23. 10. 2016
Várkert Bazár, Testőrpalota, 1013 Budapešť, Ybl Miklós tér 2. / Externá expozícia
Kurátori: Lilla Szabó, Ivan Jančár, Richárd Kosinský
18. 8. 2016 - 13. 11. 2016
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Svedectvo VI.
Autor: Jozef Jankovič
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.