Ingrid Višňovská/ Ján Hoffstädter. Pol na pol. s podtitulom: neZávislosť

Výstava Pol na pol s podtitulom /ne/závislosť otvára pohľady na vonkajšie a zvnútornené konflikty voľnosti a poriadku z pohľadu dvoch osobností, dvoch prístupov, dvoch svetov, ktoré však sú si veľmi blízko, majúc spoločného menovateľa – každodenný spoločný život. Vytvorenie bipolarity v ponímaní i zobrazení vzťahov voľnosť/poriadok dá pozorovateľovi možný impulz k reflexii svojho ponímania a svojich riešení dnes tak prítomného boja. Skúmanie, uchopenie a interpretácia dvoch aspektov sveta, /ľudsko-spoločenského a na druhej strane prírodného, na nás nezávislého/, ktoré koexistujú vedľa seba, respektíve náš svet tvoria, sú v predkladanom projekte výstavy zhmotnené do spoločnej mikrovzorky dvoch samostatných výtvarníkov, Jána Hoffstädtera a Ingrid Višňovskej.
Cieľom projektu je vytvorenie súboru diel, vychádzajúcich z dvoch prelínajúcich sa vnímaní hodnôt dvoch osobností v blízkom partnerskom vzťahu.
Vytvorené diela chcú otvoriť riešenie vonkajších a zvnútornených konfliktov voľnosti a poriadku z pohľadu dvoch osobností, dvoch prístupov, dvoch svetov, ktoré však sú si veľmi blízko, majúc spoločného menovateľa – každodenný spoločný život. Vytvorenie bipolarity v ponímaní i zobrazení vzťahov voľnosť/poriadok dá pozorovateľovi možný impulz k reflexii svojho ponímania a svojich riešení dnes tak prítomného boja.
Na jednej strane táto bipolarita naznačuje možný „konflikt záujmov“ a „žitých svetov“, no na druhej strane sa stáva dokonalou vzorkou sveta, v ktorom všetci žijeme- sveta kompromisov, rôznorodostí, no v prvom rade, sveta vzájomnej komunikácie.
Názov výstavy „Pol na pol“ s podtitulom „nezávislosť“ sa tak stáva nielen ďalším z možných názvov pripravovanej výstavy, no je synonymom pre „spôsob nazerania“ na zvolené témy, s ktorými obidvaja výtvarníci pracujú.
Priestor pre prezentáciu súčasnej tvorby J. Hoffstädtera, je taktiež priestorom pre navrátenie „ strateného syna“, ktorý sa po rokoch pôsobenia na akademickej pôde vo funkcii rektora VŠVU vracia na umeleckú scénu ako výtvarník.
Skúmanie reality či ilúzie v pripravovaných výtvarných dielach je jeho výpoveďou o nezávislosti k tvorbe, k doposiaľ nájdeným umeleckým formám, so snahou o ďalší výtvarný posun – či už v oblasti použitých médií, formy alebo samotného uvažovania.
Základné východiská pre koncepciu jeho uhla pohľadu pre výstavu „Pol na pol / nezávislosť/“ tak vychádzajú zo všeobecne známych polarít ako sú voľnosť – poriadok, živelnosť, racionalita či prirodzenosť, no v stíšenom nazeraní cez prizmu vyredukovaných tvarov odpozorovaných z geometrického poriadku vnútorných prírodných foriem, ktoré sú očistené od hluku súčasného sveta a vypovedajú tak o systéme „praporiadku“ a vzájomných zákonitostí. Takáto závislosť a nezávislosť, ich vzájomný vzťah, ovládanie, nadvláda či rovnováha sú roviny uvažovania a hľadania možných objektívnych odpovedí .
Ingrid Višňovská- Hoffstädterová vystupuje na profesionálnej slovenskej výtvarnej scéne ešte len niekoľko rokov, no jej tvorba orientovaná na projekty pracujúce s najnovšími technológiami bola uznaná už aj v zahraničí / viťazka európskeho grantového programu mapXXL pre mladých výtvarníkov súťažiacich o stáž v prestížnom Ars Electronica center, Linz, 2005, finalistka ceny Oskára Čepana 2005- cena pre mladého výtvarníka, finalistka národného kola Essl Award s vyhlásením víťaza v apríli 2007/.
Jej tvorba je permanentne orientovaná na človeka ako takého – či už pracuje s celopriestorovými inštaláciami, enviromnetami, kde sa divák v interakcii s dielom stáva prirodzene jeho súčasťou, alebo pracuje s manipulovanými fotografiami či tvorí objekty - jej diela odkazujú na základné ľudské pocity, vzťahy či postoje s permanentnou otázkou : „Čo je „to“, čo nás robí ľuďmi? / uvedomenie si vlastného seba, strach z ničoty, peniaze, zápis o existencii...??/
Svojím pohľadom na nezávislosť tak otvára výsostne človečenskú rovinu nazerania na tento pojem- a otvára tak nekonečný príbeh o jemných hraniciach, ktoré závislosť od nezávislosti oddeľujú, no na druhej strane aj ich možné hranice stierajú alebo vzájomne prelínajú. Vizuálne rozprávanie o vzťahoch, spoločnosti a priestore v ktorom žijeme a ktorý taktiež „samovytvárame“ , s dôrazom na interakciu s divákom a využitie najnovších technológií pri príprave a prezentácii diel, spolu so vzájomným prelínaním „jednej i druhej“ prezentovanej nezávislosti je však v prvom rade aj ponukou pre dialóg s publikom.
Skúmanie, uchopenie a interpretácia dvoch aspektov sveta, /ľudsko-spoločenského a na druhej strane prírodného, na nás nezávislého/, ktoré koexistujú vedľa seba, respektive náš svet tvoria, sú v predkladanom projekte výstavy zhmotnené do spoločnej mikrovzorky dvoch samostatných výtvarníkov.
--------------------------------------------
NeZávislosť predstavuje najnovší výstavný projekt dvoch slovenských umelcov Jána Hoffstädtera ( nar. 1951) a Ingrid Višňovskej (nar. 1978), ktorý bol pripravený špeciálne pre výstavných priestor v Pálffyho paláci GMB.
Výstava prezentuje mirkovzorku ich aktuálneho uvažovania v priestore, ukazuje súčasný sochársky jazyk predovšetkým v polohe objektov a inštalácií so zámerom vytvoriť komplexné aktívne sochárske prostredie s jednotlivými príbehmi a zápletkami (na dvoch podlažiach).
Výstavu je možné vnímať ako dialóg a vzájomnú (ne)závislosť v niekoľkých rovinách:
- ide o dialóg dvoch osobností, dvoch prístupov, dvoch svetov. Je to partnerský sochársky rozhovor s hľadaním spoločnej platformy aj uvedomením si odlišnosti. Kým Hoffstädter uprednostňuje pevnú architektúru tvaru a silu materiálov (drevo, laminát, plech), Višňovská vytvára väčšmi fluidné prostredia s príklonom k „ imateriálnosti“ (svetlo neónov, reflexné pásky, zvukové polia, projekcia na vodnú paru, vietor ventilátorov, rozhlasové vysielanie a pod.).
- ide o dialóg s ponúknutým priestorom, o priznanú (ne)závislosť na ňom. Konštrukcia miestnosti vytvára potrebný rámec diel, spolupodieľa sa celkovom výraze realizácií. Toto „ohmatávanie“, snímanie priestoru a jeho zapojenie do výtvarného priestoru prináša osobité akcenty a napätia („magnetizmus“ bielej steny; zvukový zber ruchovými mikrofónmi a ich „pohltenie“; obrátené kopírovanie pivničnej klenby a pod.) .
- ide o vzájomný aktívny dialóg diváka a diela. Divák až svojou prítomnosťou v sieni spúšťa určité procesy, či priamo dielo môže spoluvytvárať (snímanie pohybu diváka v priestore mikrofónmi, spustenie senzormi UV svetla a „dýchania“ nástenného obrazu, manipulovanie s magnetkami a vytváranie vlastných vzorcov atď.).
Výstava tandemu Hoffstädter-Višňovská prináša ojedinelú „rozptýlenú štruktúru“ v priestore, ukazuje súčasné sochárske myslenie na rozhraní poriadku a chaosu, racionálnej formy a emocionálnej nasýtenosti.
Vladimír Beskid, kurátor