NADÁCIA MLADÁ SLOVENSKÁ MAĽBA: Martin a Eva Moflárovci

Kontemplácia Evy Moflárovej a Martina Moflára

V rokoch 2006 - 2007 Nadácia Mladá maľba zakúpila do svojich zbierok obrazy od viacerých mladých slovenských výtvarníkov. Jej cieľom bolo od začiatku pomáhať talentovaným umelcom či už samotným zakúpením diel, organizovaním výstav či tlačením katalógov. Tieto jej ambície, kvalita výberu, pokračovanie nákupov diel od mladých autorov a v neposlednom rade aj programové vyhýbanie sa obchodu s týmito dielami boli základom pre dlhodobejšiu spoluprácu s Galériou mesta Bratislavy. Výrazná finančná podpora zo strany Nadácie Mladá maľba umožnila realizáciu rozsiahlej výstavy Nová krv aj s vydanou publikáciou, či výstavu Juraja Puchovského s vydaným katalógom v roku 2008.

Pre tento rok sme sa dohodli na spolupráci pri dvoch výstavách. Prvou z nich je prezentácia tvorby Evy Moflárovej (rod. Krutákovej) a Martina Moflára, po nej bude nasledovať výstava obrazov Ildikó Pálovej.

Eva Moflárová a Martin Moflár študovali na Fakulte výtvarných umení a intermédií TU v Košiciach, kde vďaka pedagógom (prof. Rudolf Sikora, prof. Juraj Bartusz, doc. Adam Szentpétery, mgr. art. Zbyněk Prokop a ďalší) vládla značná sloboda kreativity, kde nikto nebol nútený do polôh, kde sa cítil neisto.

Je len prirodzené, že tvorba obidvoch autorov sa vyvíjala, približne od štvrtého ročníka sa intenzívnejšie začali venovať geometrickej abstrakcii. V tvorbe Martina Moflara bol spočiatku citeľný vplyv Josepha Beuysa, čoskoro sa začína výraznejšie venovať maľbe a jeho obrazy majú povahu pomerne dynamického gesta. K výraznému vyzneniu napomáha aj používanie farby bez štruktúr s odklonom od väzby na primárne geometrické tvary, ktorých kraje nie sú jasne ohraničené. Jeho maľby majú až analytický charakter. Redukuje farby na monochrómne tóny, predovšetkým odtiene čiernej a šedej. Sústreďuje sa na veľkoformátové obrazy, ktoré mu umožňujú možnosti slobodnejšej maľby, v ktorých skúma vzťah medzi ohraničenosťou a neohraničenosťou. Autor sa zaujíma aj o paleontologické nálezy. Fascinuje ho skôr evolúcia a vznik života, jeho fyzické a duševné možnosti vývoja, ako kultúrna história. Tieto jednotlivé prvky používa aj vo svojej tvorbe ako vzdialenejšie inšpiratívne zdroje, ktoré transformuje vo svojej maľbe a mení na geometrizujúce tvary. Tento záujem sa odráža aj vo vedeckom prístupe k samotnej maľbe. Maľba je v jeho ponímaní dlhodobým analytickým procesom v hľadaní vzťahu medzi minulosťou (v jeho prípade až prehistorickou ) a súčasnosťou, medzi materiálnym a nemateriálnym. Eva Moflárová sa vo svojej tvorbe rovnako sústreďuje na geometrickú abstrakciu a predstavuje vo svojej generácií pomerne ojedinelé vedomé nadväzovanie na klasickú abstrakciu, ale už v inom ponímaní a chápaní.