Roberto Malquori-Kultúrna synestézia

Roberto Malquori sa narodil v roku 1929 v Castelfiorentino.

Keď roku 1970 vniklo vo Florencii Hnutie 70, ktoré vymýšlalo teórie o technologickom umení vyznačujúcom sa sebairóniou a sebakritikou a snažilo sa ho kombinovať s inými umeleckými disciplínami: poéziou, sociológiou, fotografiou, divadlom a inými, Malquori sa k nemu pridal organizovaním rôznych výstav a podujatí.

Po tom, čo uskutočnil svoju prvú autorskú výstavu v roku 1964 v Galérii L’Indiano vo Florencii, Malquori navštívil Bienále v Benátkach, kde si všimol istú súvislosť jeho vlastnej tvorby s dielami Roberta Rauschenberga a Jaspera Johnsa, hlavnými predstaviteľmi amerického Popartu.

V roku 1965 sa stáva súčasťou hnutia "Bauhaus Situazioniste", ktoré Jörgen Nash založil po odlúčení sa od skupiny Guya Deborda "Internazionale Situazionista". Situacionizmus mal za cieľ vytvárať priestor, v ktorom by sa jedinci mohli vedome zúčastňovať na živote a nebyť len pasívnymi pozorovateľmi, masmédiami ponúkaného predstavenia: toto bolo jedným z cieľov Malquoriho tvorby, ktorého sa nevzdáva ani počas svojho aktívneho pôsobenia v švédskom hnutí; Jeho posledná výstava sa uskutočnila v roku 2001 v Drakabygget v Goteborgu. V roku 1969 sa zaradil medzi umelcov, ktorí podporili iniciatívu "Centro Tèchne", založenú Eugeniom Miccinim.

Malquori sa uchyľuje k časopisom a k všetkému čo ponúka dennodenne konzumná publicistika a pristupuje k tomu so svojskou technikou prenosu tlačiarenských farieb, vytvára nové obrazy plné tvárí, postáv, odkazov, nápisov, čím ich vytrháva z pôvodného kontextu a pripisuje im nové významy.

V súvislosti s jeho dielami sa hovorilo o atmosfére lunaparku, ale aj posledného súdu a miniatúrneho kódu. Malquori nám predstavuje svet prostredníctvom obrazov poskladaných z obrazov a ponúka nám súčasný svet uchyľujúc sa k tým istým materiálom, ktoré nás dennodenne zaplavujú a kde sa len ťažko odoláva masmediálnemu vplyvu. Malquori podáva protijed voči očividným okultným našepkávačom masovej komunikácie.

Ide o pretrvávajúcu výzvu k našej osobnej a kolektívnej pamäti, ktorá dovoľuje každému pozorovateľovi využiť jeho diela individuálnym a uvedomelým spôsobom.

Jeho tvorba sa môže jednoznačne zaradiť do umeleckého prúdu Popartu so spoločnými provokatívnymi prvkami New Dada.

V roku 2007 predstavil v Galleria D'arte Aurelio Stefanini výber z tvorby pochádzajúcej zo šesťdesiatych rokov s prezentáciou v katalógu od Waltera Guadagniniho, po ktorej v roku 2008 nasledovala ďalšia výstava súčasných prác venovaných kinematografii s prezentáciou v katalógu od Flaminia Gualdoniho, Jeana Sellema e Raffaela Simonginiho.

V roku 2009 sa zúčastnil výstav: - “Parole Contro – 1963/68” Montevarchi, Arezzo – “Mille Miglia” Galleria D’Arte Colossi Br – “Cento Artisti per l’Aquila” Museo d’Arte moderna, Pescara – “ArtVerona 2009” autoská výstava – “L’albero futurista di Leonardo” Vinci, Firenze.