
DID YOU KNOW?
The collections of the City Gallery of Bratislava house almost 33,000 works of art.
Jaroslav KOČIŠ
Jaroslav KOČIŠ
(1933,
Veselí nad Moravou, ČR – 1990, Bratislava)
Vietor
1964
B
1737, drevo, v.:
Proveniencia: Dielo Vietor sa dostalo do zbierok GMB v roku 1998 kúpou.
Dielo
je prezentované v stálej expozícii s názvom fenomény v Pálffyho paláci.
Jaroslav
Kočiš študoval v rokoch 1955 – 1961 na VŠVU v Bratislave u prof. J.
Kostku.
V rokoch
1961 – 1965 sa v rámci Konfrontácií uskutočnilo päť výstav, ktoré
deklarovali nový prístup a tendenciu nefiguratívneho umenia
s charakteristickou polohou informelu. Ako pravidelný účastník týchto
výstav Kočiš rozširuje svoju sochársku tvorbu o štrukturálnu maľbu
a grafiku, ako aj o asamblážové objekty. Od samého začiatku hľadá nielen
nový spôsob formovania vzťahu a hmoty, ale aj nový výraz, ktorý by zdôrazňoval
totemickú podstatu sochy (Totem,
1966). V súlade s tým dáva
priestor spontánnosti a inštinktu a sile mágie vo výraze. Vďaka tejto
elementárnej energii sa posilňuje pôsobivosť diel. Zameriava sa na kombinovanie
prírodných materiálov, predovšetkým na používania dreva a kovu, v
asamblážových objektoch živice, textilu a pod. Vrstvením materiálov
docieľuje reliéfnu štruktúru diel skrývajúcu viaceré tušené významy.
V drevených sochách perforáciou a prepaľovaním podčiarkuje charakter
mágie. Pracuje s elementárnymi formami vyvolávajúcimi pocit archaickosti. Jeho
sochy zároveň slúžia na uchovávanie spomienok, hodnôt ľudskej kultúry (Schránka, 1965) a sú tvorené aj ako
novodobé zdroje modlitby (Oltáre, Organy, 1966). Kočišove štrukturálne
obrazy a reliéfy tiež fixujú rôzne spomienky a predstavy, ktorých
bohato rozvrstvený povrch sa stáva archeologickým náleziskom autorových
subjektívnych pocitov (Osihotenosť, Nálezisko, Možné cesty, 1964). Práce z cyklu Metamorfózy boli vytvorené ako organické plastiky zachytávajúce
proces vzniku a zániku, premeny života a podôb človeka. V 70.
rokoch realizuje celý rad monumentálnych plastík pre architektúru. V 80.
rokoch sa vracia k vlastným začiatkom, ale jeho tvorba sa uzatvára bez
výraznejších zmien.
Dielo
Vietor je ťažiskovým dielom autorovho
vrcholného tvorivého obdobia v 60. rokoch. Z rôznych kúskov dreva
poskladaný a časom ohlodaný tvar stojí vo svojej vetrom ošľahanej majestátnosti
ako totem. Náznak zvieracej lebky umocňuje návrat do historických hlbín
prvopočiatočných štádií vzniku ľudskej kultúry. Môže však vyjadrovať aj slobodu
ducha zvieraťa s vlasmi vejúcimi vo vetre. Prirodzenosť a inštinkt ako
dôležité hodnoty daného obdobia sú základnými sprievodnými charakteristikami
Kočišovej tvorby.
Zsófia
Kiss-Szemán
kurátorka
zbierky maľby a sochy 20. a 21. storočia
Literatúra: LOVIŠKOVÁ, D. – ŠEVEČEK, L.: České a slovenské výtvarné umenie
šesťdesiatych rokov 20. storočia. [Kat. výst.] GMAB, Trenčín 2008, s. 121;
ZUBAĽ, R.: Jaroslav Kočiš. Konfrontácie
(obrazy, reliéfy, plastiky). [Kat. výst.] Galéria Linea, Bratislava 2002;
BACHRATÝ, B.: Jaroslav Kočiš. Výber
z tvorby. [Kat. výst.] ZSVU, Bratislava 1988.
Piece of the month March 2018
Jazdecký portrét korunného princa – arcivojvodu Rudolfa
Author: Tadeusz Ajdukiewicz