JAN ZRZAVÝ - maliar snov
V spolupráci s Národnou galériou v Prahe a Českým centrom.
Výstava sa koná pod záštitou ministra kultúry Českej republiky Václava Jehličku a ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča.
K výstave vyšiel Detský sprievodca svetom Jana Zrzavého
(autorka: Daniela Čarná, galerijný pedagóg)
Po tridsiatich rokoch sa do Bratislavy (GMB) vracia jedna z legiend moderného českého výtvarného umenia Jan Zrzavý. Na reprezentatívnej výstave si bude mať verejnosť možnosť pozrieť viac ako sto Zrzavého plátien, akvarelov, kresieb, ale aj fotografií z jeho ateliéru a súkromia.
Prevažná časť exponátov pochádza z Národnej galérie v Prahe, zastúpené sú však aj diela z iných českých galérií a súkromných zbierok.
Iniciátorom a organizátorom je zberateľ a milovník umenia Jan Kukal, pre ktorého je tento projekt jubilejnou desiatou spoluprácou s GMB.
Autorovu tvorbu by sme mohli charakterizovať ako spojenie českého secesného symbolizmu a expresionizmu, neskôr až s viditeľnými prvkami kubizmu. Silný a rozhodujúci vplyv na jeho tvorbu mali impresionisti a pražská výstava francúzskych impresionistov v roku 1907 bola pre neho podnetom na neskorší pobyt v Paríži. Na Zrzavého vývoj vplývali aj jeho pobyty v Nemecku a v Taliansku, a pravdaže české krajina a súdobí českí výtvarníci a spisovatelia.
Nie je však umelcom ktorého tvorbu je možné vymedziť niekoľkými výtvarnými smermi či prúdmi, nech by už akokoľvek ovplyvnili moderné výtvarné umenie.
Je to veľký a svojrázny zjav, ktorého veľkosť možno merať len jeho tvorbou, rozmanitosťou, hĺbkou a osobitou poéziou.
Posolstvo tvorby Jana Zrzavého je nielen mimo výtvarných smerov, ale aj mimo času, mimo pominuteľnosti chvíle: je akoby nadčasové a univerzálne, je umelcovou výpoveďou o nemennosti bytostných vecí človeka, ako je smútok, samota, pokora, utrpenie, radosť, vznik aj zánik, život aj smrť. A pravdaže sú tu zátišia, je tu príroda, mestá, poézia striech a uličiek, je tu tlmený ohňostroj farieb a kompozícií, experiment aj opora a poučenie z tradície.
Kolekcia vybraných – prezentovaných diel tohto umelca je jedinečným kultúrnym počinom a hlbokým emotívnym zážitkom.
Prevažná časť exponátov pochádza z Národnej galérie v Prahe, zastúpené sú však aj diela z iných českých galérií a súkromných zbierok.
Iniciátorom a organizátorom je zberateľ a milovník umenia Jan Kukal, pre ktorého je tento projekt jubilejnou desiatou spoluprácou s GMB.
Autorovu tvorbu by sme mohli charakterizovať ako spojenie českého secesného symbolizmu a expresionizmu, neskôr až s viditeľnými prvkami kubizmu. Silný a rozhodujúci vplyv na jeho tvorbu mali impresionisti a pražská výstava francúzskych impresionistov v roku 1907 bola pre neho podnetom na neskorší pobyt v Paríži. Na Zrzavého vývoj vplývali aj jeho pobyty v Nemecku a v Taliansku, a pravdaže české krajina a súdobí českí výtvarníci a spisovatelia.
Nie je však umelcom ktorého tvorbu je možné vymedziť niekoľkými výtvarnými smermi či prúdmi, nech by už akokoľvek ovplyvnili moderné výtvarné umenie.
Je to veľký a svojrázny zjav, ktorého veľkosť možno merať len jeho tvorbou, rozmanitosťou, hĺbkou a osobitou poéziou.
Posolstvo tvorby Jana Zrzavého je nielen mimo výtvarných smerov, ale aj mimo času, mimo pominuteľnosti chvíle: je akoby nadčasové a univerzálne, je umelcovou výpoveďou o nemennosti bytostných vecí človeka, ako je smútok, samota, pokora, utrpenie, radosť, vznik aj zánik, život aj smrť. A pravdaže sú tu zátišia, je tu príroda, mestá, poézia striech a uličiek, je tu tlmený ohňostroj farieb a kompozícií, experiment aj opora a poučenie z tradície.
Kolekcia vybraných – prezentovaných diel tohto umelca je jedinečným kultúrnym počinom a hlbokým emotívnym zážitkom.
JAN ZRZAVÝ
mimoriadna osobnosť európskeho maliarstva
očami Jana Kukala, manažera výstavy a spoluautora projektu
očami Jana Kukala, manažera výstavy a spoluautora projektu
Nielen v talente samotnom, ale aj v mohutnosti pudov, vo veľkosti a sile jeho citu, vášní a vôle, v jeho veľkosti mravnej...je tajomstvo génia. Veľkosť umelca je podmienená jeho ľudskou veľkosťou. Len ak budeš veľkým človekom, môžeš byť aj veľkým umelcom
J.Z
Jan Zrzavý vytvoril svoj vlastný, jedinečný, nenapodobiteľný štýl – jeho tvorba vzrušuje a oslovuje milovníkov výtvarného umenia dodnes. Stal sa ikonou českej maľby a jeho obrazy patria k najdrahším na významných umeleckých aukciách, na druhej strane sa však stávajú predmetom falzifikovania.
Od smrti umelca uplynulo viac ako tridsať rokov a na jeho poslednú výstavu si pamätajú len starší návštevníci. V priestoroch Mirbachovho paláca mala veľký úspech v r. 1977.
Na výstave bude odprezentovaných viac než 100 diel, ktoré určite oslovia divákov, bez ohľadu na vek. Je zaujímavé, že 57 významných obrazov a kresieb zapožičala Národná galéria v Prahe, bez ktorej podpory by sa táto mimoriadna udalosť nemohla zrealizovať. NG v Prahe ešte za života autora dostala darom viac než 1400 diel.
Jan Zrzavý nadviazal na slávnu tradíciu starých majstrov, z ktorých najviac obdivoval Leonarda da Vinci. Považoval sa za žiaka Jana Kubištu, o ktorom napísal aj vo svojej knihe spomienok:Bez neho by som nebol čo som. Každý môj obraz pre Kubištou bol skokom do tmy. Lepšieho učiteľa a priateľa som snáď ani nemohol nájsť.
Jan Zrzavý bol pasívny homosexuál, ktorý miloval svoje obrazy viac než seba samého. Ťažko sa s nimi lúčil a svoje najobľúbenejšie si ponechával po celý život. Na ilustráciu len dve historky:Priateľ Zrzavého Josef Šíma namaľoval v Paríži skvelý portrét Zrzavého, ktorý mu odkázal: Jan, ty nič nevravíš – Tebe sa to nepáči? Vieš, mne sa páčia len moje vlastné obrazy, odpovedal Zrzavý (spomínaný portrét je súčasťou aj našej výstavy).Pri návšteve indické premiérky Indiry Ghándiovej na Pražskom hrade bol požiadaný, aby jej venoval obraz. Stalo sa, avšak za niekoľko hodín po audiencii žiadal dar späť.
Jan Zrzavý ako mnoho mimoriadne geniálnych osobností (Picasso, Mucha) bol veľmi zlým študentom a v žiadnej škole nevydržal viac než rok. V Havlíčkovom Brode na gymnáziu dostal päťku z nemčiny a trojku z kreslenia!!! Na „reálke“ v Kutnej Hore skončil dokonca so štyrmi päťkami, neskôr bol na pražskej „Umprumke“ po prvom roku štúdia vylúčený a niekoľko rokov neprijatý na AVU v Prahe. O jeho mimoriadnom talente svedčí, že svoj prvý slávny obraz Údolie smútku namaľoval už ako 17 ročný.
Od smrti umelca uplynulo viac ako tridsať rokov a na jeho poslednú výstavu si pamätajú len starší návštevníci. V priestoroch Mirbachovho paláca mala veľký úspech v r. 1977.
Na výstave bude odprezentovaných viac než 100 diel, ktoré určite oslovia divákov, bez ohľadu na vek. Je zaujímavé, že 57 významných obrazov a kresieb zapožičala Národná galéria v Prahe, bez ktorej podpory by sa táto mimoriadna udalosť nemohla zrealizovať. NG v Prahe ešte za života autora dostala darom viac než 1400 diel.
Jan Zrzavý nadviazal na slávnu tradíciu starých majstrov, z ktorých najviac obdivoval Leonarda da Vinci. Považoval sa za žiaka Jana Kubištu, o ktorom napísal aj vo svojej knihe spomienok:Bez neho by som nebol čo som. Každý môj obraz pre Kubištou bol skokom do tmy. Lepšieho učiteľa a priateľa som snáď ani nemohol nájsť.
Jan Zrzavý bol pasívny homosexuál, ktorý miloval svoje obrazy viac než seba samého. Ťažko sa s nimi lúčil a svoje najobľúbenejšie si ponechával po celý život. Na ilustráciu len dve historky:Priateľ Zrzavého Josef Šíma namaľoval v Paríži skvelý portrét Zrzavého, ktorý mu odkázal: Jan, ty nič nevravíš – Tebe sa to nepáči? Vieš, mne sa páčia len moje vlastné obrazy, odpovedal Zrzavý (spomínaný portrét je súčasťou aj našej výstavy).Pri návšteve indické premiérky Indiry Ghándiovej na Pražskom hrade bol požiadaný, aby jej venoval obraz. Stalo sa, avšak za niekoľko hodín po audiencii žiadal dar späť.
Jan Zrzavý ako mnoho mimoriadne geniálnych osobností (Picasso, Mucha) bol veľmi zlým študentom a v žiadnej škole nevydržal viac než rok. V Havlíčkovom Brode na gymnáziu dostal päťku z nemčiny a trojku z kreslenia!!! Na „reálke“ v Kutnej Hore skončil dokonca so štyrmi päťkami, neskôr bol na pražskej „Umprumke“ po prvom roku štúdia vylúčený a niekoľko rokov neprijatý na AVU v Prahe. O jeho mimoriadnom talente svedčí, že svoj prvý slávny obraz Údolie smútku namaľoval už ako 17 ročný.