22.Mesiac fotografie

Výstava Rodinné balenie Jany Hojstričovej pripomína svojím názvom
„ekonomicky“ balený tovar ponúkaný mnohými obchodnými reťazcami. Ten môže
byť rôznorodý a za zvýhodnenú cenu poskytuje viac než toľko, čo nevyhnutne
spotrebujeme. Ak sa pozrieme na charakter dnešnej rodiny, zistíme, že o
„tradičnej“ rodine nemožno tak jednoznačne hovoriť. Rodina nadobúda oveľa
väčšiu variabilitu a v súčasných spoločnostiach neexistuje jeden kanonizovaný typ
rodiny, ale mnoho rodín. „Dnes sa rodiny ocitajú v prechodnej fáze medzi
spoločnosťou, v ktorej existovala jediná platná norma rodinného života,
a pluralitným modelom, považujúcim rôznorodosť noriem za legitímnu, ba
dokonca žiaducu“ (Robert a Rhona Rapoport). Táto transformácia spôsobuje
nemálo problémov najmä v takej spoločnosti, ktorá zotrváva na tradičných
rodinných hodnotách a nepripúšťa iné varianty modelov. Tie sú samozrejme
v spoločnosti reálne prítomné, ale sociálne zábezpeky a istoty pre „inakosť“
zaostávajú. Diferenciácia rodinných foriem na jednej strane prináša slobodu
v rozhodovaní sa, na strane druhej vytvára ekonomický, a teda i existenčný tlak na
jedinca. Vôľa k individuálnemu rozhodnutiu o vlastnom živote môže byť
vykúpená aj samotou a stratou bezpečia. Sú to všetko riziká čím ďalej viac
podstupované.
Jana Hojstričová sa cielene vo svojej tvorbe venuje už roky téme rodiny. Nejde o nejakú sentimentálnu vizuálnu rovinu, ale skôr o analytický spôsob videnia
konkrétnych sociálnych javov v spoločnosti. Na výstave autorka prezentuje 3
súbory, ktoré sa danou témou zaoberajú. Najrozsiahlejší cyklus fotografií Rodinný
portrét (2012) zobrazuje rodinných príslušníkov autorky. Nejde však o štandardné
rodinné portréty s črtami tváre, ale skôr o portréty jednotlivých tiel. Tým, že Jana
Hojstričová volí zväčša neutrálne prostredie, zbavuje ho akýchkoľvek ďalších
sociálnych charakteristík, koncentruje pozornosť diváka na telo samotné. Bez
zjavnej štylizovanosti, patetickosti sa telo prejaví tak, že v konečnom dôsledku
odkryje pozíciu, postoj, možno energiu fotografovaného. Akoby nekonečný rad
„portrétov-neportrétov“ prináša jednoduchú správu o stave tela: o vekovej
kategórii, životnej dráhe. Špecifickou inštaláciou buduje akýsi vizuálny rodokmeň
svojich najbližších, ale opäť skôr vyratúva ich rodinný stav, vzájomný pomer,
možnú hierarchiu. Trochu iným spôsobom pracuje na cykle Hana (2012), ktorú
včlenila do svojej rodiny pre ich vzájomný blízky vzťah. Jej telo fotografuje
v jeho prirodzenom prostredí, a hoci ide o inscenované fotografie, predsa len je
zásadnejšia samotná topografia tela, jeho modelácia svetlom a stav, v ktorom sa
práve nachádza. Na fotografiách môžeme odčítať symbiózu medzi stavom mysle
a telom.
Najaktuálnejším súborom fotografií autorky je Unavená domácnosť (2012). Aj
napriek tomu, že ide o inscenované fotografie, dozvedáme sa z nich niečo zo
situácie v neúplných rodinách. Ide o voľnú vizuálnu interpretáciu sociológov, ktorí
sa podrobne zaoberajú stavom dnešnej rodiny. Impulzom pre vznik tohto súboru
bol krátky rozhovor so sociologičkou, ktorá vysvetľovala dôvody toho, prečo muži
v určitom veku opúšťajú svoje manželky. Okrem tradičných, nám všetkých
známych dôvodov uvádzala aj posadnutosť žien v starostlivosti o rodinu
a domácnosť, a to až do takej miery, že dochádza k strate seba samej,
k neschopnosti prinášať vlastné podnety a postoje zvonku smerom do rodiny.
Dokonca sa zmienila, že v prípade takýchto žien dochádza k tomu, že mužovi
žena začne v prenesenom slova zmysle „splývať s nábytkom“. Ženy na
fotografiách splývajú s nábytkom, unavené sedia na pohovke, alebo sa opierajú
o kuchynskú linku. Sú osamelé, zato v dokonale čistej domácnosti. Veľa žien
v dnešnej dobe má ambíciu venovať sa svojej rodine, zanechajúc pritom svoje
profesie, koníčky. Ich mentálny svet sa však postupne zmenšuje a servis, ktorý
zabezpečujú pre rodinu, postupne stráca hodnotu.
Kurátorka Bohunka Koklesová
O autorke Jana Hojstričová sa narodila v roku 1972 na Myjave /Slovensko/. Vyštudovala Vysokú
školu výtvarných umení v Bratislave, odbor fotografia. Pracuje ako fotograf a pedagóg. Od
roku 1998 pedagogicky pôsobí na Katedre fotografie a nových médií VŠVU, od roku 2007
je vedúcou katedry. Zúčastnila sa mnohých domácich a zahraničných výstav
a fotografických festivalov, napr: Fotofest Houston, Mesiac fotografie Bratislava,
Medzinárodný festival mladej fotografie v Ľubľani, Medzinárodný festival fotografie v
Lodži, Septembre de la Photographie, Lyone, Mois de la Photo a Paris vo Francúzsku. Žije
a pracuje v Bratislave. Jana Hojstričová vstúpila na výtvarnú scénu v 90. rokoch 20.
storočia. Nosnou témou jej tvorby je telo, ktoré stavia do kontextu s rastúcim vplyvom
konzumnej spoločnosti naň.