Tanečný večierok

Výstava_Tanečný večierok_ prezentuje rôzne podoby tanca a ľudskej figúry vo výtvarnom prevedení. Téma figúry ako vyjadrovacieho prostriedku je spracovaná výtvarným spôsobom, čím sa odkrývajú ďalšie vrstvy výrazových možností ľudského tela. Nejde teda o zachytenie rôznych druhov tanca dokumentárnym spôsobom, ale o výtvarné modulácie v obraze, vo videu, fotografii a iných médiách, kedy sa tanec javí ako téma, zatiaľ čo jeho záznam predstavuje formu. Na výstave teda sledujem formy, akými umelci transformujú telo v pohybe do výtvarného prevedenia.
Jednu z možností predstavuje Pavel Korbička v tanečných kaligrafiách. Tancom na papieri vzniká kaligrafický abstraktný obraz. Autori Michael Langan, Tibor Nagy Grosso a Dávid Hanko pracujú s videom, v ktorom zachytávajú klasický tanec v rôznych podobách. Langan pracuje s veličinou času. Súbor tanečníc sa rodí z pohybov jedinej tanečnice, ktorá je multiplikovanou kópiou samej seba v čase a priestore. Dávid Hanko a Tibor Nagy Grosso k videám pristupujú fotograficky, čo sa odráža vo výslednom prevedení, ale u každého iným spôsobom. Súčasťou výstavy sú aj zaujímavé koláže ľudského tela od poľských autoriek, v ktorých sa porušovanie fyziologických zákonov stáva pravidlom. Podobne ako v tanci, prezentujú určitý výraz, dynamiku a hravé formy bez hraníc, neobmedzené ničím a nikým. Wiliam G. Larson pracuje s ľudskou figúrou a skúmaním možností jej pretvárania do vizuálne zaujímavých štádií, pričom používa prístroje na jej moduláciu. V neposlednom rade je tu prezentovaná aj práca Vladimíra Havrillu, v ktorej pretvára známy obraz Henriho Mattisa Tanec. Výsledkom jeho reinterpretácie je video a grafická práca Tanec s Matissom. Maľba je zastúpená J. Hlavatým. Jednotlivé diela sú vo výstavnom priestore vystavené vzájomnému pôsobeniu a tak sa u nich objavujú nečakané súvislosti.
Tanečný večierok je výstava, ktorá sleduje odlišné prístupy, čo sa týka formy, ale stále ostáva pri téme ľudskej figúry. Interakciou rôznych výtvarných prístupov chcem vyvolať diskusiu o prelínaní umeleckých foriem - tanca a vizuálnej tvorby v momente, kedy sa predmetom vizuálneho prejavu výtvarníka stáva estetické chápanie figúry - najčastejšie tanečnej. Vo väčšine prípadov ide o premyslené stratégie budovania obrazovej formy, kde je podstatnou zložkou estetická forma. Na záver vyvstávajú otázky do akej miery estetizácia ovplyvňuje vnímanie figúry divákmi aj samotnými autormi, a do akej miery sa z tanca abstrahujú figúry, výrazy, gestá kým sa ich znovuzostavením v obraze stáva iná forma umenia.