Protiklady

Výstava sa koná v spolupráci so Slovenským inštitútom v Moskve, www.simoscow.mfa.sk ↗

Igora Kalný (1957-1987) vstupuje na slovenskú a českú neoficiálnu výtvarnú scénu na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia. Ako mladý, vlastnú cestu hľadajúci autor bez akademického školenia sa zoznamuje s generačne staršími bratislavskými výtvarníkmi z okruhu analytických tendencií (Milan Bočkay, Klára Bočkayová, Dezider Tóth, Otis Laubert, Igor Minárik), literátmi (Jiří Olič, Oleg Pastier, Ráchel Archleb, Tomáš Petřivý) organizátormi alternatívnej kultúry (Ján Budaj, František Mikloško) a českou scénou (Jiří Valoch, Dalibor Chatrný). Otvorený voči získaným podnetom dokázal Kalný vytvoriť osobitý jazyk, blízky vizuálnej poézii. Jeho tvorba, ovplyvnená konceptuálnym umením, v rámci ktorej sa venoval maľbe, akcii, hudobným a literárnym experimentom, sa vyprofilovala predovšetkým prostredníctvom dominantného média kresby a jej analýzy.

Kalného tvorbou sa prelína pretrvávajúca fascinácia zo sveta detskej tvorivosti, radosť z hry, trpezlivého zaujatia a objavovania. Charakterizujú ju protiklady medzi uzavretosťou – extrovertnosťou, poriadkom – chaosom, konkrétnym – abstraktným, vážnym – hravým, poznaným a iba tušeným. Tie sú v rôznej miere a intenzite prítomné vo väčšine navzájom sa prelínajúcich cykloch kresieb ceruzkami, tušom, či tlačiarenskou farbou, ktoré tvoria dominantnú líniu Kalného tvorby. Zdanlivá forma ich rozpracovanosti sa v nich stáva konečným riešením, výsledným dielom. Špecifická lyrika Kalného kresieb vychádza z jednoduchosti a zároveň viacvrstvovosti vyjadrenia. Sú akousi sondou, hľadaním vlastnej cesty k podstate. Jednotlivé témy a cykly sa stávajú prostriedkami, zastaveniami na nej. Od kresieb štruktúr, osnov a sietí prechádza začiatkom 80. rokov k záujmu o obyčajné každodenné predmety. Pečiatkové kresby, vznikajúce otláčaním detských pečiatok so zvieracím motívom kontrastujú s banálnosťou a absurditou vyplývajúcou z kontextu neslobodnej doby, ktorej nezmyselnosť na autorov vnútorný i vonkajší svet doliehala. Práca so slovom a jeho sémantikou je prítomná v akciách dokumentovaných fotografiou a gestických záznamoch písmen, smerujúcich ku geometrickým kompozíciám. Od obkresľovania reálnych predmetov (lampa, okuliare, vešiak), dospieva od polovice 80. rokov k obkresľovaniu seba samého – rúk, nôh i celého tela. Existenciálne záznamy tela, Telovky tvoria vrcholné, no zároveň posledné obdobie autorovej predčasne uzavretej, no napriek tomu ucelenej tvorby, pozostávajúcej zo stoviek diel. Igor Kalný nimi vytvoril svojrázne autoportréty, vymedzil priestor naplnený efemérnou váhou vlastnej existencie. Zanechal nám stopu v podobe svojej tvorby, ktorá nás pozýva k vnútornému dialógu a objavovaniu jeho umeleckého i ľudského posolstva.

Daniela Čarná