DÁVID URSINY
Narodil sa v r.1978 v Bratislave.
1992 – 1996: Škola úžitkového výtvarníctva v Bratislave - grafický odbor
1998 – 2004: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave - oddelenie ilustrácie a knižnej tvorby (prof. Dušan Kállay)
Už v čase vysokoškolského štúdia (2003 – 2004) realizuje ilustrácie k indickému eposu Mahábhárata a jeho časťou je aj posvätná kniha Indie Bhagavadgíta . Témou jeho diplomovej práce v roku 2004 na bratislavskej VŠVU je ilustrovanie výberu z Dobšinského rozprávok a slovenských prostonárodných povestí.
viac na www.davidursiny.sk ↗
1992 – 1996: Škola úžitkového výtvarníctva v Bratislave - grafický odbor
1998 – 2004: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave - oddelenie ilustrácie a knižnej tvorby (prof. Dušan Kállay)
Už v čase vysokoškolského štúdia (2003 – 2004) realizuje ilustrácie k indickému eposu Mahábhárata a jeho časťou je aj posvätná kniha Indie Bhagavadgíta . Témou jeho diplomovej práce v roku 2004 na bratislavskej VŠVU je ilustrovanie výberu z Dobšinského rozprávok a slovenských prostonárodných povestí.
Na začiatku svojho jestvovanie človek nemá minulosť. Už asi nezistíme, kedy sa tak stalo a len tušíme, že človek nedokázal existovať bez ničoho a možno, že si aj poriadne povymýšľaľ. Budovať a ozdobovať svoju minulosť aj čírou fantáziou dokáže iba človek.
Ľudstvo vo svojom vývoji napokon jednotne dospelo k obecnému náboženstvu – prostredníctvom prírodných božstiev alebo Boha z dôvodu obhájiť svoju existenciu vo vzťahu k niečomu a niekomu. Stavalo sa na prirodzenom poznaní zákonitostí života ale aj na jeho následne „zjavenej“ pravde. V obrovskej hĺbke minulosti sa zároveň zrodila potreba toto nehmotné bohatstvo zachytiť – zaznamenať a vo svojich počiatkoch azda iba nakresliť prstom do piesku, namaľovať na stenu v jaskyni, vymodelovať do hliny, či vysekať do dreva, alebo kameňa.
Na území severnej Indie okolo roku 1000 pred n.l. prichádza výbojné obyvateľstvo Arjov (Árijov), ktorí svoje náboženské vyznanie spisujú do gigantického eposu Mahábhárata, ktorý obsahuje takmer sto tisíc dvojveršov, čo v porovnaní predstavuje až sedemnásobok gréckeho eposu Ílias a Odysseia dokopy. Približne v závere 10. storočia pred n. l. sú položené základy biblickej literatúry, ktorá následne obrovským spôsobom ovplyvňuje kresťanskú kultúru európskeho kontinentu.
Môžeme len orientačne predpokladať a na základe archeologického výskumu – pomocne datovať, kedy vzniká ľudové umenie afrických sochárov zo Zimbabwe, ľudové umenie indických žien Madhubani, umenie národov Polynézie, tvaroslovie bengálskeho, perzského alebo keltského ornamentu. Nemôžeme uprieť pôvab a krásu ani jednému národu, či etnickej skupine v umení hovoreného a písaného slova (fínska Kalevala, príbehy z Tibetu, Perzie, Afriky a naše nádherné rozprávky a povesti nevynímajúc).
Kdesi tu bude tá studňa kam chodieva Dávid Ursiny pre svoju vodu. Táto pomyselná a možno aj rozprávková studňa poznania ho však zároveň učí pokore a úcte voči tomu, čo vytvorili predchádzajúce generácie. Človek potrebuje nádheru a krásu. Netreba sa vopred odzbrojovať tým, že všetko už bolo vytvorené a vymyslené. Oplatí sa túto krásu tvorivo posúvať ďalej, čo napokon Dávid Ursiny potvrdzuje svojou brilantnou prezentáciou.
Ľudstvo vo svojom vývoji napokon jednotne dospelo k obecnému náboženstvu – prostredníctvom prírodných božstiev alebo Boha z dôvodu obhájiť svoju existenciu vo vzťahu k niečomu a niekomu. Stavalo sa na prirodzenom poznaní zákonitostí života ale aj na jeho následne „zjavenej“ pravde. V obrovskej hĺbke minulosti sa zároveň zrodila potreba toto nehmotné bohatstvo zachytiť – zaznamenať a vo svojich počiatkoch azda iba nakresliť prstom do piesku, namaľovať na stenu v jaskyni, vymodelovať do hliny, či vysekať do dreva, alebo kameňa.
Na území severnej Indie okolo roku 1000 pred n.l. prichádza výbojné obyvateľstvo Arjov (Árijov), ktorí svoje náboženské vyznanie spisujú do gigantického eposu Mahábhárata, ktorý obsahuje takmer sto tisíc dvojveršov, čo v porovnaní predstavuje až sedemnásobok gréckeho eposu Ílias a Odysseia dokopy. Približne v závere 10. storočia pred n. l. sú položené základy biblickej literatúry, ktorá následne obrovským spôsobom ovplyvňuje kresťanskú kultúru európskeho kontinentu.
Môžeme len orientačne predpokladať a na základe archeologického výskumu – pomocne datovať, kedy vzniká ľudové umenie afrických sochárov zo Zimbabwe, ľudové umenie indických žien Madhubani, umenie národov Polynézie, tvaroslovie bengálskeho, perzského alebo keltského ornamentu. Nemôžeme uprieť pôvab a krásu ani jednému národu, či etnickej skupine v umení hovoreného a písaného slova (fínska Kalevala, príbehy z Tibetu, Perzie, Afriky a naše nádherné rozprávky a povesti nevynímajúc).
Kdesi tu bude tá studňa kam chodieva Dávid Ursiny pre svoju vodu. Táto pomyselná a možno aj rozprávková studňa poznania ho však zároveň učí pokore a úcte voči tomu, čo vytvorili predchádzajúce generácie. Človek potrebuje nádheru a krásu. Netreba sa vopred odzbrojovať tým, že všetko už bolo vytvorené a vymyslené. Oplatí sa túto krásu tvorivo posúvať ďalej, čo napokon Dávid Ursiny potvrdzuje svojou brilantnou prezentáciou.
Vendelín Nerád
január 2008
január 2008