Keramická tvorba z manufaktúry v Sévres od roku 1900 po súčasnosť

Galéria mesta Bratislava otvára svoje sály svetoznámej francúzskej porcelánke zo Sèvres, aby tá predstavila súbor dekoratívnych a úžitkových predmetov zostavený z diel tých najväčších umelcov 20. a 21. storočia, menovite Agathon Leonard, bratia Jan a Joël Martel, Jean Arp, Hajdu, Calder, Zao Wou-Ki, Arman, Louise Bourgeois, Yayoi Kusama, Ettore Sottsass a ďalší, nezabúdajúc na známeho slovenského umelca Mateja Krena.
Vystavované predmety sú zhotovené z fajansy, kameniny a najmä z porcelánu výnimočnými umeleckými remeselníkmi, ktorých zručnosť sa zrkadlí v stáročnej tradícii tejto Manufaktúry.
Vďaka tomu sa návštevník môže oboznámiť zo skutočne jedinečným charakterom umeleckej dielne, ktorá si už vyše tristo rokov udržuje popredné miesto vo výrobe umeleckej keramiky.
História
Porcelánka v Sèvres bola pôvodne založená už v roku 1740 na hrade Vincennes, a to keramikármi skúmajúcimi tajomstvo čínskeho porcelánu. Tajomstvo malo svoje meno: kaolín, ale v tom čase to za bránami Meissen en Saxe ešte nikto netušil. Ani potom ako sa tajomstvo stalo verejným, sme však dlhú dobu nevedeli, kde kaolín hľadať. Ponúklo sa náhradné riešenie, a tak vo Vincennes namiesto čínskeho originálu začali vyrábať jeho obdobu tzv. „krehký" porcelán. Technickú náročnosť celého výrobného procesu vyvažovali iba jeho jedinečné vlastnosti. Akoby zázrakom bolo v roku 1768 nájdené ložisko kaolínu v blízkosti mesta Limousin; odvtedy sme schopný produkovať rovnako porcelán „tvrdený". Postupom času Porcelánka zavádza do výroby aj ďalšie materiály obsahujúce väčšie či menšie množstvo kaolínu v závislosti od predmetu, ktorý má byť zhotovený.
Potom ako sa v polovici 18. storočia stal jej výhradným vlastníkom kráľ Ľudovít XV, Porcelánka sa sťahuje z Vincennes do Sèvres, malého mestečka na brehu Seine s ideálnou polohou na pol ceste medzi Parížom a Versailles. Odvtedy patrí do rúk francúzskeho štátu a spadá do pôsobnosti Ministerstva kultúry. V roku 2009 bola Porcelánka zlúčená s Národným múzeom keramiky a dnes spoločne tvoria tzv. „Centrum pre keramiku".
Takto sa stane, že umelecké predmety zo Sevrès dekorujú interiéry vládnych budov, používajú sa ako diplomatické dary a nielen, že sa nimi pýšia mnohé múzeá, ale čoraz viac figurujú aj v zbierkach súkromných zberateľov.
Remeselná výroba
„Keramička" zo Sèvres dokázala zachovať výrobné postupy a umelecké techniky prenášané z generácie na generáciu už od svojho vzniku. V súčasnosti ide o jedinú továreň na porcelán, ktorá si sama pripravuje keramickú hmotu (ílovitá hlina) z blokov kremeňa, živca a z kúskov kaolínu. Navyše používa originálne sadrové formy, mieša vlastné farby a transformáciou premieňa 24-karátové zlaté prúty na prášok. Už tradične sa tu taniere ciachujú jeden po druhom a keramika sa modeluje a zdobí ručne.
Povrchová úprava:
Glazovanie
S výnimkou tých, ktoré zostávajú vo forme tzv. črepu, každý kus keramiky prvotne vypálený pri teplote 980º je následne vložený do glazúrového kúpeľa, čím získa bezfarebnú povrchovú úpravu alebo email.
Maľovanie
Na kryciu vrstvu maliar voľnou rukou nanáša ozdobné motívy, a to podľa toho či je zvolená farebná paleta určená na nízkoteplotné alebo vysokoteplotné vypálenie. Pre získanie optimálneho jasu a sýtosti jednotlivých farieb je potrebné proces pálenia opakovať viackrát.
Valčekovanie
V Sèvres keramiku často odievajú do zlatého šatu. Nato, aby porcelán získal lesklý kovový nádych je nutné ho trieť a leštiť za pomoci špeciálneho nástroja vyrobeného z hematitu alebo achátu.
.........................................................................
Výber z vystavovaných predmetov
Vázový pár z Annecy: Tento typ vázy načrtol prvýkrát v roku 1906 Alexandre Sandier, riaditeľ umeleckých prác v rokoch 1887 až 1910. Pod jeho tvorivým vedením sa sèvreská Porcelánka otvorila vplyvom moderného umenia a vázy sa dočkali netradičných dekorácií. V tomto prípade ide o klasy urasteného obilia dokonale sa snúbiace s novou formou; vlčie maky dávajú celkovej kompozícii nádych radosti.
Váza Rapin 12: Tvar tejto pomerne veľkej vázy (78 cm) vyrobenej z fajansy navrhol dekoratér Henri Rapin. Jej výzdoba, výjav z vidieckej scény typický pre maľbu na kartón Jeana Beaumonta má predstavovať šťastie bukolického života.
Váza Decoeur 8: Emile Decoeur (1876-1953), slávny keramikár 20-tych rokov ako umelecký poradca v Sèvres za desaťročie svojej funkcie rozpracoval sériu nových foriem váz a pohárov.
Jean-Babtiste Gauvenet, umelecký sochár sèvreskej Porcelánky obohatil tento model o držadlá v podobe dvoch obrátených sirén z pozláteného porcelánu v bronzovej imitácii.
Svetská amfora: Maliar a sochár Jean Arp (1886-1966), tiež spoluzakladateľ hnutia Dada, ešte začiatkom 60-tych rokov koncipoval pre Porcelánku radu tzv. váz-sôch, u ktorých motív ženského tela je zreteľne prenesený do dekoratívnej podoby vázy.
Siamov odtlačok, 1990: Pôvodom z Indie, slon „Siam", potom ako s cirkusom prebrázdil Európu, stal sa v roku 1964 atrakciou Zoologického parku v Paríži. Na podnet dvorného sochára Jean-Luc Vilmoutha sa sèvreským modelárom podaril majstrovský kúsok, keď odobratý odtlačok slonieho chodidla technicky pozoruhodným spôsobom vpísali do porcelánu
Pohár Excelsior, 1996/1997: Táto nádoba v prenikavých farbách vypálená pri nízkej teplote stojí na pozlátenom kovovom sokli, ktorý bol taktiež vyrobený v Sèvre. Pohár bol navrhnutý v roku 1959 umeleckou dizajnérkou Mathilde Brétillot.
Predovšetkým Zátišie, 1998-1999: Jim Dine (*1935), maliar a sochár, ktorý svojou prácou výrazne ovplyvnil americký „POP-ART", je považovaný za velikána svojej generácie. V tomto diele akási melancholická poézia pramení z príznačného „predovšetkým", keď sa v profile troch váz (tradičný model Aubert č.2) miešajú ľudské a zvieracie podoby.
Interaktívny triptych, 1997/2005: Francúzsky maliar a sochár Arman (1928-2005), ako jeden zo zakladateľov hnutia Noví Realisti, sa dostal do povedomia už svojimi „Hromadami". Na tomto mieste, zvoleným prístupom, ktorý zodpovedá jeho sérii „Rozhnevania" ale v ďaleko pokojnejšej interpretácii, dokázal rozpitvať jednu z váz typu „Decoeur" a vyzdvihnúť jej čaro použitím modrej a zlatej, symbolických farieb Porcelánky v Sèvres. Tento majstrovský počin, absolútny technický unikát si ešte roky počká, kým sa mu nejaký iný „masterpiece" vyrovná.
Nature's study: Autorka Louise Bourgeois je popredná predstaviteľka moderného umenia, ktorá žije a tvorí v New Yorku. Príslušný námet realizovala vo viacerých prevedeniach: vystavená vo forme surového črepu, skulptúra kontrastuje s jeho celo pozlátenou verziou. Tak ako mnohé iné, dielo bolo inšpirované snovými formami z autorkinho detstva, do ktorých sú vyšité mystické významy niťou neznámej sily, miestami až hraničiacou z násilím.
Odore di Femmina (Vôňa ženy), 2006: Johan Creten, belgický keramikár a sochár (*1963), s použitím tradičnej metódy modelovanie-maskovanie? sám ozdobil torzo ženského tela okvetnými lístkami, ktoré vo svojej zdanlivej krehkosti ukrývajú skutočné nebezpečenstvo. Nejeden, čo ju chcel nosiť na rukách sa už poranil na jej britkých kvetinách. Nie porcelán ale kamenina, ktorú si Creten zvolil, je pre podobný exemplár v Sèvres veľmi zriedkavá.
Vázy Ruban (Stuha), 2008: Dizajnér Pierre Charpin (*1962) je od 50-tych rokov prvý, u ktorého si Porcelánka objednala novotvary určené, aby sa neskôr zapísali do jej dedičstva. Umelec sa rozhodol pre jednoduchosť a navrhol vázy s plochými stenami, ktoré s určitosťou budú inšpiráciou aj pre ďalšie generácie maliarov a dekoratérov. Na prvotnú realizáciu sa podujal samotný Charpin, keď v spolupráci s galériou „Kreo" nechal ožiť vázy (typu) Ruban tak, že na ich steny žiarivými farbami vygravíroval meandrovité stužky.
Zlatý duch, 2006: Tento humanoid s okom kyklopa je dielom japonského umelca Yayoi Kusama(*1929). Slávny a rovnako nadšený ikonograf ako Louise Bourgeois, Kusama dokáže dať svojim znepokojeniam žartovný až bezočivý výraz, ktorým oplýva aj jeho „Zlatý duch", vyhotovený v spolupráci s galériou „Pièce Unique".