Kresby

Kresby Ivana Pavleho
Ivan Pavle je vášnivý bytostný kresliar. Kresba je preňho katarziou, bádaním o podobe tela a stave duše. Kresieb, ktoré sme mali k dispozícii na túto výstavu, boli stovky. Vybrať z nich nebolo jednoduché, autor dal v tomto prípade kurátorovi voľnú ruku. Zhodli sme sa na tom, že budeme prezentovať len kresby doposiaľ nevystavené či nepublikované. Mimochodom, sám ich považuje za mimoriadne intímne a nikdy ich nepredáva. S Ivanom Pavlem sa poznám prakticky od jeho ukončenia štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Už vtedy bol náruživým kresliarom, sám si podľa stredovekých receptúr vyrábal rôzne pastely, ktoré najlepšie vyhovovali jeho spôsobu kresby.
Kresby Ivana Pavleho majú značné výrazové rozpätie, rozdiely medzi nimi nie sú len v nuansách. Pohybuje sa naprieč dejinami umenia, hľadá všetky možnosti zobrazenia. V každej jednej akoby staval malý chrám citov v rôznych podobách – od smútku v duši cez hľadanie jej pokoja až po rôzne podoby jej rozorvanosti či nevyspytateľnosti. Nie sú to však konkrétne portréty. Tým sa Ivan Pavle vyhýba. Dej či príbeh sa v jeho kresbách takmer nenachádza, nie je pre neho podstatný, dôležitý je momentálny stav, prítomnosť, ktorá akoby bola zároveň chvením večnosti. V jeho skúmaní je významná stabilita na jednej strane a rozpad na strane druhej. Niektoré kresby majú takmer maliarsky charakter s výraznou plasticitou a takmer až sochárskym prístupom modelovania tvaru, pri iných je evidentný expresívny nepokojný rukopis. Figúra sa rozpadáva na jednotlivé časti, podobne ako staroveký alchymista hľadá jej esenciu.
Ivan Pavle zároveň vo svojich kresbách verí na dnes už často zaznávaný ideál krásy. Mnohé sú založené na antickej predstave kalokagatie, rovnováhy duševnej a telesnej krásy. Rovnako ako Umberto Eco vo svojich knihách Dejiny krásy a Dejiny ošklivosti analyzuje aj tieto vzájomné protipóly, z ktorých každý má svoje fascinujúce podoby. Pavle sa pohybuje až na samotných hraniciach možného zobrazovania ľudských stavov. Preto jeho kresby nemôžeme považovať za akýsi doplnok maľby alebo niečo prípravné, i keď ich podoby transformuje vo svojich obrazoch do iných tvarov.
Motív figúry v interiéri sa v jeho kresbách objavuje len zriedka. Je zaujímavé, že práve takúto kresbu sme vybrali na plagát a pozvánku. Postavu človeka v interiéri, v existenciálnej úzkosti, takmer s výkrikom na perách, ako v známom Munchovom obraze. Motívom jeho kresieb nie je len ľudská postava, ale aj zvieratá, predovšetkým kone, mačky a psy. Ivan Pavle k nim pristupuje rovnako ako ku skúmaniu ľudských bytostí. Zachytáva ich v najrôznejších polohách, podobách a stavoch – pokojných i desivých.
Takmer paralelne prebieha v Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy výstava zo zbierky kresby Múzea umění Olomouc Uhľom, štetcom, skalpelom, na ktorej môžeme vidieť majstrovské diela takých autorov ako Štursa, Filla, Kubišta, Šíma, Toyen, Zrzavý, Medek, Šimotová, Malich a mnohí ďalší. Aj táto výstava je jedným z dokladov špecifickosti a nezastupiteľnosti kresby.
Ivan Jančár