Alexander Chekmenev je ukrajinský fotograf, ktorý sa v posledných rokoch dostal do povedomia verejnosti doma aj v zahraničí. Zvíťazil v európskej súťaži dokumentárnej fotografie Vevey vo Švajčiarsku so sériou Ukrajinský pas. V roku 2013 sa jeho kniha Donbass (Donbas) stala vybraným titulom nemeckej knižnej ceny German Photo Books Award. A bol vyhlásený ukrajinským fotografom za rok 2013. Vystavoval v rôznych galériách v Európe a nedávno prejavili o jeho tvorbu záujem aj galérie v severnej Amerike.

            Chekmenev pracuje ako fotožurnalista pre denník Vseukrajinskije vedomosti. Vo svojej voľnej tvorbe sa venuje sociálnemu dokumentu a v prevažnej miere zaznamenáva spoločnosť na východe Ukrajiny, odkiaľ pochádza. V centre jeho pozornosti je človek vo svojom prirodzenom prostredí, často na ulici. Na jeho fotografiách je citeľná inšpirácia klasickou estetikou dokumentárnej fotografie, akú nájdeme u Roberta Franka, Roberta Doisneaua alebo Augusta Sandera. Zaujímajú ho osobité typy, často až komické vo svojom výraze či situácii, v ktorej sa nachádzajú. Inokedy naopak vzbudzujú rešpekt. V duchu humánneho odkazu veľkých fotožurnalistov histórie ich však zobrazuje s dôstojnosťou, ktorá im prináleží. Popri láskavých momentkách a portrétoch (Veľká noc 1994-2013, Blší trh 2003-2013, Ľudia ulíc 1994-1999, Ľudia 1993-2014 a iné), ktoré majú zaznamenať ráz a atmosféru miesta pre budúcnosť, plnia jeho fotografie aj funkciu sociálnej kritiky (Vojna v Donbase 2014, War-Torn (Vojnové straty) 2014), prípade spravodajstva (Euromajdan 2014).

            Osobitne vystupuje projekt Pas (1994-1995), ktorý je vedľajším produktom práce na objednávku. Po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku samostatnej Ukrajiny dostali všetci občania nový dokument totožnosti – pas. K nevládnym alebo nemobilným ľuďom poslali fotografa. Ten im za hlavou natiahol plátno a odfotografoval ich na štandardnú pasovú fotografiu. Celá situácia bola taká absurdná – sami portrétovaní nechápali, načo im je pas, keď už evidentne nikdy neopustia svoj dom -, že sa priam ponúkalo zachytiť scénu fotografovania. Výjav hovorí sám za seba. Projekt Donbas, ktorý sa asi najviac dostal do medzinárodného povedomia vďaka knižnému vydaniu, patrí k typom dlhodobého systematického zaznamenávania s cieľom čo najkomplexnejšej výpovede. Chekmenev volí čierno-bielu alebo farebnú fotografiu podľa toho, čo si vyžaduje konkrétny projekt. V banskom prostredí, ktoré dnes zažíva úpadok, nesie skromná farebná škála od bielej po čiernu aj významovú funkciu. Dotvára obraz ťažkých životných podmienok. Napriek tomu súbor nevyznieva melancholicky alebo depresívne. Úprimnosť Chekmenevovej výpovede spočíva v dokonalej znalosti prostredia a v schopnosti odovzdať ju divákovi. Je v nej obsiahnuté celé spektrum tohto alternatívneho až bizarného života s vlastnými pravidlami, kde uhlie je hlavné platidlo a ťažká práca znovu nadobudla svoju vážnosť. Ľudia na jeho fotografiách žijú svoj každodenný život so všetkým, čo prináša. Pracujú, oddychujú, jedia, umývajú sa, zabávajú sa. Atmosféra výjavov prechádza od doisneauovskej meditatívnosti až po bujarosť Weegeeho. Celý súbor má výrazný poetický nádych vďaka malebnosti obrazového výrezu a starostlivým kompozíciám. Človek s túžbou prežiť dokáže rovnako drieť, ako sa tešiť zo života.