Klenoty českého výtvarného umenia II. 1956-1978 zo zbierok Vladimíra Železného

Kurátorka: PhDr. Magdalena Juříková
Manager výstavy: Ing. Jan Kukal
Výstava sa koná v spolupráci s Galériou Zlatá Husa
Galéria Zlatá Husa sústreďuje na svojej pôde jednu z najkvalitnejších a najrozsiahlejších súkromných zbierok českého umenia od roku 1900 do roku 1978. Práve epocha šesťdesiatych rokov, ktorá bola pre Vladimíra Železného jedným z podnetov k založenou zbierky, sa dočkala ako prvý súbor zatiaľ najrozsiahlejšej výstavy už v roku 2004 v Dome umenia mesta Brna, kde sa podarilo prezentovať okolo 350 diel. V čiastočne redukovanej podobe prichádza teraz aj do Bratislavy. Zahŕňa niektoré autorské zmeny v autorskej rovine, pretože sme sa spoločne rozhodli obmedziť, či celkom vynechať autorov, ktorí boli v nedávnej dobe v Bratislave pripomenutí monograficky, či v iných súvislostiach /Kolář, Boudník/.
Štruktúra zbierky je veľmi rozmanitá a široko koncipovaná. Vedľa hlavných prúdov doby sú v nej zastúpené i niektoré polozabudnuté mená či autori, ktorí sa vzdialili českému prostrediu v emigrácii, svoj význam pre fenomén šesťdesiatych rokov však nestratili. Zastúpenie jednotlivcov ani prúdov nemôže byť vo všetkých prípadoch reprezentatívne, podarilo sa však niekedy systematicky, inokedy dielom náhody sústrediť väčšie monografické celky. Vzhľadom ku komornému charakteru výstavy však musíme na výraznejší podiel J. Balcara, Věry a Vladimíra Janouškových, Jana Koblasy, Stanislava Kolíbala, Jiřího Načeradského, Theodora Pištěka, Aleše Veselého či Jaroslava Vožniaka rezignovať a prezentovať ich iba niekoľkými výraznými ukážkami. Niektoré významné postavy, ako Václav Boštík sú tu i v zbierke zastúpení iba symbolicky, keďže dostupnosť ich diel na trhu bola od druhej polovice 90. rokov, kedy zbierka začala vznikať, úplne minimálna. Tam, kde sa príležitosť rovnala nule, pokúsili sme sa získať aspoň diela zo začiatku sedemdesiatych rokov, kedy duch doby ešte celkom nevyprchal, alebo sa autorský názor práve ustálil /Otakar Slavík, Adriena Šimotová/. V niektorých prípadoch sme túto pomyselnú hranicu smelo prekročili z dôvodu silnej príťažlivosti k tvorbe i osobe autora /Bedřich Dlouhý, Karel Nepraš/. Neraz sme si počínali ako dokumentaristi a nehľadeli na atraktivitu diela ani vzťah k autorovi, neskôr sa však v plnej miere ukázala životaschopnosť týchto akvizícií /Václav Hejna/.
Výstavu uvádza krátka ouvertúra konca päťdesiatych rokov, ktorá má v sebe kúzlo prvých dotykov s rodiacou sa pluralitou názorov. Toto nadýchnutie a vzplanutie pre voľnosť prejavu je poznať z každého juvenilného diela dnešných klasikov. Ostatne úsilie o zmapovanie tohto vzrušujúceho obdobia, ktoré dnes môžeme hodnotiť menej emotívne a vo viacerých súvislostiach, nie je zďaleka na konci. Preverujeme slabšie miesta a hľadáme chýbajúce položky, ktorých zostal celý rad. Je to proces náročný na čas i prostriedky. Napriek tomu je charakter i rozmer tejto zbierky úctyhodný a zrovnateľný s obdobnými činmi z časov predvojnovej zberateľskej konjunktúry, kedy vtedajší podnikatelia, právnici a lekári neváhali vložiť značné prostriedky a tiež svoje srdce do umenia svojej doby a verili v jeho duchovný i materiálny potenciál.