Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

Alfons Mucha - Cesta ku sláve | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Výstavy GMB


Pozrite si celý archív výstav

Vedeli ste, že

GMB pred rokom 1975 sídlila v priestoroch Primaciálneho paláca?

Výstava

Alfons Mucha - Cesta ku sláve

Mirbachov palác (pozrite kontakt)
31. 1. 2014 - 11. 5. 2014
Kurátor: Jan Kukal

Po viac ako ročnom úsilí sa podarilo zapožičať unikátny súbor malieb, kresieb, vitráží, reliéfov a litografií.

Náročné to bolo predovšetkým preto, že v súčasnej dobe prebiehajú výstavy A. Muchu v  Japonsku, Južnej Kórei a v Prahe.

Je to retrospektívny prierez vrcholných diel svetovo uznávaného umelca.

Najdôležitejšie zápožičky sú z Národnej galérie v Prahe, z Moravskej galérie v Brne a z Galérie hlavného mesta Prahy. Na výstave sa podieľa  celkove 12 českých galérií a súkromní zberatelia.

Z viac ako 70 prác A. Muchu prevažujú maľby a kresby, ktoré sú dôkazom geniality moravského rodáka.

 

Alfons Mucha maliar , grafik a sochár svetového významu

            Svetlo sveta uzrel v moravskom mestečku Ivančice 24. 7. 1860. Už od útleho detstva rád maľoval, údajne kreslil už predtým, ako sa naučil chodiť. Jeho študijné začiatky neboli príliš nádejné, pretože nedokončil gymnázium v Brne. V roku 1879 nebol prijatý na pražskú Akadémiu z neuveriteľného dôvodu, pre nedostatok talentu. Aký to omyl pražských profesorov! Jeho dlhá a strastiplná cesta za slávou a uznaním začala toho istého roku vo Viedni. Devätnásťročný Mucha poslal do renomovanej viedenskej firmy, ktorá vyrábala divadelné dekorácie, ukážky svojich výtvarných prác a z mnohých uchádzačov bol vybraný práve on. Po dvoch rokoch Viedeň nedobrovoľne opustil, pretože po devastujúcom požiari Ringtheatru bol nedostatok zákaziek. Odišiel do Mikulova, kde sa živil portrétovaním. Jeho práce zaujali grófa Eduarda Khuen - Belassiho, ktorý mu zveril výzdobu svojho juhomoravského sídla v Hrušovanoch nad Jevišovkou - lesného zámočku Emmahof a zámku Gandegg v Tirolsku. Maľoval predovšetkým historické fresky a závesné obrazy s figurálnymi námetmi. Z vydarenej výzdoby Emmahofu sa zachoval paraván Zefyr a Chloris s mytologickým výjavom. Emmahof bol bohužiaľ zničený požiarom v roku 1948. Gróf Khuen, nadšený Muchovými prácami, ho za odmenu poslal na mníchovskú Akadémiu, kde študoval v rokoch 1885 a 1886 a potom do Paríža na súkromnú Akadémii Julian a Colarossi. Na jeho obrazoch z tej doby stále prevládali historické motívy. Významný obraz Nero hľadiaci na horiaci Rím je na našej výstave. Odchod do Francúzska bol správnym krokom, pretože Paríž mu neskôr umožnil stať sa svetovo známym umelcom. Nič však nedostal na zlatom podnose. V roku 1889 ho gróf Khuen prestal podporovať a Mucha bol odkázaný postarať sa o svoje živobytie sám. Veľa nechýbalo, aby v obrovskej parížskej konkurencii zapadol ako desiatky iných veľmi dobrých umelcov. V tej dobe sa živil ako ilustrátor a to mu stačilo sotva na holé živobytie. Vianoce 1894 všetko dramaticky zmenili. Náhodná príležitosť pracovať pre slávnu herečku Sarah Bernhardt zmenila jeho život. Originál návrhu prvého osudového Muchovho divadelného plagátu Gismonda je súčasťou našej výstavy. V rokoch 1895 až 1904 sa mu v Paríži zákazky len hrnuli a on sa snažil všetkým vyhovieť. V tej dobe pracoval až neuveriteľných štrnásť až šestnásť hodín denne. Na každom dekoratívnom panó a plagáte si robil starostlivú prípravu. Najprv štúdie ceruzou a uhľom a potom finálny návrh akvarelom. Niektoré z nich sú ozdobou našej výstavy. Vynikajú bravúrnou kresliarskou technikou a ornamentálnou originalitou.

            Pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1900 vyzdobil Pavilón Bosny a Hercegoviny nástennými maľbami, monumentálnymi plátnami a sochami. Pre túto výstavu bol s nadšením prijatý Muchov návrh na Pavilón človeka, architektonický pomník ľudstvu. Pre prílišnú nákladnosť však k realizácii stavby nedošlo. Na jar 1904 ukončil Mucha nečakane svoje pôsobenie v Paríži a na vrchole úspechu a slávy odišiel do Spojených štátov. Už od Svetovej výstavy v roku 1900 začal snívať o vyššom a hlbšom poslaní svojej tvorby. Svoj sen neskôr realizoval v cykle dvadsiatich veľkorozmerných plátien Slovanskej epopeje, ktorú maľoval na prenajatom zámku Zbiroh v Čechách v rokoch 1910-1928. To však predbiehame. Ešte sme v roku 1904. V newyorskom prístave bol privítaný desaťtisícovým davom nadšencov, ktorí ho podľa dobovej tlače oslavovali ako najväčšieho dekoratívneho umelca všetkých čias. V Amerike sa Mucha venoval predovšetkým portrétovaniu a pedagogickej činnosti .

            V roku 1906 sa na krátku dobu vrátil do vlasti, aby sa oženil s Marií Chytilovou z Chrudimi. Ani doma však nezaháľal a dokonca na svadobnej ceste na Šumave namaľoval úžasný cyklus akvarelov Blahoslavení. Môžete ho vidieť na našej výstave. Po návrate do Ameriky v priebehu usilovnej práce na výzdobe Nemeckého divadla v New Yorku sa v roku 1908 začal pravidelne stretávať s úspešným priemyselníkom Charlesom R. Cranom. Ten ho požiadal o portrétovanie svojich dvoch dcér a na Vianoce 1909 mu prisľúbil financovať Slovanskú epopeju. V roku 1910 na zámku Zbiroh zároveň začal usilovne pracovať na výzdobe Primaciálneho salóna v Obecnom dome v Prahe. Jeho historické nástenné maľby sú dnes pýchou českého hlavného mesta. Finálne prípravné olejomaľby sú na našej výstave.

            Musíme pripomenúť ešte jeden významný Muchov úspech v Spojených štátoch. V Brooklynskom múzeu v New Yorku jeho jedenásť gigantických plátien Slovanskej epopeje videlo rekordných šesťstotisíc návštevníkov. Alfons Mucha nemal až do odovzdania všetkých dvadsiatich plátien Slovanskej epopeje mestu Praha v roku 1928 príliš veľa času na iné zákazky. Napriek tomu stačil navrhnúť prvé československé bankovky, čs. známky, štátny znak, a dokonca emblém pre policajné uniformy. Výnimočne realizoval aj niektoré české plagáty, ktoré sú dnes vo svete veľmi cenené.

            V rokoch 1920 až 1935 namaľoval aj veľa vydarených dievčenských portrétov, ktoré tiež často komponoval do rozmerných plátien Slovanskej epopeje. Neuveriteľne usilovný Mucha stihol tiež navrhnúť nádherné okno pre arcibiskupskú kaplnku v Chráme Sv. Víta na pražských Hradčanoch v roku 1931.

            Do Paríža sa ešte raz triumfálne vrátil na rozsiahlu spoločnú výstavu s Františkom Kupkom v Musée du Jeau de Paume v roku 1936. Jeho životná púť sa uzavrela 14. 7. 1939, kedy po opätovných niekoľkodňových výsluchoch gestapom zomrel v Prahe. Muchovo geniálne dielo zapadlo po druhej svetovej vojne takmer do zabudnutia. Zásluhou jeho syna spisovateľa Jiřího Muchu bola úspešne oživená jeho pamiatka. Neskôr mu svojim románom Kankán so svätožiarou postavil večný pomník. Práve preto je mu venovaná táto výstava.

 

Jan Kukal

 

autor projektu a manažér výstavy

 

Katalóg k výstave Alfonsa Muchu je VYPREDANÝ. 

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Ďalšie výstavy/akcie


Mirbachov palác / Výstava
Kurátor: Barbora Komárová
10. 5. 2016 - 19. 6. 2016
Mirbachov palác / Výstava
Autor: Karol Kállay
Kurátor: Marián Pauer
4. 5. 2016 - 14. 8. 2016
Pálffyho palác / Výstava
Autor: Rudolf Fila
7. 4. 2016 - 5. 6. 2016
Mirbachov palác / Výstava
Autor: Ján Berger
17. 3. 2016 - 19. 6. 2016
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Maľuje (Rembrandt)
Autor: Rudolf Fila
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.