Bludní Holanďania - Manierizmus a umenie grafiky

Na veľkej prehliadke majstrovských diel nizozemského umenia na Slovensku pod názvom
Bludní Holanďania sa podieľa aj Galéria mesta Bratislavy, v ktorej je druhá najväčšia zbierka nizozemskej maľby a grafiky na Slovensku. V Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy v kurátorskej koncepcii Martina Čiča prezentovaná časť je venovaná obdobiu Manierizmu a umeniu grafiky, na ktorej je prezentovaných viac ako 90 grafických diel a 3 obrazy. Ide o majstrovské diela najvýznamnejších grafikov poslednej tretiny 16. storočia a začiatku 17. storočia, ktorých tvorba bola zakotvená v domácom prostredí, ale aj s pôsobiskami v cudzine. Rovnako ako umenie manierizmu mala aj tvorba týchto renomovaných grafikov a reprodukčných rytcov výnimočný charakter a spoluurčovala tón umenia manierizmu, ktoré malo medzinárodný charakter. K najvýznamnejším tvorcom v tomto smere bol Hendrick Goltzius (1558-1617), ktorý spojil domácu tradíciu s talianskymi vplyvmi renesančného a neskoroantického umenia do ojedinelej podoby a výrazne ovplyvnil rytecké umenie nielen v domácom prostredí, ale aj v širokej cudzine. K skvostom patria predovšetkým jeho vlastné rytiny (napríklad listy z Pašiového cyklu, Ráno, sv. Hieronym), ale aj reprodukcie jeho diel (Bacchus, Venuša a Ceres). Zaujímavé ukážky predstavujú aj napodobeniny jeho pašiových výjavov, vytvárané ako falzifikáty. Na výstave sú zastúpené práce aj jeho najvýznamnejšieho žiaka Jacquea de Gheyna (1565–1629). Okrem najvyspelejších domácich centier „čierneho umenia“, predovšetkým Antverp a Haarlemu, bol ďalším významným pôsobiskom nizozemských manieristov predovšetkým pražský dvor cisára Rudolfa II. Cisár Rudolf bol vášnivým zberateľom najmä súčasného umenia a pokiaľ to bolo možné, zamestnával svojich obľúbených autorov ako svojich dvorných maliarov, ktorí napĺňali jeho predstavy. Tak sa postupne vytvoril v Prahe významný umelecký okruh, v ktorom sa stretlo viacero vynikajúcich umelcov svojej doby, ako napríklad Hans von Aachen (1552–1615), Hans Vredeman de Vries (1527–1606?) a jeho syn Paul Vredeman de Vries (1567–po 1616), **Joris Hoefnagel (**1542–1601) a spomedzi grafikov predovšetkým Aegidius Sadeler (okolo 1570–1629), ktorých diela sú zastúpené aj na výstave a patria ku klenotom európskeho umenia.
Na výstave sú zastúpené napríklad portréty cisára Rudolfa II., jeho generála Karola Bonaventúru Buquoya, či perzského vyslanca na pražskom dvore od Aegidia Sadelera, alebo preslávené dielo Diana a Actaeon Rudolfovho dvorného maliara Jozefa Heintza (1564–1609) v grafickej reprodukcii cisárovho dvorného grafika. Hendrick Goltzius venoval Rudolfovi cyklus Rímskych hrdinov, ktorý je na výstave zastúpený tromi dielami. Kultúru panovníckych dvorov dokladajú aj ďalšie diela, cyklus Záhrad od Hansa Vredemana de Vries, cyklus Poľovačiek, vytvorených podľa návrhov Jana Stradana (1523–1605), ktorý pôsobil vo Florencii pre Mediciovcov. Žánrovú pestrosť vytvárajú ďalej biblické histórie, pre manierizmus typické alegórie, ale aj krajina, či pohľad na Prahu z najvýznamnejšej európskej edície pohľadov na mestá Civitates orbis terrarum. Všetky tieto diela ukazujú vysokú profesionalitu rytcov reprodukčnej grafiky akými boli príslušníci rodiny Collaertovcov, Galleovcov, Jan Saenredam (1565–1607) a ďalší. Mnohí z nich patrili nielen k veľmi zručným reprodukčným grafikom, ktorí dokázali napodobiť štýl tvorcu predlohy, ale aj vydavateľmi svojich i cudzích tlačí.
Okrem veľkého množstva grafiky sú na výstave prezentované aj tri veľmi hodnotné obrazy, z ktorých dva pochádzajú zo zbierky cisára Rudolfa II., z jeho pražskej obrazárne. Ide o diela Hansa van Aachena Nesenie kríža a Paula Vredemana de Vries, ktorého stvárnenie architektonického motívu v centrálnej perspektíve patrilo k najobľúbenejším vo svojom žánri.
K ďalším vrcholom výstavy patria napokon diela najväčšieho holandského umelca 17. storočia Harmesza Rembrandta van Rijna(1606–1669), ktorý časovo síce prekračuje obdobie doznievania umenia manierizmu, ale práve na jeho príklade ako protiklade k ryteckej „maniere“ je veľmi dobre vidieť ciele manieristov a na druhej strane génia Rembrandtovej voľnej kresby, v ktorej vytváral aj svoje neopakovateľné lepty.
Martin Čičo