Lajos Szalay - Koloman Sokol - Pablo Picasso

Keď som v roku 2005 pripravoval retrospektívnu výstavu Kolomana Sokola v Národnej galérii v Budapešti, participovala na jej realizácii aj odborná pracovníčka tejto inštitúcie, výtvarná teoretička Lilla Szabó. Približne pred troma rokmi ma bližšie oboznámila s tvorbou maďarského výtvarníka Lajosa Szalaya. Je až zvláštne, koľko styčných bodov môžeme nájsť medzi autormi, ktorí sa pravdepodobne nikdy nestretli a svoju tvorbu zrejme ani nepoznali. Zachytávali tep doby, citlivo reagovali na aktuálnu sociálnu situáciu, bytostne sa ich dotýkali utlačovaní a ubiedení ľudia. Boli brilantnými až renesančne vybavenými kresliarmi a bytostnými figuralistami. Témy sú veľmi príbuzné: rodina, ženské akty, kone, býky, erotické motívy, vzťahy medzi ľuďmi, maliar a modelka, žena a Minotaurus... Obidvaja sa pohybujú naprieč spektrom dejín výtvarného umenia, významným zdrojom inšpirácie im bola antika. Pri hľadaní ideálu krásy sa u nich spája telesná krása s duševnou. Blízke sú im biblické témy Starého i Nového zákona. A nie je ani náhoda, že u oboch nachádzame motívy Dona Quijota ako symbolu márneho boja s veternými mlynmi. Svojím spôsobom ovplyvnili viacero generácií umelcov v krajinách, kde pôsobili, ich tvorba presahuje teritóriá ich rodných krajín. Koloman Sokol emigroval v roku 1948 do Ameriky a už nikdy sa na Slovensko nevrátil. Lajos Szalay odišiel do Argentíny a v roku 1988 sa s manželkou vrátil späť do Maďarska. V Liptovskom Mikuláši bolo vďaka veľkorysému daru autora v roku 2002 otvorené Centrum Kolomana Sokola, v Budapešti vytvorila Kovács Gábor Art Foundation (KOGART) mimoriadnu zbierku približne 500 diel Lajosa Szalaya. Jej riaditeľ Péter Fertőszögi zareagoval na myšlienku spoločného projektu mimoriadne ústretovo.

Tvorba Kolomana Sokola a Lajosa Szalaya mala viacero styčných bodov aj s umeleckým gigantom Pablom Picassom. Lilla Szabó navrhla spoločnú výstavu všetkých troch umelcov. Kubizmus Sokola ani Szalaya neovplyvnil, boli to skôr hraničiace otázky života a smrti, odcudzenosti a lásky, ktoré ich všetkých spájali. Spoločná výstava ich diel (napokon, Lajos Szalay už s Picassom raz vystavoval a Picasso údajne zo slovenských umelcov poznal len Kolomana Sokola) bola pre nás príliš lákavá, aby sme túto možnosť nevyužili a nepoukázali na skutočnosť, že aj mimo hlavných centier umenia sa môžu objavovať výnimočne zaujímavé umelecké solitéry, akými boli nesporne Koloman Sokol a Lajos Szalay.

Ivan Jančár