Slovenská moderna očami zberateľov

Pre mňa bolo veľkou cťou, že Spoločnosť zberateľov umenia sa obrátila práve na mňa, aby som robil kurátora tejto výstavy. Už v katalógu Zberateľská vášeň som spomínal, že aj moji rodičia boli menšími zberateľmi a dá sa povedať, že bez tohto rodinného zázemia by sa umenie asi ťažko stalo mojím životným poslaním. Prirodzene, za takmer tridsať rokov, čo sa profesionálne venujem výtvarnému umeniu, som spoznal mnoho súkromných zbierok, ale počas príprav tejto výstavy som navštívil viacerých zberateľov, ktorých som predtým nepoznal, a ktorých zbierky boli starostlivo koncipované, precízne vybudované a pre mňa osobne nečakane objavné. Niektoré boli budované niekoľko desaťročí, ďalším zberateľom sa podarilo dať dokopy kvalitnú zbierku v relatívne krátkom čase. Niektoré zbierky zaberali veľkú časť rozľahlých rezidencií, ale veľmi kvalitnú zbierku zanieteného zberateľa som našiel aj v jednoizbovom byte v jednom stredoslovenskom meste. Medzi zberateľmi boli mnohí lekári, právnici, architekti, podnikatelia, všetko veľmi kultivovaní, vzdelaní ľudia s rozsiahlymi vedomosťami a túžbou svoje poznatky o umení ďalej rozvíjať. Zberateľstvo sa stalo neodmysliteľnou súčasťou ich života.

Zberateľstvo výtvarného umenia na Slovensku nemalo pred rokom 1989 príliš veľkú tradíciu. Z histórie môžeme spomenúť Alberta Tešínskeho, ktorý však svoju zbierku presťahoval do Viedne, kde sa stala základom Albertiny. Zo šľachticov vlastnili rozsiahlejšie zbierky Pállfyovci, Törökovci, Nyáryovci, z meštianskych zbierok boli známe Höbnerova, Ederova, Falranconiho, Stampfelova, Scercova. Po roku 1948 zberateľstvo na Slovensku prakticky neexistovalo, menšie súkromné zbierky začali vznikať až od začiatku 60. rokov. Najvýznamnejším zberateľom bol Ernest Zmeták, ktorý spolu s manželkou venoval v roku 1980 ich rozsiahlu zbierku Galérii umenia v Nových Zámkoch. Aj na dnešnú dobu nevídaná bola predovšetkým ich zbierka starého umenia, zahŕňajúca diela od antiky cez gotiku, renesanciu a barok až po umenie 19. a prvej polovice 20. storočia. Okrem tejto zbierky existovalo aj niekoľko ďalších súkromných zbierok, napríklad zbierky Ivana Zubaľa, Ivana Melicherčíka či Jana Kukala, najvýznamnejším zberateľom grafiky sa stal Ivan Panenka. Po roku 1989 sa začalo zberateľstvu venovať čoraz viac nadšencov. Postupne vznikli viaceré významné zbierky, ktorých majitelia sa už nevenovali iba samotnému zhromažďovaniu umeleckých diel, ale aj ich verejnej prezentácii (často formou zakladania galérií a vydávania publikácií) či podpore umelcov. V tejto súvislosti môžeme spomenúť Galériu Linea, ktorú založil Ivan Zubaľ so synmi, mimoriadne významným počinom bolo založenie Múzea Milana Dobeša a Galérie Komart, ktoré sa sústreďujú na prezentáciu konštruktivizmu. Svoju zbierku, ktorú často prezentuje na výstavách, si precízne vybudovala Prvá slovenská investičná skupina. Veľkoryso je ponímaná Danubiana, ktorú založil zberateľ holandského pôvodu Gerhard H. Meulensteen, mimoriadne kvalitnú zbierku vybudovala Zoya Gallery, ktorá nedávno otvorila svoju novú exkluzívnu galériu v Dubovej za Modrou. Na organizovanie výstav a schôdzovú činnosť poskytuje priestory svojej galérie aj Viliam Plevza, Galériu Bastart otvoril ďalší zberateľ, Pavol Weis. Viacerí zberatelia podporovali výtvarné umenie aj inými spôsobmi, spomeniem aspoň niektoré. Ivan Zubaľ napísal v roku 1999 publikáciu Encyklopédia obrazu, Ivan Melicherčík vydal v roku 2004 útlu, ale spontánnu knihu O zberateľstve alebo delirium collectoris, výraznú podporu mladého umenia nachádzame v Nadácii Mladá maľba, ktorá podporila vznik publikácie Nová krv. Mladá slovenská maľba a podporuje tvorbu mladých maliarov. OZ Artfriends podporilo vznik viacerých publikácií, napríklad Albín Brunovský. Kompletné grafické dielo 1960 – 1997, Slovenská grafika 20. storočia či Po stopách umenia.9V čase písania tohto textu je už v tlači ďalšia publikácia – Hranice geometrie. Geometrické a konštruktívne tendencie v slovenskom výtvarnom umení od roku 1960 po súčasnosť, ktorú podporil zberateľ Ivan Krejčí. Najvýraznejším podporovateľom vydávania kníh spomedzi zberateľov je však Vladimír Hanzel – počet titulov vydaných jeho vydavateľstvom Q-EX je impozantný: Galandovci I, Galandovci II, Pavol Tóth, Martin Benka, Ján Hála, Ignác Bizmayer, Agnesa Sigetová, Zoltán Palugyay, Vladimír Kompánek,  Gustáv Mallý.

Ako som už spomínal, v januári 2007 sme predstavili diela od súkromných zberateľov z obdobia 1957 – 1970, na terajšej výstave predstavujeme diela od posledného decénia 19. storočia až do roku 1948. Všetky diela pochádzajú zo zbierok Spoločnosti zberateľov umenia a vzhľadom na obmedzený priestor sme sa rozhodli vystaviť od každého umelca maximálne dva obrazy. Nejde teda o hlbšie mapovanie výtvarnej moderny Slovenska, ale o ukážku unikátnych diel vybraných autorov. Treba poznamenať, že nie všetci spomenutí slovenskí zberatelia sú členmi Spoločnosti zberateľov umenia. Majitelia veľmi rozsiahlych zbierok sa sústreďujú na vlastnú prezentáciu svojich zbierok, niektorí zberatelia sú časovo mimoriadne zaneprázdnení a iní sa so svojimi zbierkami skôr uzatvárajú.
 

                                                                                                   autor textu a kurátor:  Ivan Jančár

Spoločnosť zberateľov umenia

 

Od začiatku 90. rokov minulého storočia sa Slovenská národná galéria snaží rozvíjať zberateľskú činnosť, okrem iného aj vytvorením Klubu priateľov SNG, v rámci ktorého sa postupne sformovala skupina nadšencov – zberateľov. Vďaka ich aktivite a spolupráci sa v rámci Klubu priateľov SNG organicky vytvorila Spoločnosť zberateľov umenia, ktorá sa na pôde SNG prezentovala aj svojou prvou samostatnou výstavou.

     Zhruba po dvoch rockoch sa vytvorili optimálne podmienky na vyčlenenie skupiny z pôvodného organizačného rámca a vytvorenie nezávislej organizácie zberateľov umenia. Dňa 5. mája 2008 bolo schválené predsedníctvo Spoločnosti zberateľov umenia v nasledujúcom zložení: Viliam Plevza – predseda, Dušan Blattner – podpredseda, Jozef Csöglei – správca majetku, Viliam Ziman a Miloš Kleibl – členovia predsedníctva. Schválená bola tiež dozorná rada na čele s Kornelom Duffekom v zložení Oskar Lacskó, Jozef Mihalovič a Dušan Piaček.

     Zrušila sa dovtedajšia väzba s Klubom priateľov SNG a Spoločnosť zberateľov umenia sa stala samostatným právnym subjektom ako nezisková organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou podporujúca kultúru, humanitné akcie v umení a zberateľstve, výtvarných umelcov a výtvarné umenie.

-Orientácia na klubovú činnosť, čo predpokladá možnosť schádzať sa podľa potreby a záujmu jednotlivých členov s ďalšími členmi, resp. partnermi – nečlenmi Spoločnosti – v priestoroch galérie Spoločnosti (stretnutia, porady s partnermi alebo umelcami a pod.). Pravidelné porady Spoločnosti sa konajú každý prvý štvrtok v mesiaci.

-Usporiadanie troch zberateľských výstav ročne, na ktorých by sa ponúkali výtvarné diela na predaj alebo výmenu tak členom Spoločnosti, ako aj širokej verejnosti.

-Usporiadanie vlastných autorských výstav spolupracovníkom, najmä mladým umelcom, ktorým je blízka činnosť Spoločnosti.

-Rozvíjanie edičnej činnosti a popularizácia výtvarného umenia.

-Získavanie nových členov zo všetkých regiónov Slovenska.

-Spolupráca s galériami, organizáciami výtvarníkov, školami a pracoviskami z rezortu

-Prevádzkovanie Galérie Excelent v Bratislave.

 

     Ťažisko činnosti Spoločnosti zberateľov umenia v súčasnosti spočíva vo výstavnej a vydavateľskej práci, čo potvrdzuje aj prebiehajúca reprezentatívna výstava jej členov v Galérii Silentium na pôde bratislavskej Vysokej školy práva, príprava knižnej publikácie „Súčasní slovenskí zberatelia“, ako aj spolupráca na realizácii tejto výstavy v Galérii mesta Bratislavy.