Ilona Németh/ Martin Piaček

Vzťahy, základný leitmotív výstavy. Vzťahy spoločenské, osobné, medzinárodné.
Výber priestorov Galérie mesta Bratislavy nebol celkom náhodný, aj keď spoločenská situácia v súčasnej dobe na Slovensku a v Maďarskej republike cielene motív výstavy podmienila. Galéria mesta Bratislavy a jej mestské sídlo Bratislava bola mestom, ktoré od vekov podmieňovali jej vyhranenie. Bývalé korunovačné mesto Rakúsko-Uhorskej monarchie, stret Maďarsko - rakúsko-slovenskej i židovskej proveniencie určoval vzťahy kedysi relatívne bez problémov vystupujúceho národnostného i sociálneho spolunažívania mesta. Ovládanie troch jazykov, aj keď pre určitú vrstvu len v podobe „hantýrky“ bolo pravidlom, ba úzusom /zvyklosťou/ na dohovorenie sa, prirodzené spolužitie. Rok 1918 znamenal predel, Bratislava však viac menej „prežívala“ ďalej... rodený Bratislavčan bol skoro malý „euro občan“, tak akosi prirodzene, bez hraníc, zmlúv, či zákonov – pozri napríklad publikáciu BRATISLAVA, svedectvo historických pohľadníc, Pressburg, Pozsony, (staré pohľadnice rozprávajú) / Július Cmorej, 2004.
Azda však netreba hovoriť, že za hranicou Bratislavy sa hrana o hranu trela vzťahovo ostrejšie, a kameň o kameň často spoločensky i sociálne vnútorne vypäto emocionálne iskril. /Hrana / Jazýček váh sa preklápal zo strany na stranu, často beznádejne na vyrovnanie stavu aspoň zdanlivej rovnováhy. Obrazné Zápasenie v bahne, ktoré bublalo pod zdanlivou pokrievkou napríklad v otázke maďarsko-slovenských vzťahov, opäť otvorene vyvrelo na povrch po roku 1989. Nejde však len o národnostné otázky, myslíme aj na vzťahy medzinárodné ako také, súvisiace s globalizáciou Európy. Bahno je raz redšie inokedy husté a už nejde zmyť špinu, ktorá zablatila politickú manéž nášho bytia. Ilona Németh nikdy nevytvárala projekty prvoplánovo, a ani v tomto prípade nejde len o vzťahy dvoch národov, ale predovšetkým o medziľudské vzťahy celej spoločnosti . Napokon globalizácia povahové črty národov nevymaže... veď : „ Múdrosť sa nikdy nenáhli a pravé tvorenie je vždy zdĺhavé.“ /CH.Morgenstern/
Nános bahna znevažuje a zasahuje aj naše súkromia, ba zasahuje hlbšie, poznačuje i úzke medziľudské vzťahy, rodiny ... V mysli ani neuvažujeme, že by národnostná povaha či otázka mohla skaliť naše osobné vzťahy, staviame spoločné domy, „katedrály vzájomnej lásky“, nepripúšťame si bytie, ja pochádzam odtiaľ ... ty máš „holubičiu povahu“, ideme „Tam a späť“/ Konštrukcia, aby sme vo svojom najvnútornejšom vnútri pochopili, že predsa sú hrany, ktoré zabolia a rozdelia ... aj spoločný _dom, spoločné deti..._vzťahy, ktoré zrazu zarezonujú pradávnym atakom, narežú úzke rodinné puto ... Tak predsa existujú dva rôzne pohľady, ktoré prekryjú aj tolerantnosť? Martin Piaček sa temer od prvopočiatku sústreďuje vo svojom autorskom programe na konceptuálne overovanie sochárskeho média v okruhoch osobných, rodových aj národných i medzinárodných identít.
A predsa stačí tak málo, s múdrosťou a slušnosťou spracovávať podnety zo sugestívnych stretnutí, nadviazaných vzťahov, zamyslieť sa nad hierarchiou hodnôt, autenticitou, ktoré zažijeme s umením Európy. János Sugár, ako hosť, nás nabáda k slobode voľby a krátkemu vyjadreniu vo vyhrotených vzťahoch „Prepáčte/Elnézést“ .