Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

Duše v skrýši | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Vedeli ste, že

na inštaláciu Pasáž od Mateja Kréna bolo použitých takmer 15 000 kníh?

Výstava

Duše v skrýši

Autori: Alena Adamíková, Lucia Dovičáková, Marcel Mališ, Alžběta Josefy, Jiří Topinka, Adéla Sobotková
Pálffyho palác (pozrite kontakt)
17. 5. 2012 - 17. 6. 2012
Kurátorka: Magdaléna Ševčíková

ŠTIPENDIUM RADISLAVA MATUŠTÍKA 2012
9. ročník projektu Galérie mesta Bratislavy určený na podporu mladým kurátorom

Duše v skrýši

Vravieva sa: oči sú bránou do duše. Ale čo ak oči chýbajú? Čo ak je všetko skryté... Výstava Duše v skrýši prezentuje bezhlavé torzá, deformácie hlavy i zahalené telá
a kladie si otázky, nakoľko sú tieto absencie tvárí u vybraných umelcov (ne)vedomé
a nakoľko sa jedná o umeleckú stratégiu a zámer. Rovná sa táto strata výrazu automaticky strate identity zobrazeného? A ak sa posunieme od čisto vizuálnej projekcie odosobneného tela k latentným rovinám vnímania – akú rolu zohrávajú pri tvorivej činnosti vnútorné pohnútky umelca? Môžu viesť až k zámernému vymazávaniu a fragmentarizácii tela? Stávajú sa potom tieto telá prázdnymi škrupinkami, bábkami bez duše, alebo naopak získavajú nový rozmer a hĺbku?

Pri pohľade na vystavené diela možno povedať, že napriek tomu, že motivácie jednotlivých umelcov sú rozdielne, východiská sú si podobné. Všeobecne u nich pozorujeme dva základné prístupy k práci: hĺbkovo analytický, intuitívny, reflektujúci vnútorný svet a potom premyslený, strategický, koncepčný.

Telá a tváre Aleny Adamíkovej, Lucie Dovičákovej, Marcela Mališa, Adély Sobotkovej
a Jiřího Topínky sú buď iba fragmentami, alebo sú vytrvalo fragmentarizované, deformované, skrývané, zahaľované či napĺňané novým obsahom, a to nemilosrdne. V predstavených prácach Lucie Dovičákovej alebo Marcela Mališa potom dokonca kruto, zákerne až bolestne. Napríklad Luciine Zrkadlá narušujú integritu a nezávislosť zobrazeného tela, zasahujú do neho. Jej prázdne tváre odosobňujú a zbavujú telá ich rolí skrze stratu identity. U Marcela Mališa sú potom telá väznené, zajaté a vydané na milosť svojmu „mučiteľovi“. Dusí sa bezmocne v agónii, nemajúc poňatie o čase a priestore. Prístup Lucie Dovičákovej a Marcela Mališa je v rámci výstavy Duše v skrýši najradikálnejší, čo sa týka vizuálnych podnetov i absencie tvárí.

U Aleny Adamíkovej, Jiřího Topínky a Alžběty Josefy potom nachádzame akési komponované „príbehy“ a konkrétne scény. Zatiaľ čo Alenine práce sú podnietené absenciou osobného kontaktu s rodinou v zahraničí, zahmlenými predstavami o nej
a v podstate neznámej identite jej jednotlivých členov, tieto predstavy zhmotňuje
a prenáša ich symbolicky do ich hláv. Práce Jiřího Topínky sa nechávajú voľne inšpirovať René Magrittom. Jiří nereflektuje subjektívnu traumu, iba zakrýva tváre a nachádza Magrittove motívy v bežných denných situáciách. Hrá sa s vlastnou realitou. Vyberá konkrétne scény a manipuluje ich obsah, mení vnímanie zobrazeného tela. Alžběta Josefy postupuje podobne – stavia telá na plátno tak, akoby bola fotograf, vytvára scény. Obracia naruby klasický portrét. Nefragmentarizuje – vynecháva a odvracia tváre.

Nakoniec pripomeňme práce Adély Sobotkovej. Tie vypúšťajú telo celkovo, redukujú ho na zobrazenie akýchsi snových a nekonkrétnych hláv.  Sú, s výnimkou Krajiny, odosobnené
a bez jasného kontextu. Vizuálne však pôsobivé a vnútorne silné.

Na jednej strane teda stoja umelci a umelkyne, pre ktorých je zásadná najmä možnosť zhmotniť svoj vnútorný svet, odhaliť ony Duše v skrýši a ventilovať svoje skryté frustrácie a túžby derúce sa na povrch (najmä Lucia Dovičáková, Adéla Sobotková, Alžběta Josefy). Na druhej strane potom tí, ktorých tvorba je výsledkom premyslenej
a strategickej práce (Alena Adamíková, Marcel Mališ, Jiří Topínka). Oba tieto prístupy sú do určitej miery intuitívne – ak hovoríme o prvotnej voľbe tém - a prelínajú sa, pretože spojujúcou linkou je ono odosobnené fragmentarizované telo, strácajúce základné atribúty nutné pre komunikáciu a s ktorým je interakcia vzhľadom k jeho povahe maximálne sťažená. Takéto telo nie je konkrétne, provokuje svojou inakosťou a je silne symbolické. Výstava Duše v skrýši tak v konečnom dôsledku prezentuje hneď šesť rozdielnych prístupov ako a prečo telá fragmentarizovať, skrývať, zakrývať či dokonca deformovať ich tváre.                                
                                                                                             Magdaléna Ševčíková

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Alena Adamíková, Lucia Dovičáková, Marcel Mališ, Alžběta Josefy, Jiří Topinka, Adéla Sobotková

Ďalšie výstavy/akcie


Mirbachov palác / Výstava
30. 6. 2016 - 21. 8. 2016
Pálffyho palác / Výstava
Kurátor: Mgr. Martina Vyskupová
24. 6. 2016 - 11. 9. 2016
Pálffyho palác / Výstava
Kurátorka: Laura Monaldi
15. 6. 2016 - 2. 10. 2016
Pálffyho palác / Výstava
Autor: János AKnay
9. 6. 2016 - 4. 9. 2016
Mirbachov palác / Výstava
Autor: Karol Kállay
Kurátor: Marián Pauer
4. 5. 2016 - 14. 8. 2016
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Tanec – návrh na maľbu v salóne v Mestskom divadle v Bratislave
Autor: Willibald Leo Freiherr von Lütgendorff-Leinburg
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.