Stojaté vody

V rámci sprievodného programu sa 22. júna o 19.00 uskutoční v spolupráci s topoľčianskym Nástupišťom 1-12 performatívno-intermediálna inštalácia Suvenír.

Samostatná výstava Márie Čorejovej Stojaté vody prezentuje v priestoroch Galérie mesta Bratislavy výber z jej najnovších kresliarských sérií Dni hnevu (2015-2016), Statočný svet (2016-2017), Stojaté vody (2017) a Hranice kresby (2017), doplnený o objekty architektky Miriam Šebianovej Sladký domov (2017). Mária v nich pokračuje v rozvíjaní svojho originálneho autorského programu prevedeného predovšetkým v technike tuš na papieri. Na bielej ploche hárku papiera sa tu stretávajú predmety a javy v zoskupeniach, pri ktorých jednej jednoznačnej interpretácii hrozí uviaznutie na plytčine.

Séria Dni hnevu, odkazujúca svojím názvom ku klasike slovenskej literatúry, pozostáva zo zobrazení predmetov dennej potreby a zároveň univerzálnych symbolov z nášho kultúrneho okruhu, ako napr. chlieb, či loďka. Veci obhorené, horiace, tečúce, či topiace sa samy v sebe, vyvolávajú okamžité znepokojenie nad zmenou ich skupenstva, ich stavu. Mária tu prispôsobuje svoju techniku – tentokrát jemnú kresbu ceruzou a preškrabávaný čierny vosk – k vyvolaniu dramatickejšieho kontrastu, pocitu straty istôt po zásahu pomyselným bleskom hnevu.

Najnovšie započaté Hranice kresby, na ktoré reaguje Miriam Sladkým domovom, sú námetovo príbuzné Dňom hnevu, no ako názov napovedá, Mária tu reflektuje predovšetkým možnosti a limity kresliarského média ako takého. Nemyslí pri tom iba na také predispozície ako priestorové vymedzenie - okraje papiera, či jeho fundamentálnu plošnosť. Spochybňuje, či sa za kresbou nachádza niečo viac než nič. Kovová konštrukcia Miriaminých objektov v tvare domčekov vymedzuje v tretej dimenzii svojimi líniami istý fyzický a ideový priestor, podobne ako Máriina kresebná linka. Hranice tohto priestoru sú narúšané motívmi z Máriinho zvyčajného repertoáru, ako napr. balón, či zvieratá, ktoré si hľadajú svoje miesto v rámci znejasnených hraníc medzi súkromnou a verejnou sférou. Autorky nás nepriamo pozývajú nahliadnuť do ich vzťahu, sladko-krehkého ako cukrové steny jedného z domčekov.

S kresťanskou symbolikou a s kostolom ako náboženským archetypom sa stretávame naprieč Máriinou tvorbou, naposledy nás ňou previedla v cykle Krízová cesta. V novšom cykle Statočný svet však náš pohľad opakovane vťahuje do vnútra sakrálnej architektúry: do lodí, transeptov a kaplniek stredovekých kláštorov a katedrál. Tie sú bez pochýb jednou z najmonumentálnejších materiálnych a umeleckých manifestácii kresťanskej tradície v Európe. Do týchto priestorov autorka prináša cudzie predmety a javy spôsobom, ktorým narúša žánrové vyznenie kresieb. Viac než o fyzický však ide skôr o metafyzický priestor, zbavený svojej božskej aury sprítomnenej pomocou svetla prechádzajúceho cez vitráže. V týchto nemenných skeletoch sú v ikonickej čiernej hmote/tekutine uviaznuté fragmenty sekulárneho sveta. Mária tak posúva diskusiu do roviny rozmýšľania o systémoch (náboženských, spoločenských, kultúrnych) a o ich hraniciach, stretoch a presahoch. Veď podľa legendy bolo počiatku sveta svetlo a na počiatku umenia/maľby bol obkreslený tieň.

Séria Stojaté vody je výsledkom tohtoročnej mikrorezidencie umelkyne v Kalifornii. Priamo v plenéri, na západnom pobreží, zaznamenala extrémne redukovanou kresbou osamotené momenty tamojšej skupiny umelcov. Nejde o žiadnu impresiu, žiadne odtiene pocitov, skôr o doslovný prepis statického charakteru zachyteného momentu akoby mimo čas, zviditeľnenie iného tu a teraz, mimo uponáhľanej každodennosti.

Projekt Suvenír je novou formou štúdie, rešeršu a prezentácie interdisciplinárneho diela, ktorá sa nechce brať príliš vážne. Suvenír je čosi, čo si človek odniekiaľ prinesie alebo od niekoho dostane. Vybraní umelci zastupujúci rôzne formy umenia (výtvarné umenie, literatúra, architektúra, tanec, sound art, multimédiá) sa stretli, pracovali a zbierali svoje suveníry na rôznych miestach na Slovensku. Popri reflexii samotných miest tak dostali možnosť prisvojiť si niečo z disciplín ostatných umelcov alebo formu ako sa prezentovať publiku. Cieľom bolo pracovať ako jednotné skupinové ego v spoločnej rovnováhe médií. Zúčastnení umelci mali príležitosť konfrontovať seba samých a svoju tvorbu v dialógu s inými formami umenia. Skupina dospela k improvizovanému dielu okolo inscenovaných prvkov solídnej konštrukcie. Participujúci umelci: za architektúru Eva Andrášová, za kresbu Mária Čorejová, za tanec a choreografiu Tomáš Danielis, za umelecký aranžment Zuzana Novotová-Godálová, za literatúru Zuzana Husárová, za hudbu Ľubomír Panák, za multimédiá Jakub Pišek (Zuzana Novotová-Godálová).

Miroslava Urbanová

Mgr. art. Mária Čorejová (*1975) je absolventkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (prof. Daniel Fischer, 1994-2000). Získala Fulbrightovo štipendium na Art Institute of Boston v USA (2002). Zúčastnila sa viacerých rezidenčných pobytov, ako Strabag Kunstforum Wien (2015 a 2010), CIANT Praha (2010), Marcel Hicter Foundation Brusel (2004). Bola finalistkou Strabag Artaward International (2010). Skupinové výstavy (výber): 2017 REGULAR LINE, Topoľčany–San Francisco;, The Laundry, San Francisco, USA; 2016 OSAMELÍ, Galéria mesta Bratislava; 2015 Pamäť–Prelud–Predstava, Galerie Kritiků, Praha; FIGUR/STRUCTUR (Strabag Kunstforum collection), RLB Kunstbrucke, Innsbruck; 2014 FEM(INIST) FATALE, KHB Bratislava; 2012 KRV, Slovenská národná galéria, Bratislava. Samostatné výstavy (výber): 2016 LIQUID BORDERS, Loft8 Galerie, Viedeň; 2015 Zasľúbená zem, Galéria Schemnitz; 2015 STROM ŽIVOTA, Galéria Čin čin, Bratislava; 2014 MÁRIA ČOREJOVÁ (REGULAR LINE #2), Gallery Blocprojects, Sheffield, UK; 2014 Krízová cesta, Prezidentský salónik, Hlavná stanica, Bratislava; 2014 Identity/ľahkosť hľadania, Nitrianska galéria (s A. Adamíkovou); 2014 Rozhovory, ktoré vedú inam, Dom umenia/KHB, Bratislava; 2013 DRAWINGS…AND CONTENTS, Kubik Gallery, Porto; 2013 Rozhovory, ktoré vedú inam, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica; 2012 EO INSTANTO, Galéria 19, Bratislava; 2011 MIND GAMES, Kasárne-Kulturpark, Košice, Stanica Žilina-Záriečie, Galéria SPACE, Bratislava a iné. Popri voľnej umeleckej tvorbe sa venuje aj grafickému dizajnu a knižnej ilustrácii.

Ing. arch. Miriam Šebianová (*1972) je absolventkou Fakulty architektúry STU v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako architektka v slobodnom povolaní. Podieľala sa na realizáciách viacerých stavieb na Slovensku i v zahraničí. Okrem architektúry sa venuje aj voľnému umeniu, najmä tvorbe objektov (viackrát spolupracovala s M. Čorejovou) a ilustrácii (Silvia Plath: Čarovný oblek Maxa Nixa, vyd. f.a.c.e., 2016).

Miroslava Urbanová (*1991) študuje odbor dejiny umenia na Universität Wien. Bakalársky stupeň štúdia ukončila na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pôsobí ako nezávislá kurátorka, interná kurátorka a asistentka v galérii Loft8 vo Viedni, externá lektorka v Slovenskej národnej galérii a Danubiane. Je členkou umeleckého kolektívu Frustracija.

Vznik diel na túto výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Výstavu podporil grantový program Ars bratislavensis 2017.