Rozlomená doba 1908 – 1928. Avantgardy v strednej Európe

Rozsiahly projekt Rozlomená doba 1908 – 1928. Avantgarda v strednej Európe s výstavou, sprievodnými podujatiami a mimoriadnym vzdelávacím programom je realizovaný v spolupráci štyroch inštitúcií v strednej Európe:

Múzeum umenia v Olomouci

Medzinárodné centrum v Krakove

Múzeum Janus Pannonius v Pécsi

Galéria mesta Bratislavy

Autorská koncepcia: Lenka Bydžovská Karel Srp

Kurátor výstavy: Zsófia Kiss-Szemán

28. jún – 27. október  2019

Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác

Výstava predstavuje avantgardné umenie v strednej Európe prvýkrát komplexne: prezentuje najdôležitejšie tendencie, najvýznamnejšie okruhy umeleckej tvorby a najvýraznejších autorov vizuálneho umenia danej doby v stredoeurópskom kontexte.

Výstava Rozlomená doba zachytáva dvadsať rokov dramatického a dynamického vývoja moderného a avantgardného umenia v strednej Európe v rokoch 1908 – 1928. Sústreďuje sa na vypäté roky pred prvou svetovou vojnou v umeleckých centrách bývalého Rakúsko-Uhorska a na úvodné desaťročie budovania novovzniknutých štátnych útvarov, v ktorých už umenie získalo kritickú spoločenskú úlohu vďaka silnej ľavicovej orientácii väčšiny mladých autorov. Rozsiahla expozícia na prízemí, druhom a treťom poschodí Mirbachovho paláca Galérie mesta Bratislavy v dvanástich tematických celkoch prináša široký prierez väčšinou hlavných oblastí, v ktorých sa uskutočňovala premena dobového výtvarného myslenia, od závesného obrazu, sochy, kresby a grafiky po typografické návrhy, filmové scenáre a fotografické experimenty, časopisy a zborníky. Divák môže sledovať zvraty umeleckých postojov, ku ktorým dochádzalo v prvej dekáde v autoportrétoch, mužských a ženských aktoch, vyhranených psychických stavoch a zápasoch o novú formu, v druhej dekáde zasa vo vzťahu človeka k mestu a stroju, v archetypálnom poňatí prírody a v utváraní panteistických mytológií; veľký dôraz sa kladie na ustálenie abstraktných prístupov, ktoré sa po roku 1918 snažili obsadiť umeleckú scénu. Obidve obdobia od seba výrazne oddeľuje prvá svetová vojna (1914 – 1918), ktorá kruto zasiahla do života takmer každého z vystavujúcich autorov, pričom mnohí v nej aj bojovali, a to na oboch stranách frontu. Kým starší autori po vojne plynulo nadviazali na svoju predošlú tvorbu, mladí už vnímali nepreklenuteľnú priepasť medzi umením pred rokom 1914, s ktorým už nechceli mať nič spoločné, a po roku 1918, keď často prichádzali s návrhmi nových izmov, ako bol napríklad český poetizmus či maďarský konštruktivizmus.

     Tematické časti prepájajú umelcov z rôznych častí bývalého Rakúsko-Uhorska i nástupníckych štátov ako Československo, Maďarsko, Poľsko, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov bez ohľadu na ich skupinovú či smerovú príslušnosť a ich pôvod. Zatiaľ čo jedna zo stránok moderného umenia si zachovávala vzťah k národnostným požiadavkám, ktoré po roku 1918 ešte zosilneli, avantgarda sa dostávala nad ne a neviazala sa na štátne hranice; časopisy sa pre ňu stali vzájomným komunikačným prostriedkom medzi jednotlivými centrami, nech už sa nachádzali na území bývalej strednej Európy, v Paríži, Moskve či Berlíne. Už generácia, ktorá nastúpila po roku 1908, si utvárala – často prostredníctvom galeristov, výtvarných kritikov a najrôznejších organizátorov – sieť vzájomných vzťahov, ktoré sa ešte viac rozvinuli začiatkom dvadsiatych rokov; tvorili ju putovné výstavy a neskôr najmä medzinárodne chápané časopisy a zborníky s množstvom zahraničných prispievateľov, ktorých texty bežne vychádzali v pôvodnom znení. Aj keď moderné a avantgardné umenie bolo v jadre silno polarizované a rôznorodé už od svojho vzniku po polovici 19. storočia, jeho pluralita sa naplno prejavila až v čase zápasov o kubizmus i vo všestrannej recepcii konštruktivizmu.     

     Výstava Rozlomená doba, prinášajúca vyše tristo titulov od takmer stovky autorov, ako aj ukážky dôležitých dobových časopisov, je doplnená množstvom dokumentárnych filmových záberov a ukážok z obľúbených nemých filmov. Výpožičky pochádzajú z viac než štyridsiatich štátnych a súkromných zbierok. Súčasný variant výstavy je výraznejšie doplnený o exponáty reprezentujúce aj špecifický príspevok slovenskej moderny. Výstava je súčasťou veľkého medzinárodného projektu, ktorý sa začal v Olomouci, pokračoval v Krakove a po Bratislave sa ukončí výstavou v maďarskom Pécsi.  

     Počas realizácie projektu vyjde aj rovnomenná publikácia so štúdiami popredných zahraničných a domácich odborníkov.