Stála expozícia zachytáva vývoj umeleckej tvorby v stredoeurópskom regióne od začiatku 19. storočia do roku 1918, s dôrazom na oblasť Bratislavy, tak ako sa zachovala v zbierkach Galérie mesta Bratislavy. Zárukou kvality sú také mená ako Gottlieb Rähmel, Friedrich J. Lieder, Ferdinand von Lütgendorff, Friedrich Amerling, Carl Marko, Giacomo Marastoni, Kornel Spányik, Viktor Tilgner, Ján Fadrusz, Alojz Rigele, Robert Kühmayer a Jozef Murmann. Súčasťou stálej expozície sú aj diela Ladislava Mednyánszkeho, Ferdinanda Katonu, Dominika Skuteckého a Antona Jaszuscha.

Pre výtvarný život Bratislavy bola charakteristická prepojenosť s umením blízkej Viedne. Bratislave chýbali mecéni umenia, galérie, a najmä výtvarná akadémia, s výnimkou krátkeho trvania súkromných maliarskych škôl G. Marastoniho a F. von Lütgendorffa. Domáci umelci preto odchádzali za výtvarným vzdelaním do cudziny. V roku 1868 bolo v Bratislave založené prvé múzeum a až v roku 1885 prvý umelecký spolok – Bratislavský umelecký spolok (Pressburger Kunstverein, Pozsonyi Képzőművészeti Egyesület), ktorý mal význam pre rozprúdenie výtvarnej aktivity v bratislavskom prostredí. Z hľadiska slohových prúdov zaznamenávame prechod od klasicizmu cez meštiansky sloh – biedermeier – a romantizmus až k realistickým tendenciám, na prelome 19. a 20. storočia k luminizmu a klasickej moderne. Z tematického hľadiska nastáva presun zo sakrálnych tém, typických pre predchádzajúce storočie, k zvýšenému záujmu o portrét, krajinu, zátišie a žáner, ktoré tvoria dominujúce témy expozície. Tento vývoj bol podmienený aj zmenou objednávateľov, keď vysokú šľachtu a cirkev vystriedala nová nastupujúca vrstva – meštianstvo.

PhDr. Želmíra Grajciarová, Mgr. Zsófia Kiss-Szemán