Lietajúca ryba

Myslíte si, že ryba nedokáže lietať? O opaku vás presvedčí výstava výtvarných diel svetoznámeho umelca Ladislava Gudernu. Tento uznávaný umelec slovenského pôvodu svojou tvorbou výrazne ovplyvnil myslenie ako na domácej, tak i zahraničnej výtvarnej scéne. „Výstava sa koná pri príležitosti 90. výročia umelcovho narodenia a je už dvanástym pokračovaním umeleckého projektu Henkel Slovensko Slovensku, ktorý úspešne už od roku 1999 zastrešuje spoločnosť Henkel Slovensko“, povedal Juraj Lackovič, otec myšlienky projektu.
Ladislav GUDERNA
(1921 Nitra – 1999 Vancouver, Kanada)
Ladislav Guderna študoval na ŠUR (prof. Ľ. Fulla), na súkromnej maliarskej škole M. Schurmanna, na výtvarnom oddelení SVŠT v Bratislave (prof. J. Mudroch, M. Benka) a čiastočne aj na AVU v Belehrade. Bol členom SVU Mánes v Prahe, Bloku SVU, SVU 29. augusta, neskôr SSVU. V roku 1948 vystavoval na BAienále v Benátkach, v roku 1958 získal striebornú medailu za výtvarné návrhy na EXPO ´58 v Bruseli. V roku 1968 na protest proti okupácii Československa emigroval do Kanady, kde žil a tvoril do roku 1999 (Toronto, Vancouver). V roku 1979 sa stal členom surrealistickej skupiny Melmoth Vencouver, so synom Martinom vydával surrealistické revue Scarabeus. Bol členom skupiny West Coast Surrealist Art v Kanade. V roku 1990 sa stal členom skupiny Q v Bratislave. Absolvoval početné študijné cesty po celom svete a dostal viaceré štátne i umelecké ocenenia doma i v zahraničí.
V začiatkoch svojej tvorby – po stopách Rouaulta a podľa príkladu Mudrocha a Matejku – maľoval obrazy s expresívnym nasadením a využitím výrazných čiernych obrysových línií. Následne sa obrátil k tvorbe P. Picassa ako k najdôležitejšiemu inšpiračnému zdroju, čo prinieslo aj nový prístup k chápaniu a riešeniu obrazu. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na teoretické problémy umenia, čím predstavoval najradikálnejšie stanovisko oproti predchádzajúcej generácie druhej svetovej vojny. Po roku 1948 bola jeho maľba čiastočne poznačená duchom dogmatického realizmu, ktorá sa však vyznačovala istou metafyzickou statickosťou a strohou vecnosťou. Po odchode do Kanady v roku 1968 sa spočiatku vrátil k svojmu vrcholnému obdobiu z rokov 1945 – 1948, ktoré ho následne doviedlo k experimentovaniu a rozvíjaniu tvorby smerom k surrealizmu. Túto polohu surrelizmu už do konca tvorby neopustil. Vo svojej maľbe a kresbe sa sústredil na imaginatívnu polohu s metaforami vyjadrujúcimi harmonický súlad, krásu, radosti života a zobrazujúcimi svet, ktorý francúzsky surrealista José Pierre nazval „rajom“.
K výstave bola vydaná publikácia.