Eduard Kasparides: Orfeus a Eurydika. 1896.
Olej, plátno, 185 x 150 cm
Stredoeurópske maliarstvo a sochárstvo 1800 – 1918
Stála expozícia zachytáva vývoj umeleckej tvorby v stredoeurópskom regióne, s dôrazom na oblasť Bratislavy, od začiatku 19. storočia do roku 1918, a to v zostave, v akej sa zachovala v zbierkach Galérie mesta Bratislavy. Je založená na umeleckých dielach osobností výtvarného umenia daného obdobia. Zárukou kvality sú mená umelcov pôsobiacich v Bratislave, ako sú maliari Gottlieb Rähmel, Friedrich J. Lieder, Ferdinand von Lütgendorff, Friedrich Amerling, Carl Marko, Giacomo Marastoni, Kornel Spányik, či sochári Viktor Tilgner, Ján Fadrusz, Alojz Rigele, Robert Kühmayer a Jozef Murmann. Súčasťou stálej expozície sú aj diela Ladislava Mednyánszkeho, Ferdinanda Katonu, Dominika Skuteckého a Antona Jaszuscha. Pre výtvarný život Bratislavy bola charakteristická prepojenosť s umením blízkej Viedne. Bratislave chýbali mecéni umenia, galérie, a najmä výtvarná akadémia, s výnimkou krátkeho trvania súkromných maliarskych škôl G. Marastoniho a F. von Lütgendorffa. Domáci umelci preto odchádzali za výtvarným vzdelaním do cudziny. V roku 1868 bolo v Bratislave založené prvé múzeum a až v roku 1885 prvý umelecký spolok – Bratislavský umelecký spolok (Pressburger Kunstverein, Pozsonyi Képzőművészeti Egyesület), ktorý mal význam pre rozprúdenie výtvarnej aktivity v bratislavskom prostredí. Z hľadiska slohových prúdov zaznamenávame prechod od klasicizmu cez meštiansky sloh – biedermeier a romantizmus až k realistickým tendenciám, na prelome 19. a 20. storočia k luminizmu a presahom ku klasickej moderne. Z tematického hľadiska nastáva presun zo sakrálnych tém, typických pre predchádzajúce storočie, k zvýšenému záujmu o portrét, krajinu, zátišie a žáner, ktoré tvoria dominujúce témy expozície. Tento vývoj bol podmienený aj zmenou objednávateľov, keď vysokú šľachtu a cirkev vystriedala nová nastupujúca vrstva – meštianstvo.
kurátorky: PhDr. Želmíra Grajciarová, Mgr. Zsófia Kiss - Szemán
