Galéria mesta Bratislavy ­– Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
BRATISLAVA

Svetlo a citlivá vrstva | Galéria mesta Bratislavy | Príspevková organizácia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy

Vedeli ste, že

GMB v roku 2011 oslávila 50. výročie založenia?

Výstava

Svetlo a citlivá vrstva

Autor: Ľubo Stacho
Pálffyho palác (pozrite kontakt)
20. 6. 2019 - 13. 10. 2019
Kurátor: Lucia L. Fišerová

Výstava Ľuba Stacha Svetlo a citlivá vrstva približuje jeho experimentálne fotografické výskumy, ktorým sa venoval na konci osemdesiatych a na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Bola to doba náhleho vplynutia z bezčasia normalizácie do búrlivých spoločenských i kultúrnych zmien po novembri 1989.Spoločným menovateľom Stachovej tvorby tohto turbulentného obdobia sa stáva vedecko-experimentálny prístup blízky konceptuálnym stratégiám, meditatívny, vizuálne príťažlivý obsah a výrazná spoločenská angažovanosť. Výstava je na prvý pohľad poskladaná z niekoľkých samostatných segmentov, tie sú však navzájom prepojené. Kľúčový happening Pridajte ruku, prezentovaný prostredníctvom časozberného videa a dokumentácie akcie, v sebe prirodzene spája princípy participatívneho happeningu, konceptuálneho dokumentu a experimentu s citlivou fotografickou vrstvou. Pojem „citlivá vrstva“ sa dá zároveň vnímať i ako metafora spoločenského milieu, vibrujúcej atmosféry novembrových dní.

 

Vedecké postupy využívané v rámci umeleckej tvorby často zámerne umenšujú estetickú stránku v prospech myšlienkovej i za cenu straty vizuálnej pôsobivosti diela, ktoré je tak určené skôr na „čítanie“ ako na dívanie sa. Ľubo Stacho vždy dokázal funkčne prepojiť konceptuálne s perceptuálnym tak, aby tým fotografia získala, ale nestratila. K tomu mu dopomohlo i štúdium na katedre fotografie FAMU. Jeho pokusy s citlivou vrstvou, vývojkou a ustaľovačom sú pokusmi vnímavého inžiniera, u ktorého otázka prírodných zákonitostí a otázka krásy splývajú v jedno. Tieto procesy sa zároveň stávajú i samotným predmetom skúmania, slúžia k dôkladnej sebareflexii fotografického média, akoby to bol živý organizmus. Nie náhodou si autor v jednom z diel požičiava metaforu infúzie (Čierno-biela infúzia, 1993). Podobný objektivizujúci prístup využíva i vo svojej dokumentárnej tvorbe, kde najčastejšie pracuje s princípom časovej komparácie.

 

Iný typ tichých a subtílnych fotografických obrazov predstavujú tie, ktoré vznikli zaznamenaním pohybu slnka kresliaceho svetlom po stene a podlahe (Slnko mojho ateliéru, 1985, Tiché svetlo elektrárne, 1993–2019). Ich dôležitým inšpiračným zdrojom sa stali meditatívne zátišia JosefaSudka a neskôr i Jana Svobodu. Ten posunul Sudkov fotografický odkaz do minimalistickejšej a melancholickejšej podoby, ktorá je Stachovi veľmi blízka. Ľubo Stacho vníma svetlo ako svojho druhu médium a s použitím časozberného princípu vytvára krehké záznamy plynutia času vyžarujúce spirituálnu energiu. Výsledné obrazy prevedené na rozmerné plátna vyzývajú diváka ku kontemplácii. Význam svojich svetelných komparácií si autor plne uvedomil pri stretnutí s tvorbou Jamesa Turrella počas svojho pobytu v Mattressfactory 1995 a zhliadnutím jeho inštalácie v galérii PS I v Brooklyne .

 

Nadosobný rámec v tvorbe Ľuba Stacha vytvárajú interaktívne či participatívne projekty či už na báze mailartu, kedy majú oslovení umelci tvorivo reagovať na poslaný materiál podľa priložených inštrukcií (Latentný obraz, 1988, 1990), alebo happeningov pre náhodných okoloidúcich či priateľov, ktorí sa fyzickým dotykom s vývojkou a papierom stávajú spoluautormi diel (Posledná večera II, 1996). V historicky významných momentoch sa umelec mení na iniciátora živelného, sociálne angažovaného diela so širokým spoločenským dosahom (Pridajte ruku, 1989). Menej nápadnú cestu predstavujú Stachove súkromne ladené performancie, fotoinštalácie či drobné intervencie do verejného priestoru.

 

Historik umenia Tomáš Štraus vnímal Strednú Európu ako miesto stretnutia ideí Západu s posolstvami z Východu. Tvorba Ľuba Stacha, výrazne prekračujúca úzko definovaný rámec „umeleckej fotografie“, je dobrým príkladom tohto prieniku. Je plná paradoxov, nečakaných spojení myšlienkového s vizuálnym, racionálneho s citovým, okamžitého s nadčasovým, intímneho s monumentálnym, privátneho s verejným, náboženského s politickým, analógového s digitálnym. Autor s prekvapivou prirodzenosťou čerpá z rozličných médií, výtvarných postupov a žánrov, a to často i v rámci jedného projektu.

Jednou z možných interpretácií Stachovej tvorby je tá, podľa ktorej sa v procese vzniku fotografie (pôsobenie svetla, plynutie času, latentná energia, prostredie kvapaliny, odtlačok, vyvolávanie, zjavovanie, zrkadlenie, ustaľovanie, deštrukcia, miznutie) odzrkadľuje fyzické bytie človeka s jeho bolestnými i transcendentnými momentmi. Najsilnejším dôkazom sú koniec-koncov jeho vlastné autoportréty (Meditácia – autoportrét, 1993).

 

 

Lucia L. Fišerová

Newsletter

Chcete byť informovaní o podujatiach Galérie mesta Bratislavy?

Ľubo Stacho

Ďalšie výstavy/akcie


Pálffyho palác / Výstava
Autori: Matej Krén / Juraj Krén
Kurátori: Kristína Zaťko Jarošová, Ivan Jančár
26. 9. 2019 - 1. 3. 2020
Mirbachov palác / Výstava
27. 6. 2019 - 27. 10. 2019
 

Františkánske nám. 11
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Panská 19
815 35 Bratislava

Otvorené denne
okrem pondelka
od 11 do 18 h.

Pohľad z hradu Starhemberg
Autor: Moritz Saint Genois
Výtvarné diela, ktorých fotografie zverejnené na webovej stránke GMB propagujú jednotlivé výstavy prebiehajúce v GMB, podliehajú ochrane autorských práv podľa autorského zákona. GMB nie je nositeľom autorských práv, tým je autor, resp. jeho dedičia. Dielo sa stáva voľným viac ako 70 rokov po smrti autora. Fotografie zverejnených výtvarných diel môže používateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom autora, resp. jeho dediča či inštitúcie zastupujúcej jeho práva, inak sa dopúšťa porušenia osobnostných autorských práv autora.