
Vedeli ste, že
Galéria mesta Bratislavy vydáva detských sprievodcov k výstavám?


Rozlomená doba 1908-1928. Avantgardy v strednej Európe
Rozlomená
doba 1908 – 1928. Avantgardy v strednej Európe
Rozsiahly projekt Rozlomená doba 1908 – 1928. Avantgarda
v strednej Európe s výstavou, sprievodnými podujatiami a
mimoriadnym vzdelávacím programom je realizovaný
v spolupráci štyroch inštitúcií v strednej Európe:
Múzeum
umenia v Olomouci
Medzinárodné
centrum v Krakove
Múzeum
Janus Pannonius v Pécsi
Galéria
mesta Bratislavy
Autorská
koncepcia: Lenka Bydžovská Karel Srp
Kurátor
výstavy: Zsófia Kiss-Szemán
28.
jún – 27. október 2019
Galéria
mesta Bratislavy, Mirbachov palác
Výstava predstavuje
avantgardné umenie v strednej Európe prvýkrát komplexne: prezentuje
najdôležitejšie tendencie, najvýznamnejšie okruhy umeleckej tvorby
a najvýraznejších autorov vizuálneho umenia danej doby v
stredoeurópskom kontexte.
Výstava Rozlomená
doba zachytáva dvadsať rokov dramatického a dynamického vývoja
moderného a avantgardného umenia v strednej Európe v rokoch 1908
– 1928. Sústreďuje sa na vypäté roky pred prvou svetovou vojnou
v umeleckých centrách bývalého Rakúsko-Uhorska a na úvodné desaťročie
budovania novovzniknutých štátnych útvarov, v ktorých už umenie získalo
kritickú spoločenskú úlohu vďaka silnej ľavicovej orientácii väčšiny mladých
autorov. Rozsiahla expozícia na prízemí, druhom a treťom poschodí Mirbachovho
paláca Galérie mesta Bratislavy v dvanástich tematických celkoch prináša široký
prierez väčšinou hlavných oblastí, v ktorých sa uskutočňovala premena dobového
výtvarného myslenia, od závesného obrazu, sochy, kresby a grafiky po
typografické návrhy, filmové scenáre a fotografické experimenty, časopisy
a zborníky. Divák môže sledovať zvraty umeleckých postojov, ku ktorým
dochádzalo v prvej dekáde v autoportrétoch, mužských a ženských
aktoch, vyhranených psychických stavoch a zápasoch o novú formu, v druhej
dekáde zasa vo vzťahu človeka k mestu a stroju, v archetypálnom
poňatí prírody a v utváraní panteistických mytológií; veľký dôraz sa
kladie na ustálenie abstraktných prístupov, ktoré sa po roku 1918 snažili
obsadiť umeleckú scénu. Obidve obdobia od seba výrazne oddeľuje prvá svetová
vojna (1914 – 1918), ktorá kruto zasiahla do života takmer každého z vystavujúcich
autorov, pričom mnohí v nej aj bojovali, a to na oboch stranách
frontu. Kým starší autori po vojne plynulo nadviazali na svoju predošlú tvorbu,
mladí už vnímali nepreklenuteľnú priepasť medzi umením pred rokom 1914, s ktorým
už nechceli mať nič spoločné, a po roku 1918, keď často prichádzali s
návrhmi nových izmov, ako bol napríklad český poetizmus či maďarský
konštruktivizmus.
Tematické
časti prepájajú umelcov z rôznych častí bývalého Rakúsko-Uhorska
i nástupníckych štátov ako Československo, Maďarsko, Poľsko, Kráľovstvo
Srbov, Chorvátov a Slovincov bez ohľadu na ich skupinovú či smerovú
príslušnosť a ich pôvod. Zatiaľ čo jedna zo stránok moderného umenia si
zachovávala vzťah k národnostným požiadavkám, ktoré po roku 1918 ešte
zosilneli, avantgarda sa dostávala nad ne a neviazala sa na štátne
hranice; časopisy sa pre ňu stali vzájomným komunikačným prostriedkom medzi
jednotlivými centrami, nech už sa nachádzali na území bývalej strednej Európy, v Paríži,
Moskve či Berlíne. Už generácia, ktorá nastúpila po roku 1908, si utvárala – často
prostredníctvom galeristov, výtvarných kritikov a najrôznejších
organizátorov – sieť vzájomných vzťahov, ktoré sa ešte viac rozvinuli začiatkom
dvadsiatych rokov; tvorili ju putovné výstavy a neskôr najmä medzinárodne
chápané časopisy a zborníky s množstvom zahraničných prispievateľov,
ktorých texty bežne vychádzali v pôvodnom znení. Aj keď moderné a
avantgardné umenie bolo v jadre silno polarizované a rôznorodé
už od svojho vzniku po polovici 19. storočia, jeho pluralita sa naplno
prejavila až v čase zápasov o kubizmus i vo všestrannej recepcii
konštruktivizmu.
Výstava
Rozlomená doba, prinášajúca vyše tristo titulov od takmer stovky autorov, ako
aj ukážky dôležitých dobových časopisov, je doplnená množstvom dokumentárnych
filmových záberov a ukážok z obľúbených nemých filmov. Výpožičky
pochádzajú z viac než štyridsiatich štátnych a súkromných zbierok.
Súčasný variant výstavy je výraznejšie doplnený o exponáty reprezentujúce aj
špecifický príspevok slovenskej moderny. Výstava je súčasťou veľkého
medzinárodného projektu, ktorý sa začal v Olomouci, pokračoval
v Krakove a po Bratislave sa ukončí výstavou v maďarskom
Pécsi.
Počas
realizácie projektu vyjde aj rovnomenná publikácia so štúdiami popredných
zahraničných a domácich odborníkov.