Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

MAĽBY NA DREVE | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Výstavy GMB


Pozrite si celý archív výstav

Vedeli ste, že

v zbierkach GMB sa nachádza takmer 33 000 zbierkových predmetov?

Výstava

MAĽBY NA DREVE

Autor: Albín Brunovský
Mirbachov palác (pozrite kontakt)
12. 3. 2020 - 30. 8. 2020
Kurátor: Ivan Jančár

Grafik, ilustrátor, tvorca známok i československých bankoviek sa stal už počas života umeleckou a pedagogickou legendou. V roku 2010 sme v Pálffyho paláci predstavili jeho kompletné grafické dielo, ale mimoriadne miesto v jeho tvorbe zaberajú aj maľby na dreve. Umelcov syn Daniel Brunovský ich v knihe Albín Brunovský – Maliarske dielo uverejnil 123, na výstavu sa nám ich podarilo zapožičať štyridsať. Ich presný počet nie je známy, niektoré ešte za umelcovho života vyviezli do zahraničia a ostali nezdokumentované, naposledy pred asi tromi rokmi sa jedna objavila na aukcii v Nemecku.

     Brunovský začal maľovať na kvalitne vysušený perzský orech vyradený z továrne v Hodoníne v roku 1969 v rámci zákazky na výzdobu vládneho hotela Bôrik v Bratislave, ktorý projektoval jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Štefan Svetko. Použil pri tom špeciálnu technológiu maľby na dreve podľa starých receptov na výrobu kriedového šepsu, ktorú prekonzultoval s reštaurátorkou Dorotou Filovou. Podarilo sa mu dosiahnuť vysokú stálosť maľby bez prasklín a postupných zmien farebných odtieňov. Na väčšine diel nepokrýva maľbou celú plochu dreva, ale dáva vyniknúť aj samotnej štruktúre perzského orecha. Ideologická komisia však sériu 26 diel pre hotel Bôrik, vytvorenú v rokoch 1969 – 1974, neschválila, a tak sa ocitla v pivnici budovy Matice slovenskej. Do zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne ju nakoniec jasnozrivo získal Ctibor Belan.

     Albín Brunovský sa stal v najlepšom slova zmysle nositeľom tradícií i objaviteľom nových tvorivých možností. Nič na tom nemení ani jeho vedomé nadväzovanie na maliarsku dokonalosť renesancie, pompéznosť baroka, romantizmus romantizmu, kvetnatosť manierizmu, tajomné odkazy symbolizmu či ornamentálnosť secesie. Inšpiráciu pre svoje diela nachádzal v rodnom Záhorí, do tajomnej atmosféry jeho prírody umiestňoval fragmenty zámerne deformovaných ľudských a zvieracích motívov (Tretí variant k super veľkému záhradnému divadlu, 1971; Prechádzka Záhorím, 1973). Brunovský sa slobodne pohyboval aj v umeleckej histórii a voľne interpretoval diela iných majstrov (Spomienka na Velázqueza, 1969; Pocta Arcimboldovi, 1973), inšpiroval sa románom Francoisa Rabelaisa (Gargantua a Pantagruel, 1971), nadväzoval na umeleckú školu zo 16 storočia z francúzskeho zámku vo Fontainebleau (Sesternice z Fontainebleau, 1971), alebo zobrazoval biblické príbehy (Krajina za Babylonskou vežou, 1971; Príbeh hriešneho mesta, 1973).

     Nie nepodstatné je aj jeho hľadanie syntézy tela a duše, človeka a vesmíru, človeka a prírody. Dešifrovanie týchto obrazových skladieb je pomerne zložité. Prelínaním jednotlivých obrazov, často len fragmentárne zachytených, vytváral zložité kompozície vzťahov medzi ľudským, animálnym a prírodným. Fragmenty figúr sú často zámerne deformované, zvieracie motívy sú blízke Borgesovej fantazijnej ríši zvierat. Napriek tomu by sme ich ťažko mohli charakterizovať ako surrealistické kompozície. Neobjavuje sa v nich náhodné prepájanie prvkov či zámerné odkazy na podvedomie. Špecifické miesto v jeho maliarskej tvorbe majú tondá, čiže maľby komponované v kruhoch alebo miernych elipsách (Svadobná kytica, 1973; Vášeň, 1972; Črievičky, 1974; Ruže, ružičky, 1974; Clematis, 1974).

     V roku 1975 dochádza u Brunovského k pomerne významnej premene. Začína meniť svoj spôsob vyjadrovania i výtvarného uvažovania. Figúry sa stávajú realistickejšími, miestami až hyperrealistickými. Zatiaľ čo v predošlej tvorbe boli ich telá poprerastané fantastickými prvkami, po roku 1975 sú to už ľudské postavy zasadené do prírodného rámca (Sarah, 1979). Pomerne často sa objavujú reálne ľudské postavy vo vysnenej fantazijnej krajine (Dáma v klobúku, 1981). Viaceré z malieb na dreve majú značne romantizujúci charakter. Motívy nahých žien a mužov v zložito komponovaných krajinách poníma ako veľké záhrady snov či záhrady pozemských radostí, ako fragment prírody, ktorú si človek vytvára podľa svojich predstáv. Albínovi Brunovskému tu ide o hľadanie harmónie, súladu, pokoja či ideálneho obrazu sveta. V jeho interpretácii sa takýto obraz sveta vyskytuje v pomerne idealizovanej podobe, ale pre autora sú podstatné zobrazenia na prvý pohľad jednoduchých vecí – oblakov, zeme s bohatou vegetáciou, do ktorej sú zasadené nahé ľudské postavy. Často vytvára niekoľko vrstiev, kde sa nad pozemskou prírodou vznášajú malé ostrovy prírodných výsekov so zakomponovanými postavami, ktoré majú svoj obraz i na zemi, akoby sa pozemské a nebeské zbližovalo. Na druhej strane zobrazuje aj ľudské vášne, pretvárku ukrytú pod maskami (Masky, 1988; Balkánske javisko, 1995) či hlboké poryvy duše (Frustrácie tolerancie, 1978). V Brunovského maliarskej tvorbe nachádzame aj diela s výrazne intímnym charakterom, ktoré vznikli pri špeciálnych príležitostiach, akou boli napríklad umelcove 50. narodeniny (Hodiny pre päťdesiatnikov, 1985).

     Brunovského maľby na dreve sú ozdobou každej zbierky výtvarného umenia a na trhu s umením sa už takmer nevyskytujú. V takomto rozsahu neboli ešte nikdy verejne prezentované, preto sme veľmi radi, že sa nám to v Galérii mesta Bratislavy podarilo, za čo patrí vďaka rodine Albína Brunovského, Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, Slovenskej národnej galérii, Galérii M. A. Bazovského, Galérii Nedbalka a viacerým súkromným zberateľom.

 

Ivan Jančár

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Albín Brunovský

Ďalšie výstavy/akcie


Pálffyho palác / Výstava
Kurátor: Vladimír Kordoš, Marián Meško
21. 4. 2020 - 30. 8. 2020
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Pohľad z hradu Starhemberg
Autor: Moritz Saint Genois
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.