
Vedeli ste, že
GMB v roku 2011 oslávila 50. výročie založenia?




Rural Desires
Súčasná
slovenská kritika a teória umenia zvykne často v textoch o mladej generácií
vizuálnych umelcoch dookola varírovať rovnaké informácie a atribúty, ktoré
zvykli definovať ich počiatočné aktivity, hoci boli neskôr častokrát prekonané.
Podobne je to aj v prípade Andreja Dúbravského, ktorého tvorba sa posúva a
kontinuálne vyvíja od výstavy k výstave, od plátna k ďalšiemu plátnu. O
Andrejovi Dúbravskom (*1987, Nové Zámky) tak pravdepodobne viete nasledujúce
fakty: Je absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislava, kde pôsobil v
4. ateliéri profesora Ivana Csudaia a štúdium dokončil v Ateliéri +-XXI Daniela
Fischera. Jeho tvorba plná sexuality istým spôsobom rozvírila vody mladej
súčasnej slovenskej maľby. Andrej Dúbravský je gay a maľuje obrazy s (aj)
homosexuálnou tematikou. Jeho najznámejším ikonografickým motívom je mladý
chlapec – zajac. Áno, súvisí to s akýmsi spojením sexuality a animálnosti,
dospievania a prvých skúsenosti. Maľuje chlapčenské a mužské postavy, ktoré sú
často nahé. Kto to preferuje, môže na sociálnych sieťach nájsť aj polonahé
fotky autora. Hranice medzi súkromným a verejným či reálnym životom a umeleckou
tvorbou v prípade Dúbravského takmer neexistujú. Je autorom môjho obľúbeného
novodobého citátu („Je veľmi jednoduché byť kontroverzný v očiach
malomeštiakov.“) a jeho tvorba je vnímaná kontroverzne. Jeho tvorba nie je
kontroverzná. Obdivuje Rytmusa. Vie, čo robí, pracuje aktívne, zväčša v
námetových sériách a návalovo, hoci otvorené hovorí, že v maľbu, ako médium už
neverí a nezaslúži si byť oslavovaná. Asi aj preto maľuje na nenašepsované
plátna, ktoré v ateliéri necháva voľne pohodené po zemi, nerobí mu problém
kvalitné abstraktné maľby rozstrihať na kúsky a dať z nich ušiť stany a
maľovanie podkladov budúcich obrazov pokojne zverí novým kamarátom z kampu.
Viac či menej úspešne spolupracoval s niekoľkými domácimi či zahraničnými
súkromnými galériami. V roku 2012 vyhral cenu VÚB Maľbu roka. Jeho tvorba sa
predáva a má komerčný úspech a takisto sa nachádza v zbierke Slovenskej
národnej galérie. Úspešne vystavoval v New Yorku, Berlíne či Prahe, hoci
najviac zarezonovali práve jeho výstavné experimenty vo vlastnej réžií –
scenéria zatopeného depa plánovaného bratislavského metra, bývalé mäsiarstvo či
ostrov na Zlatých pieskoch za zdajú byť prirodzenejším prostredím pre jeho
tvorbu.
Samostatná
výstava Andreja Dúbravského – Rural Desires v Galérií mesta Bratislavy je
po ukončení štúdia jeho prvým monumentálnejším a komplexným sólo projektom na
Slovensku. Počas tohto obdobia sa autorova tvorba výrazovo a tematicky značne
uvoľnila, stratila akúsi priemernú estetickú ľúbivosť a z post-teenagerského
bezstarostného života prešla k zemitej realite. Diela Andreja Dúbravského
odzrkadľujú jeho predstavy, aktuálne zážitky, záujmy a skúsenosti – presne tak
to však bolo aj v minulosti. Na potenciálnu otázku 'Andrej, ako vyzerala
tvoja tvorba v roku XYZ' by
pravdepodobne najprv začal spomínať na zážitky, ktoré v tom období zažil a
presne tak by vyzerali aj jeho diela. Z dlhodobého sledovania autorovej tvorby
je zrejmé, že netvorí pre stredný prúd, ale skôr kmitá medzi dvoma kontrastnými
pólmi. Bez akéhokoľvek podielu vypočítavosti. Ako teda vyzerajú aktuálne diela
Andreja Dúbravského? Po úspešnom pôsobení v New Yorku sa na neurčitú dobu
vrátil na Slovensko. Pocítil však, že Bratislava mu až tak nevyhovuje a
rozhodol sa kúpiť dom na dedine. Mesto s približne 9 miliónmi ľudí vymenil za
obec Rastislavice s ani nie tisíckou obyvateľov. Ako sám Andrej hovorí, vie si
predstaviť žiť len v dvoch prostrediach – na dedine alebo v New Yorku. Nič
medzi tým. Na dedine strávil veľkú časť detstva – víkendy a prázdniny u babky
vo vedľajšej dedine. Očakávania od vidieckeho prostredia boli teda trochu
skreslené detskými spomienkami, pričom realita je samozrejme absolútne odlišná.
Výstava Rural Desires, respektíve akési vidiecke túžby, je
zrkadlom toho, čo Dúbravský v súčasnosti prežíva. Inšpirácia prírodou v
kontraste s online prostredím zoznamiek a porno stránok bola u neho dlhodobo prítomná
a hoci sa môže zdať, že sú to nezlučiteľné zdroje, darí sa mu dokazovať opak.
Je zrejmé, že intenzita inšpirácie prírodou je odlišná, keď autor žije priamo
na dedine, ako keď žil v meste a do prírody chodil len občasne. Už v ostatnom
období príroda netvorila iba estetické pozadie, ale v jednotlivých scénach
začala postupne dominovať. Figurálne výjavy začali splývať s lesmi, lúkami či
jazerami až sa úplne vytratili a v Dúbravského portfóliu sa začala plnohodnotne
objavovať klasická krajinomaľba. V aktuálnom projekte sa autor inšpiruje svojou
novou záľubou – záhradkárčením, s čím prirodzene súvisia témy ako pociťovanie
ekologickej zodpovednosti, vlastné (nevyčerpateľné) zdroje, ale takisto sa
zamýšľa nad tým, kto vlastne Slováci sú, aké sú naše priority, uvažovanie a
správanie. Rural Desires je takisto denník mestského muža, ktorý sa
zžíva s dedinským prostredím, snaží sa rešpektovať nové pravidlá a túži
zapadnúť medzi domácich.
Michal Stolárik
(úryvok z kurátorského textu)