Mednyánszky, Barbizon a Stimmungsimpressionismus
Ladislav MEDNYÁNSZKY (1852 Beckov – 1919 Viedeň, Rakúsko) bol jednou z najvýznamnejších maliarskych osobností na prelome 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejší umelec Barbizonu u nás. Mednyánszky bol vo svojej dobe uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval prežitie zážitku umelca, jeho individuálne pocity a nálady, maliar čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň. Neskôr pridal aj niektoré skúsenosti impresionistickej maľby, ale často sa vracal k obrazom hmlistých nálad v tmavých tónoch, k interiérom lesov a rozľahlých bažinatých nížin s vodnými hladinami ako v Babrizone. Mednyánszky vytváral svoje krajinomaľby na majstrovskej úrovni s nádychom živej krajiny.
Výstava prezentuje 25 malieb súvisiacich s barbizonsky chápanou a interpretovanou maľbou zo zbierok Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy a zo súkromných zbierok.
Výstava prezentuje 25 malieb súvisiacich s barbizonsky chápanou a interpretovanou maľbou zo zbierok Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislavy a zo súkromných zbierok.
Ladislav Mednyánszky
Mednyánszky sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove (dnes SR) a bol pokrstený ako Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky. Do roku 1863 vyrastal v Beckove v rodinnej kúrii, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach. V rokoch 1864 – 1865 ho súkromne vyučoval rakúsky maliar Thomas Ender, ktorý mu neskôr posielal aj sadrové modely a iné pomôcky. V rokoch 1872 – 1874 študoval na AVU v Mníchove (prof. Alexander Strähhuber, prof. Otto Seitz), v rokoch 1874 – 1875 na École des Beaux Arts v Paríži (prof. Isidor Pils). Avšak skoro si uvedomil, že nechce pokračovať v štúdiách na akadémiach. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s László Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V rokoch 1875 – 1876 Mednyánszky žil s väčšími-menšími prestávkami v Paríži a v Barbizone a vystavil svoje obrazy na Salóne. V roku 1876 mal naňho najväčší vplyv Francois Millet. Na jar 1877 navštívil prvý raz Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877 – 1878) a opäť do Francúzska (1889 – 1892, 1896 – 1897). Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti a vo Viedni a počas svojich pobytov aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku, Rakúsku a Taliansku. Do konca 19. storočia sa pravidlene vracal domov do Beckova a Strážok. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako frontový maliar a vytvoril celý rad umelecky náročných a strhujúcich výpovedí o zmysle existencie človeka a o hodnote jeho života.
V deväťdesiatych rokoch sa Mednyánszkeho tvorba uvoľňovala, a s poznatkami impresionistickej maľby sa jeho paleta ešte viac vyjasnila. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu a iné vedy, takisto o budhizmus a o teozofiu, ktoré mal zámer istým spôsobom zapracovať do svojich diel. Časom pribudli aj expresívne ťahy štetca a energický spôsob maľby, a v prvej dekáde 20. storočia aj expresívne poňaté maľby.
Počas prvej svetovej vojny sa Mednyánszky dobrovoľne prihlásil do armády ako frontový umelec, kedy jeho figurálna tvorba vrcholí v období vojny, kedy sa rad vydedencov a tulákov premieňa na širokú masu bezbranných a zúfalých ľudí.
Mednyánszky sa narodil 23. apríla 1852 v Beckove (dnes SR) a bol pokrstený ako Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky. Do roku 1863 vyrastal v Beckove v rodinnej kúrii, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach. V rokoch 1864 – 1865 ho súkromne vyučoval rakúsky maliar Thomas Ender, ktorý mu neskôr posielal aj sadrové modely a iné pomôcky. V rokoch 1872 – 1874 študoval na AVU v Mníchove (prof. Alexander Strähhuber, prof. Otto Seitz), v rokoch 1874 – 1875 na École des Beaux Arts v Paríži (prof. Isidor Pils). Avšak skoro si uvedomil, že nechce pokračovať v štúdiách na akadémiach. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s László Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V rokoch 1875 – 1876 Mednyánszky žil s väčšími-menšími prestávkami v Paríži a v Barbizone a vystavil svoje obrazy na Salóne. V roku 1876 mal naňho najväčší vplyv Francois Millet. Na jar 1877 navštívil prvý raz Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877 – 1878) a opäť do Francúzska (1889 – 1892, 1896 – 1897). Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti a vo Viedni a počas svojich pobytov aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku, Rakúsku a Taliansku. Do konca 19. storočia sa pravidlene vracal domov do Beckova a Strážok. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako frontový maliar a vytvoril celý rad umelecky náročných a strhujúcich výpovedí o zmysle existencie človeka a o hodnote jeho života.
V deväťdesiatych rokoch sa Mednyánszkeho tvorba uvoľňovala, a s poznatkami impresionistickej maľby sa jeho paleta ešte viac vyjasnila. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu a iné vedy, takisto o budhizmus a o teozofiu, ktoré mal zámer istým spôsobom zapracovať do svojich diel. Časom pribudli aj expresívne ťahy štetca a energický spôsob maľby, a v prvej dekáde 20. storočia aj expresívne poňaté maľby.
Počas prvej svetovej vojny sa Mednyánszky dobrovoľne prihlásil do armády ako frontový umelec, kedy jeho figurálna tvorba vrcholí v období vojny, kedy sa rad vydedencov a tulákov premieňa na širokú masu bezbranných a zúfalých ľudí.
Výstava sa koná s finančným prispením Ministerstva kultúry SR
