František Studený
František Studený
* 2.7. 1911 Nová Ves nad Žitavou (pri Nitre)
+ 22.12.1980 Bratislava
Zostala stopa...výstava pri príležitosti 100. výročia narodenia preveruje hodnoty.
Maliarska a kresliarska tvorba bola pre Františka Studeného zmyslom, cieľom
i chlebom života. Mal nevšedný dar odhaliť a sprístupniť krásu jednoduchých vecí,
vecí prostých a každodenných, ktoré nás v živote obklopujú. Pristupoval k nim ako k realite, bez sentimentu. Pre maliara bolo príznačné, že sa vracal k tej istej téme, k tomu istému motívu, aby čo najplnšie vyjadril obsah myšlienky, aby dosiahol čo najrýdzejšiu rezonanciu v divákovom vedomí. Biedne pomery zázemia, ktoré priamo podmieňovalo umelecký názor maliara, boli neskôr formované predovšetkým prostredím, v ktorom žil, a dobou so všetkými jej protirečeniami.
Zemiaky, chlieb, nôž, tanier, ovocie, ryba, figúra, rodina, kytica i more.
Tieto motívy majú jednu tak samozrejmú vlastnosť, že zdanlivo nestojí za to ju zdôrazňovať. Tieto motívy vyvolávajú spontánny záujem maliarovho spoluobčana, lebo sú z jeho života, sú z jeho stola. Nevznikli z týždňa na týždeň, ale kodifikovali sa už v ranom pražskom období (1938-1039), kryštalizovali v Tisovci (1940-1946) a vyvrcholili v dvoch vlnách rokov jeho života, vyplývajúcich z doby a autorovho fyzického veku:
roky 1945-1948 – autorove tridsiate, ideálne ovzdušie povojnovej eufórie a výrazného rozbehu slovenskej modernej maľby ako celku; a šesťdesiate - sedemdesiate roky, roky maliarovej päťdesiatky – vytvárajú spoľahlivú komunikačnú klenbu medzi maliarom a divákom, ktorou výtvarník František Studený prekryl svoju tvorbu ako celok.
Do širokého energického a pastózneho ťahu štetca zhusťuje najpodstatnejšie vlastnosti tvaru, farby i materiálu motívu a zároveň ho oprosťuje od nepotrebných detailov. Túto črtu vlastného, svojbytného výtvarného naturelu si uchováva až do konca svojej tvorby.
Jeho dielo tvorí svojou poetikou osobitého výtvarného rukopisu pevnú súčasť slovenského moderného výtvarného umenia.
+ 22.12.1980 Bratislava
Zostala stopa...výstava pri príležitosti 100. výročia narodenia preveruje hodnoty.
Maliarska a kresliarska tvorba bola pre Františka Studeného zmyslom, cieľom
i chlebom života. Mal nevšedný dar odhaliť a sprístupniť krásu jednoduchých vecí,
vecí prostých a každodenných, ktoré nás v živote obklopujú. Pristupoval k nim ako k realite, bez sentimentu. Pre maliara bolo príznačné, že sa vracal k tej istej téme, k tomu istému motívu, aby čo najplnšie vyjadril obsah myšlienky, aby dosiahol čo najrýdzejšiu rezonanciu v divákovom vedomí. Biedne pomery zázemia, ktoré priamo podmieňovalo umelecký názor maliara, boli neskôr formované predovšetkým prostredím, v ktorom žil, a dobou so všetkými jej protirečeniami.
Zemiaky, chlieb, nôž, tanier, ovocie, ryba, figúra, rodina, kytica i more.
Tieto motívy majú jednu tak samozrejmú vlastnosť, že zdanlivo nestojí za to ju zdôrazňovať. Tieto motívy vyvolávajú spontánny záujem maliarovho spoluobčana, lebo sú z jeho života, sú z jeho stola. Nevznikli z týždňa na týždeň, ale kodifikovali sa už v ranom pražskom období (1938-1039), kryštalizovali v Tisovci (1940-1946) a vyvrcholili v dvoch vlnách rokov jeho života, vyplývajúcich z doby a autorovho fyzického veku:
roky 1945-1948 – autorove tridsiate, ideálne ovzdušie povojnovej eufórie a výrazného rozbehu slovenskej modernej maľby ako celku; a šesťdesiate - sedemdesiate roky, roky maliarovej päťdesiatky – vytvárajú spoľahlivú komunikačnú klenbu medzi maliarom a divákom, ktorou výtvarník František Studený prekryl svoju tvorbu ako celok.
Do širokého energického a pastózneho ťahu štetca zhusťuje najpodstatnejšie vlastnosti tvaru, farby i materiálu motívu a zároveň ho oprosťuje od nepotrebných detailov. Túto črtu vlastného, svojbytného výtvarného naturelu si uchováva až do konca svojej tvorby.
Jeho dielo tvorí svojou poetikou osobitého výtvarného rukopisu pevnú súčasť slovenského moderného výtvarného umenia.